|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Nebezpečenstvá izolácieObnovovanie Balkánu sa začalo bez jeho centrálnej časti Možný je výraznejší hospodársky rozvoj a stabilizácia juhovýchodnej Európy, ak sa z procesu vylúči a izoluje Srbsko? Predstavme si hypotetickú, ale nie nereálnu situáciu: Infraštruktúra JVE je úspešne obnovená, no ľudia sú stále chudobní a bez práce. Zahraničné investície, od ktorých sa očakávalo, že rozbehnú regionálne ekonomiky, jednoducho neprišli. Odradila ich pretrvávajúca politická nestabilita v regióne. Okrem toho na prehlbujúcu sa ekonomickú krízu v JZR, ďalej najviac doplácajú práve krajiny v regióne, ktoré týmto spôsobom strácajú možnosť exportu vlastných výrobkov. Či už priamo pre sankcie EÚ (väčšina krajín regiónu sa k nim pripojila) alebo nepriamo v dôsledku nesolventnosti srbských firiem a občanov. Opýtali sme sa osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán Carla Bildta počas jeho nedávnej návštevy v Bratislave, či medzinárodné spoločenstvo počíta s možnosťou, že v Belehrade v najbližších rokoch nedôjde k zmene režimu a či má prichystaný nejaký náhradný plán pomoci krajinám v regióne. Je pravda, že musíme výrazne pomáhať ostatným národom až kým sa situácia v Belehrade nezmení. Rumunsko a Bulharsko sú súčasťou prístupového procesu do Európskej únie a ten poskytuje podstatnú pomoc. Ostatné krajiny majú tiež rozličné dohody o finančnej pomoci. Obnova infraštruktúry v rámci Paktu stability je jednou z nich, uviedol švédsky diplomat, podľa ktorého prílev investícií do regiónu závisí v prvom rade od schopnosti jednotlivých štátov vydržať v reformnej politike. Svoj názor na vylúčenie Srbska z Paktu stability a eventuálne následky tohto kroku nám povedal aj štátny tajomník MH SR Peter Brňo: Myslím, že výraz ťvylúčenie SrbskaŤ nie je celkom korektný a skôr by som použil slovo ťpozastavenie pomociŤ. Je všeobecne známe, že postoj k Juhoslovanskej zväzovej republike sa odvíja od vnútornej politickej situácie. Moment jej vyriešenia bude aj momentom štartu pozastavenej pomoci. Mnohé krajiny, napríklad Grécko, majú podporné programy pre Srbsko zahrnuté v celkovom zozname projektov, avšak s podmienkou vyriešenia politickej situácie. Je to reálny stav, z ktorého musíme vychádzať. P. Brňo však pripúšťa, že neúčasť JZR v Pakte stability pre juhovýchodnú Európu môže mať negatívne následky: Je evidentné, že revitalizácia regiónu bez jeho centrálnej časti, hlavne ak uvážime aj problém splavnosti Dunaja v JZR, nemôže priniesť stopercentný úspech. Pokiaľ ide o vzťah medzinárodného spoločenstva k JZR, je tu ešte jedno vážne nebezpečenstvo. Nátlak na belehradský režim prostredníctvom izolácie, sankcií či obviňovania z vojnových zločinov jeho prominentov ho na jednej strane oslabuje, no zároveň nenecháva veľa priestoru na pokojnú výmenu moci. (Kto by sa vzdával moci, keď jediné, čo ho čaká, je Haag?) A eventuálna občianska vojna by v danej situácii priniesla ďalšie straty tak pre Juhosláviu, ako aj celý región. A potom je tu aj sociálny aspekt. Je totiž známe, že na ekonomické sankcie spravidla doplácajú najnižšie a stredné vrstvy obyvateľstva. (by) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |