|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Kosovská hudba a peniazeDve fázy ďalšieho rozvoja srbskej provincie Po skončení bombardovania Juhoslávie v Kosove síce vojna skončila, ale aj po roku sa nedá povedať, že v provincii vládne mier. Hoci bombardovanie JZR bolo hlavným impulzom (a najmä morálnym záväzkom) na úvahy o komplexnejšej obnove celého regiónu, Kosovo - priama príčina leteckých útokov - zostáva stelesnením a zvýraznením všetkých možných nástrah a ťažkostí, ktoré takýto projekt obnovy so sebou prináša. Medzi ne v každom prípade patria: neochota medzinárodného spoločenstva vyčleniť dostatok peňazí na mier, zakorenená vnútroetnická tolerancia či zločinnosť a korupcia, silnejšie ako štátne inštitúcie. V prípade juhosrbskej provincie treba k tomu hádam ešte pridať rozpor medzi medzinárodne platnými predpismi a skutočnosťou pokiaľ ide o status provincie. Financovanie Na darcovskej konferencii darcovských krajín v júli minulého roka sa na pomoc juhosrbskej provincii vyzbieralo 2,1 miliardy USD do konca roku 1999. Z toho sa 1,6 miliardy využilo na najnaliehavejšie humanitárne účely, zo zvyšku sa financovala obnova zničených budov, ciest, vodovodných potrubí a vedení elektrického prúdu. Časť peňazí sa použila aj na civilnú správu OSN (UMNIK). V ďalšej fáze by sa ťažisko pomoci malo postupne presúvať na obnovu a rekonštrukciu provincie. S týmto účelom Európska komisia v spolupráci so Svetovou bankou vypracovali program, ktorý by mal podporiť a usmerniť činnosť civilnej správy OSN v provincii. Program počíta s vonkajším financovaním vo výške 2,34 miliardy USD za obdobie rokov 2000 až 2003. Rozdelený je do dvoch fáz. Do konca roku 2000 by mali byť upokojené najnaliehavejšie potreby Kosova, zatiaľ čo by sa v strednodobej perspektíve mal zabezpečiť rozvoj otvorenej a transparentnej ekonomiky. Budú peniaze stačiť na toľko hudby? Ťažko, a najlepšie to potvrdzuje minuloročná skúsenosť. Je síce pravda, že vďaka doterajšej finančnej pomoci sa ľuďom v provincii podarilo relatívne bezbolestne prežiť zimu či zabezpečiť návrat státisícov utečencov. No, na viac sa nezvýšilo. Tak sa pred výročím skončenia náletov dostávame do situácie, že americký Kongres hrozí stiahnutím vlastných vojakov z provincie, ak si európski spojenci nezačnú vo výraznejšej miere spĺňať finančné záväzky obnovy a rekonštrukcie. Nehovoriac o známych prirovnaniach, ceny jedného dňa bombardovania s niekoľkomesačnými investíciami na mier, ktoré povedali poprední medzinárodní predstavitelia v provincii. Zlá klíma No ešte väčší problém ako s peniazmi je s hudbou. Akoby jej chýbalo obecenstvo. Akoby odznievala skôr sama pre seba. Takmer nijaký z politických cieľov leteckých útokov, ktoré mali byť jedným zo základov budúcej ekonomickej prosperity, nebol dosiahnutý. V prvom rade status Kosova vôbec nie je určený. Naopak, súčasný stav je viac ako rozporný. Zatiaľ čo všetky relevantné medzinárodné dokumenty jasne hovoria, že provincia je súčasťou JZR, situácia v teréne je diametrálne rozličná. Až na niekoľko ostrovčekov, z ktorých najväčší je srbská časť Mitrovice, nemá Kosovo s Belehradom nič spoločné. Zatiaľ čo proklamovaným cieľom leteckých útokov bolo budovanie tolerantnej a slobodnej spoločnosti, dnes je Kosovo takmer monoetnické, bez výraznejších šancí, že sa približne 200-tisíc nealbánskych utečencov skoro vráti do provincie. Keď k tomuto pripojíme prekvitajúcu zločinnosť, snaha o vybudovanie otvorenej a transparentnej ekonomiky už v jej začiatkoch pripadá ako utópia. Možnosti a záväzky Medzinárodné spoločenstvo však môže argumentovať, že sa snaží robiť to najlepšie v rámci možností: vytvára podmienky na ekonomický rozvoj, vyhýba sa pritom konfliktu s Albáncami, ktorí takmer do jedného túžia po nezávislosti, a čaká na politický vývoj v Belehrade. Navyše, tvrdenie, že sa všetko nedá vyriešiť cez noc, je vždy poruke, a proti nemu sa nedá namietať. Na druhej strane, na celú situáciu sa možno pozerať aj z iného hľadiska: Prečo sa za každú cenu išlo do akcie, ktorá výrazne poškodí celému regiónu, ak sa vedelo (a muselo sa vedieť), že budú chýbať peniaze na jeho dostatočne rýchlu obnovu? A práve táto otázka sa bude vynárať čoraz nástojčivejšie, ak tempo ekonomického rozvoja Kosova, ale aj celého Balkánu, sa výraznejšie nezrýchli. Rastislav Boldocký |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
