|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Dôraz na infraštruktúruRadu Moldovan, obchodný radca Veľvyslanectva Rumunska V rámci Paktu stability najdôležitejšou bola marcová Regionálna konferencia o financovaní pre juhovýchodnú Európu, ktorá definovala a určila možnosti financovania. Západné štáty a medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré chcú zabezpečiť záujmy krajín tohto regiónu, však majú podmienky: krajiny južnej a východnej Európy, ktorých sa Paktu stability týka, budú prehlbovať svoje politické a ekonomické reformy, upevnia inštitúcie právneho štátu, budú rozvíjať dobré susedské vzťahy a uplatňovať opatrenia odporúčané Chartou investícií a protikorupčnej iniciatívy. Z nášho hľadiska najdôležitejšie boli tzv. quick start package projekty, čiže projekty s okamžitou implementáciou. Oproti potrebám vyčísleným na 1,8 mld. EUR na konferencii donorov bolo ponúknutých 2,4 mld. EUR, čo dovolí prechod na realizáciu druhého balíka projektov - krátkodobých (najbližšie 2 - 3 roky). Čo sa týka prílevu financií, pôjde hlavne o donácie, preferenčné pôžičky a úvery, ktoré sa budú týkať obnovy Deväť projektov Rumunsko je v hre s deviatimi projektmi v celkovej hodnote 1,1 mld. EUR - dva s okamžitou implementáciou (402 mil. EUR) a sedem krátkodobých projektov. Na májovom mimoriadnom stretnutí Skupiny pre regionálnu obchodnú spoluprácu v rámci Paktu stability v Ríme boli potvrdené dva projekty s okamžitou platnosťou. Ide o projekt diaľnice Bukurešť - Cernavoda (čiernomorské pobrežie) v hodnote 270 mil. EUR a diaľnica Bukurešť - Giurgiu v hodnote 62 mil. EUR. Aj ďalšie projekty zamerané na tento región sa týkajú dopravy a komunikácie. Ich hodnota ešte nebola presne vyčíslená. Potom sú tu štúdie týkajúce sa balkánskej spolupráce v oblasti elektrickej energie - elektrické siete, plynovody a ropovody. Projekty zamerané na elektrickú energiu sú orientované najmä na spoluprácu s Bulharskom. Ministerstvo priemyslu a obchodu pripravilo a rozoslalo ponukový list rumunských firiem, ktoré chcú participovať na rekonštrukcii Balkánu. Ponuka je dostupná a aj naše veľvyslanectvo ju prípadným záujemcom môže poskytnúť. Účasť slovenských firiem na projektoch schválených pre Rumunsko sa uskutoční na základe ich žiadostí, ktoré zašlú organizátorom tendrov. Hlavné projekty sú spomínané dve diaľnice. Ďalší veľký projekt sa týka prístavu Konstanca, kde sa vybuduje nový terminál ako súčasť európskeho dopravného koridoru západ - východ č. 4 (asi 30 mil. EUR). Zo strednodobého hľadiska je množstvo projektov, vo väčšine prípadov ide o diaľničné úseky a dopravné obchvaty miest Bukurešť, Deva, Oraštie, Sebeš, Sibiu a Pitešti. Máme aj projekty zamerané na železničnú infraštruktúru, hlavne na úseky Bukurešť - Konstanca a Bukurešť - Giurgiu. Hlavne ako subdodávatelia Každú krajinu zúčastnenú na Pakte stability a každého dodávateľa zaujíma účasť zahraničných subjektov na projektoch. Táto účasť je podmienená zahraničnými finančnými donormi, respektíve Európskou úniou. Pre krátkodobé a okamžité projekty na ktoré boli priklepnuté peniaze, sa vypíšu medzinárodné tendre, na ktorých sa môžu zúčastniť všetci záujemcovia. Z doterajšej praxe - pri uchádzaní sa na iných projektoch - vieme, že spoločnosti z okolitých krajín, aj zo SR, sa môžu zúčastňovať hlavne ako subdodávatelia. Nedostanú možnosť byť zodpovední za celý jeden projekt. Nemajú potrebnú kapacitu na realizáciu obrovských projektov, napríklad na výstavbu a sprevádzkovanie ropovodu. Netreba zabúdať ani na to, že záujem západných inštitúcií, ktoré poskytujú peniaze na obnovu Balkánu, je dať zarobiť tým firmám, ktoré sú v stave splniť nimi požadované podmienky. Tieto podmienky sa týkajú hlavne technologickej úrovne a kvality vykonaných prác. A kategorizáciu firiem, či chceme - či nechceme, robia tí, ktorí poskytujú peniaze. Šance na spoluprácu Eventuálna spolupráca slovenských a rumunských firiem na obnove Balkánu môže byť priama a nepriama. Každá krajina poskytla svoj zoznam firiem, ich žiadosti sa skúmajú. Pôjde tu však o súťaživosť medzi firmami. Slovenské podniky majú šance na úspech v Rumunsku, aj keď sa nemôžem vyjadriť o ich schopnosti a pripravenosti participovať na našich projektoch. Rumunsko je otvorená krajina. Ak jestvuje oblasť, ktorú rumunské firmy dostatočne nepokrývajú alebo nespĺňajú požadované podmienky, je tu priestor pre zahraničné spoločnosti. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan počas nedávnej návštevy v Rumunsku tlmočil záujem slovenských firiem zúčastniť sa okrem iného aj na výstavbe tej časti diaľnice, ktorá by mala spájať pohraničné mesto Nadlak, centrum rumunských Slovákov, s budúcim dunajským mostom Vidin - Calafat. V Rumunsku však všetko prebieha na základe verejných medzinárodných konkurzov a najlepšia z ponúk vyhráva. V prípade konkurzu s vopred vybratými podnikmi uchádzači, aby mohli uspieť, musia mať vybudovanú silnú základňu, bohatú skúsenosť na trhu a dobré referencie. Iaromír Novák |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |