|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Rozhodne súkromný sektorVyužívanie skúseností z obnovy Bosny Súkromné investície sú mimoriadne dôležité pre úspech Paktu stability pre juhovýchodnú Európu a k ich prílevu nepríde, pokiaľ nedôjde k podstatným ekonomickým reformám v týchto krajinách. Pokiaľ tam zostávajú staré, štátom kontrolované komunistické štruktúry, môžete zabudnúť na zahraničné investície. Ochota krajín juhovýchodnej Európy pristúpiť k ekonomickým reformám je pre príchod investícií rovnako dôležitá, ako finančná podpora medzinárodného spoločenstva. A len prílev investícií môže zabezpečiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast v regióne, uviedol pre Hospodársky denník splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre Balkán Carl Bildt počas nedávnej návštevy Bratislavy. Týmto vlastne poukázal na základnú črtu filozofie projektu stabilizácie a obnovy juhovýchodnej Európy v réžii medzinárodného spoločenstva na čele s EÚ: pomôžeme vám, aby sme si pomohli. Čiže západné krajín v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami poskytnú prostriedky na výstavbu infraštruktúry, prijmú opatrenia na podporu investícií v regióne, ako aj ďalšie obchodné výhody pre balkánske krajiny, ďalej vypracujú a vyfinancujú projekty boja proti korupcie, projekty zvýšenia bezpečnosti, ochrany ľudských práv, demokratizácie, multietnickej znášanlivosti a pod. Krajiny regiónu by zasa mali využiť tento rámec a vlastným reformným úsilím sa dopracovať na cestu dlhodobého hospodárskeho rastu. Inšpirácia Celú iniciatívu zastrešuje Pakt stability, ktorý je akousi zmesou historických skúseností, či už regionálnych alebo celosvetových a súčasných politicko-ekonomických trendov. Americký finančník George Soros ho tak porovnáva Marshallovmu plánu: Európska únia udelí päť miliárd eúr. Svetová banka a Európska investičná banka by mohli požičať tri až štyri miliardy USD ročne, ale podobne ako v prípade Marshallovho plánu, väčšina investícii príde zo súkromných zdrojov, ak sa pre ne vytvorí vhodná klíma. Pokiaľ však ide konkrétne projekty, tieto sa skôr podobajú rôznym podporným programom EÚ krajinám v tranzícii. Pakt stability však čerpá aj zo skúseností z obnovy Bosny a Hercegoviny. Napríklad v projektoch druhého stola zameraných na rozvoj súkromného sektora sú mnohé z navrhovaných princípov v BaH už v procese implementácie. Je to povedzme v prípade projektu pod názvom Prostriedky podpory exportu. No táto bývalá juhoslovanská republika, ktorá ako prvá mala skúsenosti so systémom darcovských konferencií (hneď na prvej po podpísaní daytonského mieru sa nazbieralo 5,1 miliardy USD), má čo ponúknuť všetkým oblastiam Paktu stability od demokratizácie cez ekonomický rozvoj až po bezpečnosť. Politika Ďalšou výraznou podobnosťou Paktu stability s prvou fázou obnovy Bosny sú prísne politické kritériá pri určovaní adresátov pomoci. Zatiaľ čo vtedy sa len symbolické prostriedky dostávali do Srbskej republiky v Bosne, kde pevne v sedle boli nacionalisti, v súčasnosti je z Paktu stability vylúčené Srbsko pre režim juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Tu sa v politickej diferenciácii išlo ešte o krok ďalej. Bosnianske entity totiž po vojne boli vlastne na smrť rozhádanými štátmi v štáte. V súčasnosti je Srbsko a Čierna Hora stále súčasťou tej istej krajiny, do ktorej navyše vstupovali dobrovoľne. No v súčasnosti sú do projektov Paktu stability zaradené len projekty Čiernej Hory, na ktorej čele je prozápadný prezident Milo Djukanovič, Čierna Hora tak kandidovala v Pakte stability s dvadsiatimi projektmi. Medzi schválenými sa nachádzajú sanácie v prístave Bar, výstavba cesty Trebinje - Herceg Novi, výstavba regionálneho vodovodu pre čiernohorské prímorie, veľkej lodenice v meste Bijela. Kompenzácie Takto zorganizovaný projekt však neberie do ohľadu jeden dôležitý aspekt celej krízy, a to, že západné krajiny majú v prvom rade morálnu zodpovednosť pomáhať regiónu. Balkán v poslednom desaťročí nedoplácal totiž len na lokálne ozbrojené konflikty, ale aj na rôzne opatrenia medzinárodného spoločenstva, ktoré sa navyše neraz ukázali ako neúčinné vrátane rôznych druhov ekonomických sankcií, množstva nedôsledností v politike a v konečnom dôsledku aj leteckých útokov NATO proti Juhoslávii. Práve preto by sa vari malo začať uvažovať aj o priamych kompenzáciách jednotlivým krajinám a nielen o spolupráci, ktorá by v konečnom dôsledku mala byť výhodná pre obe strany. Rstislav Boldocký |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
