|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 4.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Hlas, ktorý sa nedá nerešpektovaťZ výročnej správy výkonného podpredsedu Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub od 3. decembra 1998 (II. VZ) do 30. apríla 2000 (III. VZ) V tomto záverečnom roku druhého milénia, ktorý je však z hľadiska hospodárskej situácie v SR čoraz viac ako zložitý, bude prospešné držať sa osvedčených foriem činnosti. V roku 2000 odporúčam ďalej organizovať tematicky špecializované podujatia pre vybraných členov a záujemcov, zvolať tri celoklubové zhromaždenia (z krajských, regionálnych a ďalších Hk jeden delegát na sedem členov). Hlavnými témami by mali byť: aktuálne otázky vývoja tranzitívnej spoločnosti a jej hospodárstva, osobitné poznatky a skúsenosti z privatizácie, vymožitelnosť práva, integračné procesy, zahraničné investície a pôsobenie záujmových, prípadne profesijných asociácií, združení a zväzov. Ďalšie témy prinesie ako vždy život a vyplynú aj z účasti na medzinárodných podujatiach (WEF, MWS a iné) alebo z rokovaní so zahraničnými hospodárskymi, či politickými lídrami. V tomto období už pripravujeme tematické špecializované podujatia aj s poľskými podnikateľmi, hospodárskymi a politickými osobnosťami Spojených štátov, Nemecka, Ruska, Švajčiarska a obchodnou sférou juhovýchodnej Ázie. Najväčšmi sa však treba sústrediť na to, aby z diskusií na riadnych zhromaždeniach boli vydané komuniké s určenosťou adresáta klubových názorov a konkrétnych odporúčaní či podnetov. Nebudeme podliehať depresívnym tlakom z dôsledkov súčasnej vládnej politiky a jej výsledkov. Časť našich členov nechce mať problémy s výkonnou mocou, pretože rovnako ako v predchádzajúcich obdobiach má obavy z jej kritiky a možných dôsledkov na svoju hospodársku činnosť. Už niekoľkokrát od vzniku našej komunity bol taký čas, keď to myšlienkovo podstatné odznelo len v kuloároch. Treba si vôbec klásť otázku, čo je dôležitejšie?! Byť na jednej vlnovej dĺžke v kuloároch alebo takpovediac vytŕčať, a prísť o možnosti! Je príliš veľa toho, čo je závislé od straníckych prístupov, a od lobistických skupín, ktoré sú realitou. Otázkou by mohlo byť, či konajú štandardne a porovnateľne so zahraničím. Sme nadstranícke fórum, aj keď nevylučujem, že to nemusí byť vždy jednoznačné. Má logiku, že väčší priestor dostane vládna moc. Členovia z opozičného brehu alebo mysleného ostrova medzi koalíciou a opozíciou si musia svoj priestor vybojovať. Predovšetkým prísnou logikou a tou svojou pravdou. Je fakt, že vo vedení klubu sme sa nad týmto javom, inak dosť zvyčajným, zamýšľali. Začiatkom roku 1999 sme dospeli k názoru, že by sme sa nemali dostať na pozíciu nahrádzania aktivít AZZZ, Združenia podnikateľov SR, SOPK, najrôznejších komôr, a potom aj vlani založeného Združenia priemyselných zväzov. Nielen preto, že časť našich členov je v orgánoch týchto inštitúcií v širšom zmysle slova. Očakávali sme, že budú vytvárať tlak na to, aby v tejto krajine bolo štandardné ovzdušie, ktoré vládna moc skvalitňuje opatreniami na rozvoj podnikateľských aktivít a hospodárstva. Na rozdiel od celého radu vyspelých demokracií sa v našich pomeroch zakorenilo, že sú to len politici a voči nim lojálni podnikatelia, ktorí rozhodnú, prípadne nerozhodnú o konkrétnych riešeniach, avšak zodpovednosť odmietajú. Keď ich vyzývate aspoň na dialóg, tak sa ho stránia a sú schopní obviniť kohokoľvek z nepriateľstva k vláde a jej svätým cieľom. V tranzitívnych štátoch je príznačné pre vládne garnitúry, že nedostatočnú efektívnosť svojej činnosti neakceptujú a odkazujú hospodársku sféru, a vôbec celú spoločnosť na lepšie časy. Majú tendenciu, ktorá je už takmer pravidlom, že všetky svoje kroky označujú za podporu integrácie, snáh o členstvo v OECD a NATO. Zvýšil sa export, tak je to zásluha vlády. To je logika, ktorá politikom, ale aj hodnotiteľom zo zahraničia vyhovuje. Akoby v nejednom prípade nešlo len a len o plody takmer zúfalej snahy a zaťatosti našich ľudí vyrovnať sa s podmienkami na podnikanie, ktoré sú neporovnateľne horšie ako inde v civilizovanom a hospodársky vyspelom svete. V krajských kluboch Banskobystrickom, Poprad-Tatry a Šarišsko-zemplínskom by si členovia mohli oživiť diskusie s niektorými členmi vlády. Aj na úrovni centrálneho klubu boli také, ktoré sa skončili vzájomným nepochopením, pričom prirodzeným spojencom vlády práve v období transformácie by malo byť naše členstvo. Keď vo februári 1999 banskobystrické plénum, s celým radom hostí z ostatných klubov, nabádalo ministerku financií k nižšej daňovej zaťaženosti, tak ich názory označila za neúnosné riziko. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že sa mýlila ministerka. Obdobne to platí o pôvodnej téze vlády z finančných dôvodov blokovať dostavbu autostrád. Mohli by sme pripomenúť ďalšie momenty, keď sa jednoznačne potvrdilo, že vládni činitelia sa väčšmi starajú o svojich politických protivníkov ako o konkrétne problémy, ktoré im prerastajú cez hlavu. Bolo to na II. valnom zhromaždení, ale aj pred rokom v spoločnosti štyroch ministrov, keď sme upozornili na možnosť katastrofickej nezamestnanosti a jej dôsledky, na absurdnosti nevymáhateľnosti práva a zároveň na možnosti prevencie proti týmto reáliám. Ak som spomenul obavu z dôsledkov kritiky vládnej moci, ktorá mala najvyššiu hodnotu v našej komunite v prvej polovici roku 1995, tak dnes sa k nej blížime. Nemalo by byť našou ambíciou prežiť ako jednotlivci či v malých skupinkách, ale ako spoločenská medzivrstva, ktorej hlas musí byť rešpektovaný. Aj preto, že svojou činnosťou udržuje spoločnosť pri živote. Už v minulosti sa politici uspokojovali s tým, že podnikatelia musia podnikať, a preto sú svojím spôsobom novodobými otrokmi. Jednak politickej moci, a potom tých vrstiev, ktoré od nich očakávajú prácu, ale aj zárobky, sociálne výhody atď. Celý rad podnikateľov je tak unavený z domácich pomerov, že sa môže rozhodnúť aj pre odchod na trvalú dovolenku. Som úprimne rád, že mám tú česť poznať celý rad podnikateľov, ktorí sú už roky v bojovej línii a neustupujú z cieľa byť úspešnými, byť prospešnými vo svojom okolí, pociťovať zodpovednosť a byť spoluzodpovední z vlastnej vôle za to, ako sa majú veci verejné. Naisbittovské vízie o nových osobnostiach - začiatku nového storočia - sa predsa len na niektorých príkladoch potvrdzujú. Dovolil som si uviesť aspoň niekoľko podnetov pre blízku budúcnosť. V roku 1996 sme sa ako klubová komunita jednoznačne deklarovali vyhlásením, že za prvoradú považujeme integráciu Slovenskej republiky do EÚ, do ďalších celoeurópskych a transatlantických bezpečnostných štruktúr. Zdôrazňujem, že za túto deklaráciu vtedy hlasovali všetci členovia bez ohľadu na svoje stranícke sympatie. To je fakt, ktorý je vnímaný pozitívne skôr v zahraničí ako doma. Na našom postoji sa nič nezmenilo, ale musíme pripomínať politikom, že naším najväčším nepriateľom na ceste k spomínaným métam sme my sami. Sme politicky stabilnejší, hospodársky silnejší a celkovo ako spoločnosť ďalej ako v roku 1996. Aj naša klubová komunita bude musieť väčšmi pôsobiť na myslenie širokých vrstiev obyvateľstva. Aj za cenu značnej nepopulárnosti si musí vynucovať nové myslenie a odmietať falošnú solidaritu či vládny strach zo sociálnych tenzií. Je tu čas hovoriť si pravdu, zastať sa zdravého rozumu. Na mysli mám predovšetkým odstránenie ústavného článku o bezplatnej zdravotnej starostlivosti a bezplatnosti vysokého školstva. Jednak nie je bezplatné a v súčasnosti je jedno aj druhé ukážkou nesprávne chápanej sociálnej spravodlivosti. Obdobne to platí aj o časti nezamestnaných, z ktorých časť sa napríklad na slovenskom juhu živí poľnohospodárskou činnosťou a k dobru má podporu v nezamestnanosti či iné sociálne dávky. Stereotypnosť myslenia, vnímania tohto problému a nepochopiteľná politická pohodlnosť nás ochudobňujú nemenej ako hospodárska kriminalita. Dovoľte, aby som sa zmienil aj o spolupráci s Hospodárskym denníkom. Predovšetkým chcem podčiarknuť fakt, že bol založený bezprostredne po II. valnom zhromaždení, na podnet členov našej komunity. Jeho akcionármi je 50 našich členov. Jeho existenciu, a najmä možnosť prezentácie vlastných názorov nedoceňujú nateraz mnohí členovia. Zmluvná spolupráca medzi vydavateľskou a. s. Theben a naším občianskym združením je vzájomne prospešná. Treba v nej pokračovať. Bez spolupráce s denným médiom by klubová činnosť bola len spolkovou avantúrou. Avšak Hd musí byť bohatší na informácie o firmách, predovšetkým s klubovou príslušnosťou, akčnejší pri presadzovaní konkrétnych tém života a jeho problémov na riešenie. V ďalšom roku našej činnosti by sme sa mali postarať o efektívnejšie využívanie klubovej pôdy, najmä z hľadiska výstupov na verejnosť. V tejto súvislosti sa ukazuje ako veľmi významné nachádzať si čas a financie pre mladú generáciu, v ktorej sú zdroje našej perspektívy. Avšak len vtedy využiteľné zdroje, pokiaľ bude duševne a vzdelanostne bohatá, ale aj fyzicky zdatná či odolná. Je to podnet ku krajským klubom, pričom príkladom by mal byť centrálny klub. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |