|
|
||||||||||||||||
| Streda 31.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Šancou spoločné projektyPakt stability ako jedna z ciest do EÚ a NATO O Pakte stability, ekonomickej spolupráci či európskej integrácii hovorí pre Hospodársky denník Dr. Gjuro Deželič, veľvyslanec Chorvátskej republiky v SR. Čo Chorvátsko očakáva od Pakta stability (PS) pre juhovýchodnú Európu a aké miesto patrí tomuto projektu v celkovej stratégii rozvoja krajiny? - Chorvátsko zohrávalo v PS aktívnu úlohu od jeho zrodu považujúc ho za najkomplexnejšie úsilie medzinárodného spoločenstva o trvalú stabilizáciu juhovýchodnej Európy. Chorvátsko zároveň v PS vidí možnosť pre individuálny vstup do euroatlantických štruktúr. Keďže je členstvo v NATO a EÚ naším trvalým strategickým cieľom , PS, ktorý je vytvorený práve s úmyslom pomôcť stabilizácii a rozvoju regiónu a zároveň urýchliť jeho integráciu do euroatlantických štruktúr, korešponduje so strategickými záujmami Chorvátska. Pre Chorvátsko je najmä dôležité, že PS proklamuje individuálny prístup v procese začleňovania krajín do euroatlantických štruktúr. Chorvátsko totiž vzhľadom na svoj hospodársky potenciál a úroveň rozvoja, ale aj spoločenské a politické tradície, v žiadnom prípade nemôže prijať integráciu v balíku. V Chorvátsku existuje silný pocit príslušnosti k oblasti strednej Európy a oblasti Stredomoria, ale zároveň je tu aj vedomie o tom, že susedí s krajinami Balkánu. V zmysle všeobecných názorov EÚ o regionálnom rozdelení kontinentu, a najmä ako obeť vojny a nestability v regióne, je Chorvátsko zaradené do juhovýchodnej Európy, a tým má záujem a záväzok aktívne účinkovať v PS. Keďže celková stratégia rozvoja Chorvátska je zameraná na dosiahnutie vysokých politických a ekonomických európskych štandardov, je samozrejmé, že aj PS, v rámci ktorého sa na tieto otázky kladie osobitný dôraz, má dôležité miesto v stratégii rozvoja krajiny. Na bruselskej konferencii Paktu stability koncom marca bolo ako prioritné označené financovanie infraštruktúrnych projektov tzv. rýchleho štartu. Koľko z týchto projektov súvisí s Chorvátskom a kedy možno očakávať prvé tendre? - Na tejto konferencii bolo v balíku pre rýchly štart prijatých päť z intraštruktúrnych projektov, ktoré navrhlo Chorvátsko. Konkrétne sú to: záverečná nedokončená časť medzinárodnej diaľnice Záhreb - Varaždin, rekonštrukcia železničnej trate Beli Manastir - Vrpolje Ploče (ktorej časť prechádza cez BaH), štúdia chorvátskeho energetického systému, systém čistenia odpadových vôd mesta Rijeka a Hlavný plán ochrany prostredia Jadranu... Identifikované sú aj krátkodobé projekty obnovy prístavu Rijeka, výstavby elektrického diaľkovodu Ernestinovo, ako aj zásobovanie vodou mesta Dubrovník. Dostali sme aj konkrétne príspevky, z ktorých medzi tie väčšie patril príspevok EÚ s osobitnou podporou Holandska na návrat utečencov do Chorvátska. Medzi menšie môžeme zaradiť financovanie štúdie o národnostných menšinách zo strany Dánska či financovanie odmínovacieho centra v Sisaku zo strany Nórska. Ďalší záujem o financovanie návratu utečencov do Chorvátska, respektíve z Chorvátska do BaH prejavili Nemecko, Veľká Británia a USA. Osobitnou otázkou bol projekt výstavby jadransko-iónskej diaľnice, ktorý Chorvátsko s podporou Grécka predložilo v mene Albánska, BaH, Chorvátska, Slovinska a predstaviteľov Čiernej Hory. Pre tento projekt sa očakáva skoré financovanie realizačnej štúdie v rámci mechanizmov Paktu stability. Hoci nie sú známe dátumy vypísania prvých tendrov za jednotlivé projekty, dá sa predpokladať, že k nim dôjde ešte v tomto roku. Akým spôsobom sa slovenské firmy môžu zapojiť do projektov PS v Chorvátsku? - Vzhľadom na to, že Európska komisia avizovala pomoc krajinám juhovýchodnej Európy v období 2000 až 2006 vo výške 12 miliárd EUR, mnoho firiem v EÚ, ako aj nadnárodných spoločností, sa bude uchádzať o zákazky v rámci projektov PS. Pre firmy z ďalších európskych krajín, a najmä pre chorvátske firmy, to bude vyzývavá konkurencia. Ak si uvedomíme, že v chorvátskom hospodárstve existuje ozajstný hlad po práci, že existuje veľká nezamestnanosť, na ktorej sa veľkou mierou podieľa kvalifikovaná pracovná sila, ako aj, že všeobecne existuje významný počet chorvátskych podnikov, ktoré sú schopné kvalitne preberať väčší počet zákaziek v rámci projektov PS, je jasné, že sa budú snažiť získať čím viac práce, či už samostatne alebo v spolupráci so zahraničnými firmami. Preto, čo sa týka otázky účasti slovenských firiem v projektoch PS, osobne sa domnievam, že by najväčšie šance mali projekty spoločného nástupu s chorvátskymi firmami, o čom sa rokuje už niekoľko rokov na stretnutiach predstaviteľov našich vlád a ekonomík, ale doteraz sa len málo toho realizovalo. Ako hodnotíte súčasnú úroveň ekonomickej spolupráce medzi našimi dvoma krajinami? V ktorých hospodárskych odvetviach majú slovenské firmy najvýraznejšiu šancu preniknúť na chorvátsky trh? - Zatiaľ čo sa pre vzťahy medzi SR a Chorvátskom právom zdôrazňuje, že sú tradične dobré, táto konštatácia prevažne platí pre politické a kultúrne vzťahy. Hospodárske vzťahy, bohužiaľ, nie sú na úrovni, ktorá zodpovedá možnostiam a potrebám dvoch krajín. Naše hospodárske vzťahy v skutočnosti stagnujú. Zatiaľ čo v období od 1993 do 1998 bol objem obchodnej výmeny na ročnej úrovni okolo 100 mil. USD a počet slovenských turistov sa v Chorvátsku pohyboval okolo 150-tisíc, čím im patrila 6. priečka medzi zahraničnými hosťami v Chorvátsku, v roku 1999 obchodná výmena klesla o 20 percent a počet slovenských turistov o 35 percent (8. miesto). Časť tohto negatívneho trendu sa môže pripísať všeobecným ekonomickým ťažkostiam v oboch krajinách. Existujú však aj ďalšie dôvody. Pokles v turistike sčasti možno vysvetliť negatívnymi následkami akcie NATO v Kosove. Dôvody pádu obchodnej výmeny treba hľadať inde. Podobne ako väčšina krajín v tranzícii, aj SR a Chorvátsko sa zamerali na rozvoj vzťahov s rozvitou Európu, pri čom sčasti zabudli na svojich tradičných hospodárskych partnerov. Takýto vývoj z dlhodobého hľadiska musí mať negatívne následky pre ekonomiky týchto krajín. Musíme mať preto obavy, že sa načas nenadviaže prírodná hospodárska spolupráca medzi stredoeurópskymi reformnými krajinami, ktorá by pomohla zvýšiť konkurencieschopnosť ich ekonomík počas procesu prijímania do EÚ, ako aj počas samého členstva. Preto je v záujme tak Chorvátska, ako aj SR posilňovanie vzájomnej ekonomickej spolupráce. Ak by sme chceli osobitne vyzdvihnúť niektoré z hospodárskych odvetví, v ktorých by sa to dalo dosiahnuť, môžeme spomenúť chemický priemysel, strojárstvo a poľnohospodárstvo. Pre slovenské firmy by mala byť výzvou aj chorvátske lodiarstvo tak v oceľových výrobkoch, ako aj vo výrobkoch na výbavu lodí. Podobne by slovenské hospodárstvo malo prejaviť významný záujem o využívanie chorvátskych morských prístavov. Rastislav Boldocký |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |