|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Začarovaný kruh pomociSLK aj napriek problémom prítomné na Balkáne Súčasná filozofia obnovy Balkánu vo veľkej miere počíta so súkromnou iniciatívou. Takýto prístup však prináša so sebou aj jednotlivé nástrahy. Logické je napríklad, že najväčší záujem o stabilizáciu situácie majú tie zahraničné firmy, ktoré v regióne mali už dlhodobejšie aktivity. Takisto je však logické, že mnohé zo spomínaných firiem v dôsledku krízy prišli o značné príjmy. Neraz sme preto svedkami začarovaného kruhu: Tí, čo by najviac chceli pomôcť, nemôžu, lebo pomoc potrebujú sami. Jedným z príkladov tohto modelu sú Slovenské lodenice , a. s., Komárno (SLK), ktoré doteraz v dôsledku balkánskej krízy utrpeli stratu okolo 520 mil. korún. Lodenice by sa oveľa lepšie mohli zapojiť do tohto procesu obnovy Balkánu, keby boli aspoň na úrovni tej sily a stability, na akej boli pred prepuknutím krízy. No, aj keď sme sami oslabení máme eminentnú snahu prispieť k tomu, aby sa situácia riešila priaznivo pre všetky dotknuté strany, tvrdí generálny riaditeľ SLK Milan Kopčok. V tomto smere vyvíjajú aj viaceré aktivity. V záujme SLK je najmä riešenie otázky novosadských mostov a splavnenia Dunaja. Spolu s firmou Hydrostav sme v treťom kvartáli minulého roku vypracovali spoločnú ponuku participácie na výstavbe provizórneho mosta, ktorú sme predložili juhoslovanskej strane. Naša ponuka neprešla, pretože v momentálnej situácii dostal prednosť pontónový most. Stavba oceľového mosta bola riešená v rámci systému fondu obnovy Juhoslávie cez tamojšie firmy. Pri tejto príležitosti sme sa ponúkli vyrobiť a dodať oceľové prvky pre most, ako aj dodať určitý počet pracovných síl a techniky. Ponuku zobrali na vedomie s tým, že sa ozvú ak budú potrebovať. Doteraz sa neozvali. V súčasnosti sa táto ponuka stala neaktuálnou, pretože Slovenské lodenice už nemajú na to prostriedky. vysvetľuje M. Kopčok. SLK okrem toho uplatnili svoje nároky aj na Dunajskej komisii (DK), ktorá sa intenzívne venuje otázke novosadského úseku Dunaja. DK už niekoľkokrát zasadala a myslím si, že tento vývoj, aj keď pomaly, speje k pozitívnemu riešeniu. Ďalšou možnosťou je spolupráca vo vlastnej branži. Navštívili sme juhoslovanské lodenice na brehu a prítokoch Dunaja, a uzavreli sme s nimi rámcové kooperačné zmluvy o vzájomnej spolupráci ako vo výstavbe lodí, tak aj v oblasti technickej a obchodnej. Juhoslovanské lodenice v súčasnosti nepociťujeme ako konkurenciu, ale ako partnera. Technologicky a technicky sú dobre vybavené, ešte stále disponujú odbornou pracovnou silou, ale majú problémy finančného charakteru a vzájomná kooperácia nám efektívnym spôsobom pomáha trochu sa dostať z tejto ťažkej situácie. Najčastejšie ide o barterové výmeny tovarov a služieb s tým, že sa rozdiely od prípadu k prípadu vyrovnávajú v hotovosti. Chceme, aby to bolo čo najviac vzájomne vyvážené, lebo nedostatkom hotovosti trpíme aj my aj oni, hovorí M. Kopčok. Ďalšou cestou angažovania sa v oblasti je ponuka, ktorú sústredilo Ministerstvo hospodárstva SR koncom minulého roka. Sú to projekty, ktoré sú začlenené do širšieho programu obnovy Juhoslávie a lodiarsky priemysel je tam skôr len okrajovo. Po oficiálnej línii sa zatiaľ projekty veľmi nerozbiehajú tvrdí M. Kopčok. (by, br) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |