Pakt stability - politický ťah
Radislav Džuver, minister - radca Ambasády ZRJ v Slovenskej republike Ako sa Juhoslávia pozerá na projekt obnovy Balkánu Pakt stability, do ktorého, ako je známe, z politických dôvodov nie je zapojená? - Keďže Zväzová republika Juhoslávia nie je zapojená do Paktu stability (PS), ťažko môžeme hodnotiť jeho realizáciu. Predsa pokiaľ ide o jeho podstatu, treba poukázať na fakt, že práve tí, ktorí založili Pakt stability pre juhovýchodnú Európu, najprv región destabilizovali. A to nie iba Balkán, ale aj celú Európu a širšie medzinárodné vzťahy, lebo agresiou proti ZRJ porušili základy, na ktorých boli viac ako polstoročia úspešne budované medzinárodné vzťahy, a na ktorých stála stabilná bezpečnostná architektúra Európy. Okrem toho hlavný nositelia projektu prijali neoprávnene a nezákonne rôzne druhy sankcií prot ZRJ. Pritom právomoci prijímať sankcie má len Bezpečnostná rada OSN (články 41 a 52 Charty OSN) a iniciátor PS svojou politikou vyvíjania nátlakov všetkých druhov na ZRJ - medzi ktoré patria aj sankcie, ale aj iné politické a ďalšie nátlaky vrátane otvoreného zasahovania do juhoslovanských vnútorných záležitostí - vlastne aj naďalej destabilizujú región. Tým sa len potvrdzujú hodnotenia mnohých, že PS je v prvom rade politicko-propagačný ťah jeho iniciátorov, a potvrdzujú to aj jeho doterajšie výsledky, ktoré nikto nevidí, lebo tí, čo v minulom roku rýchlo našli miliardy dolárov na agresiu na ZRJ teraz ponúkajú hlavne sľuby. Dokonca týmto spôsobom ohodnotila PS aj jeho doterajšiu realizáciu OSN, menovite jej Ekonomická komisia pre Európu, ktorá okrem iného poukazuje aj na ďalšie rozporuplnosti a dvojtvárnosť stratégov tzv. Paktu stability, ktorí, uvádza komisia, neberú ohľad na záujmy krajín regiónu a namiesto toho presadzujú svoje vlastné projekty, ktoré nezodpovedajú alebo sa nachádzajú mimo národných rozvojových programov krajín v regióne. Keď je už reč o nezapojení ZRJ do PS, väčšina krajín v regióne, najmä juhoslovanských susedov ho považuje za absurdný a za prekážku realizácie PS a oni najlepšie poznajú skutočný význam ZRJ pre stabilitu regiónu a jeho normálny rozvoj. Juhoslávia sa pri obnove krajiny spolieha takmer výlučne na vlastné sily. V akom štádiu je rekonštrukcia v súčasnosti a existujú možnosti pre slovenské firmy, aby sa do nej zapojili? - Ku koncu sa chýli druhá fáza obnovy. Doteraz je takmer úplne obnovená vitálna časť dopravnej infraštruktúry. Zo 65 zbúraných mostov je obnovených okolo 50. Predvčerom dali do prevádzky železnično-cestný most v Novom Sade, čím sa po cestnej obnoví aj železničná doprava medzi Európou a Blízkym východom. Obnovené sú aj vitálne časti telekomunikačnej siete a spoje so susednými krajinami, ako aj s transeurópskymi telekomunikačnými smermi. Obnovená a normalizovaná bola letecká doprava, čiže vybudoval sa systém radarov, kontrola letov. Elektrárne vydržali prvý test, keď pracovali počas celej vykurovacej sezóny, a dokázali, že ich obnova bola úspešná, takže elektrárne už fungujú normálne. Obnovená je aj najväčšia časť poškodených budov a objektov. Pred nami je tzv. tretia, rozvojová fáza. Po úspešnej obnove celého radu úplne alebo vo veľkej miere zničených priemyselných objektov (petrochemický priemysel, chemický priemysel, strojárstvo) pokračuje kompletizovanie výroby a výstavba nových, moderných liniek. Zdôrazňujem, že sa začala realizácia projektov výstavby 10-tisíc bytov do konca roku 2000 pre mladomanželské páry. Mnoho slovenských firiem, ktoré majú záujem, a ktoré konštatujú, že majú všetky potrebné podmienky na to, aby sa zapojili do procesu obnovy, už na tom pracujú. Pre niektoré to bude len pokračovanie v spolupráci tam, kde sa táto pred desiatimi rokmi zastavila. To len dokazuje, že naše dve krajiny sú tradične dobrými ekonomickými partnermi, ktorí sa snažia o obnovu starej a zakladanie novej spolupráce. Aké sú následky sankcií a bombardovania pre Juhosláviu a susedné krajiny? - Spomínaní stabilizátori juhovýchodnej Európy už osem rokov s krátkou prestávkou vedú proti JZR politiku ekonomických a ďalších sankcií. To im však nestačilo na dosiahnutie svojich hegemonistických cieľov, takže v minulom roku vykonali ozbrojenú agresiu na našu krajinu, v ktorej prakticky aj naďalej pokračujú, ibaže inými prostriedkami, nie zbraňami. Materiálne škody pre hospodárstvo našej krajiny, priame a nepriame, sú obrovské. Na škody zo sankcií a agresie na ZRJ sa sťažujú všetky krajiny v širšom regióne, a žiadajú kompenzácie a pomoc. Čísla o škodách, ktoré sa zverejňujú, sú rozdielne, ale v každom prípade ich tieto krajiny pociťujú ako dodatočnú ťarchu v inak veľmi ťažkých ekonomických a ďalších podmienkach tranzície. Potom nie je ťažko získať predstavu o rozmeroch škôd, ktoré Juhoslávia utrpela v dôsledku sankcií a agresie, najmä, keď sa zohľadní, ako dlho sú sankcie platné. Pritom opakujeme, že sankcie a agresia nielenže nemajú politický základ , ale sú aj v rozpore s medzinárodným právom, a slúžia výlučne mimoregionálnym záujmom, dá sa povedať mimoeurópskeho faktora, ktorý prejavuje záujem o ovládnutie celého regiónu, ako aj rozhodnosť využiť všetky prostriedky vrátane vojenských na dosiahnutie tohto cieľa. Bez ohľadu, koľko to tých druhých, ktorým prináša demokratizáciu a progres, stojí. Rastislav Boldocký
|
