Miliardy umŕtvené v sporoch driemu ďalej

Zrkadlo justície: rastie zaťaženosť sudcov, ale zodpovední politizujú Na niekoľko desiatok miliárd korún sa odhaduje finančný objem obchodných prípadov, ktoré čakajú na súdoch na rozhodnutie. Dva, tri aj päť rokov. Dokedy ešte? Odpoveď na túto otázku by sme síce mohli hľadať na ministerstve spravodlivosti, ale v rečiach kompetentných by sme sa utápali zbytočne. Racionálnejšie je pripomenúť si programové vyhlásenie, ktoré hovorí o „zjednodušení prístupu k obchodnému registru a zrýchlení konania v týchto veciach. Zefektívni sa konkurzné a vyrovnávacie konanie. K posilneniu práva na rýchlu a účinnú súdnu ochranu budú smerovať ďalšie zákonné úpravy, zjednodušujúce a skracujúce súdne konanie“. Nedajme teda slovo tým, ktorí tieto sľuby mali už rok a pol plniť, ale pozrime sa na situáciu v súdnictve prostredníctvom štatistík. Vyplýva z nich, že peniaze umŕtvené v obchodných sporoch si ešte pospia aj ďalej. Zaťaženosť sudcov vzrastá. Na okresných súdoch v roku 1989 na jedného sudcu pripadlo 294,6 podania, v roku 1993 to bolo už 712 a v roku 1995 až 741,8. S miernym poklesom zostáva toto číslo aktuálne aj v súčasnosti. Pokiaľ ide o počet skončených vecí jedným sudcom, v roku 1989 to bolo 283, v roku 1993 už 367 a v roku 1999 až 497 prípadov. Za desať rokov teda tento počet vzrástol o dvesto, pričom sa výrazne skomplikovala náročnosť sporov a narástli problémy procesného konania. Na krajských súdoch je situácia o niečo lepšia, pretože od roku 1993, keď mal jeden sudca na vybavenie 551 prípadov, v roku 1999 to bolo 230 sporov. Rok 1992 bol z hľadiska vývoja súdnych agend zlomovým tak z hľadiska ich vývoja a vybavovania, ako aj z hľadiska dĺžky súdneho konania a stavu celého súdnictva. Vtedy došlo k rozsiahlym novelám zákonov kódexového typu - Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, bol prijatý Obchodný zákonník a mnohé dôležité ekonomické zákony. Tieto zmeny zastihli slovenskú justíciu nepripravenú tak zo stránky personálnej, ako aj materiálnej. Od roku 1992 odišlo mnoho sudcov do právnických povolaní, pre slabé materiálne ohodnotenie odchádzali aj skúsení administratívni pracovníci. Okrem toho cez parlament prešlo viacero nevhodných zmien zákonov a Občianskeho súdneho poriadku. Ide napríklad o obmedzené možnosti rozhodovania v skrátenom konaní, nevyhovujúca úprava o doručovania písomností súdu, pasivita účastníkov konania, nevhodná úprava zmierovacieho konania a podobne. Tieto faktory zvýšili počet nevybavených podaní a predĺžili čas ich prejednávania. Ako je to možné, keď máme v parlamente a na ministerstvách toľko (samozvaných) renomovaných odborníkov? Inak, akože presadzujú záujmy lobistických skupín, si súčasných stav nemožno vysvetliť. Akademické práce?
Obchodná agenda je síce jednou z nových, ale na ekonomiku štátu má najväčší vplyv. Preto neobstojí argument, že sa treba učiť pracovať v tejto oblasti. Načo máme u nás pôsobiacich zahraničných expertov, načo chodia naši odborníci za hranice? Pravdepodobne netreba vymýšľať nič nové, iba chodiť s otvorenými očami a chcieť prijímať také právne úpravy, ktoré pamätajú predovšetkým na život v praxi a nie na akademické vybíjanie sa. Lepšie o tom hovoria čísla: v rokoch 1994 až 1997 dosiahol počet nevybavených obchodných sporov 16 500 a v rokoch 1998 a 1999 tento počet ďalej rástol. Okresné súdy síce v tomto období vybavili asi rovnaký počet žalôb ako im doručili, ale na riešenie problémov ekonomiky to jednoducho nestačí. Stav nových návrhov v roku 1999 vzrástol oproti roku 1992 o 3,4-násobok (na krajských súdoch došlo zasa k 8,4-násobnému poklesu). Obchodný register
Stúpajúci trend má pre podnikateľov významná agenda obchodného registra. Ministerstvo spravodlivosti SR už druhý rok vypisuje verejnú súťaž na dodávku systému v elektronickej podobe, ktorý by register zrýchlil, zverejnil, ale kladie pritom také podmienky, ktoré žiadna firma nie je schopná a ochotná splniť. Akoby mali byť šité na mieru vopred vybratému záujemcovi. Reálnymi sa stávajú mnohé argumenty, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. A tak počet nových a nevybavených návrhov narastá. Konštatovanie, že najväčší nárast tejto agendy vznikol v roku 1998 v súvislosti s novými registrovými povinnosťami spoločností s ručením obmedzeným, problém nezľahčuje. Ak vláda chcela prijať nové opatrenia, mala túto oblasť o to lepšie spriechodniť. V roku 1999 predstavoval počet nových návrhov 48 519. Pritom o tejto agende rozhoduje asi 30 až 33 sudcov na 8 okresných súdoch v SR, ktoré majú sídlo v mieste krajských súdov. Čo s bankrotmi?
Na vybavovanie agendy konkurzov a vyrovnania sú vecne príslušné tri súdy a celkový počet sudov asi 20. Pritom len v roku 1999 bolo na súdy doručených 7204 návrhov. Opäť je tu teda značný nepomer, ktorý zvýrazňuje skutočnosť, že vedenie takýchto sporov si vyžaduje nielen právne, ale aj značný stupeň ekonomických vedomostí. V tejto oblasti súdnej moci je umŕtvených vari najviac peňazí podnikateľov. Hoci sa v súčasnosti pripravuje novela zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá by mala spriechodniť túto oblasť, ministerstvo spravodlivosti stále nepreukazuje pripravenosť na riešenia očakávaného náporu prípadov. Napríklad zvýšením počtu príslušných súdov a sudcov, zlepšením materiálového vybavenia a podobne. Opäť bude chytať mačku za chvost a spamätá sa až s odstupom dvoch rokov? Treba prihliadať aj na varovanie opozície, že novela zákona o bankrotoch nie je dobrá. Vzhľadom na krehkosť politickej situácie je teda otázne, či sa novela tohto zákona vôbec dostane do reálneho života. Vedie politika
Stav nášho súdnictva je teda - v protiklade s predvolebný sľubmi a s potrebami podnikateľov a ekonomiky, žalostný. Vlastne nie je ničím mimoriadny, iba zodpovedá stavu iných oblastí spoločnosti. To, či obstojí argument, že program vlády je na štyri roky a zatiaľ nie sme ešte ani v polčase, nech si vyrieši v myšlienkach každý podnikateľ či pracovník justície sám. Vláda má teda na splnenie sľubov ešte dva roky. No už teraz možno povedať, že ak by zodpovedný minister a jeho spolupracovníci mali predstavu o tom, ako riešiť viaceré problémy, situácia by v mnohom nebola kritická alebo by mala aspoň tendenciu zlepšovať sa. Na to by však nemohli nad odbornými vecami prevládať politické záujmy tých, ktorí práve hýbu ministerstvom. Sú až príliš zahľadení do seba samých a svojich problémov, podnikatelia sú na vedľajšej koľaji ich sfér záujmov. Pritom na druhej strane vláda, aby stihla riešiť ekonomické problémy a získala na ne finančnú hotovosť, v niektorých prípadoch doslova organizuje výpredaj štátnych podnikov pod cenu, len aby to bolo rýchlo. Pritom by stačilo vyriešiť napríklad otázku bankrotov či zrýchliť súdne spory o obchodných prípadoch a peniaze by sa roztočili. Treba povedať, že nezáleží na tom, za koho vládnutia tieto problémy vznikali, ale kto ich ako rieši. A to zatiaľ nedokázal nik. Peter Višváder