|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 4.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Obnova nenastane kopírovaním schémExpozé veľvyslanca RF A. G.. Akseňonoka Predovšetkým by som rád vyjadril poďakovanie za možnosť prihovoriť sa tak odbornému obecenstvu. Vaše pozvanie je pre mňa veľká česť. Téma môjho vystúpenia nie je jednoduchá. Vo svete sa nájde len málo štátov, ktoré museli v 20. storočí prekonať toľko ťažkých skúšok, koľko ich muselo prekonať Rusko. Rozpad Sovietskeho zväzu, improvizované presadzovanie trhových reforiem a procesov demokratizácie v prvej polovici 90. rokov to všetko vyvolalo radikálne zmeny v Rusku a na celom svete. Bilanciu pozitív a negatív týchto zmien analytici ešte len zhrnú, aby dospeli k objektívnym záverom. Eufória výročia pádu Berlínskeho múru a víťazstva v studenej vojne dokumentovala, že čierno-biele predstavy o svetových procesoch, primitívne schémy a ideologické zábrany ešte stále určujú spôsob myslenia mnohých politikov na obidvoch stranách Atlantiku. Predovšetkým by som chcel stručne informovať o výsledkoch liberálnych reforiem v Rusku. Najočividnejším výdobytkom je likvidácia dusiaceho sa nedostatku tovaru, s ktorým sme museli žiť v priebehu takmer celého končiaceho sa storočia. Krajina sa dostala z polospánku, ľudia sa začali živšie pohybovať, prebudila sa podnikateľská iniciatíva. Otvorenosť ruskej spoločnosti a hospodárstva oproti vonkajšiemu svetu sa konečne stala realitou. Rusi nie verbálne, ale v praxi získali slobodu slova, cestovania, vierovyznania. Avšak hlavný výsledok spočíva v tom, že Rusko ako súčasť svetovej civilizácie a kultúry sa pevne a nezvratne vrátilo do prúdu celosvetových procesov. A túto skutočnosť, na ktorú často zabúdajú kritici Ruska na Západe, nesmieme podceňovať. Iná vec je, že sociálna cena reforiem bola neúnosná. Je to cena, ktorá je neporovnateľná s výdobytkami, ktoré zabezpečila. Polarizácia spoločnosti na základe majetkových rozdielov nadobudla nevídaný rozsah. V snahe zlikvidovať neefektívne prevádzky, bolo takmer zlikvidované celé hospodárstvo Ruska. V rámci závratne rýchlej privatizácie sa kľúčové hospodárske odvetvia jednoducho porozdávali príslušníkom rôznych klanov. To všetko vyústilo do krízy v auguste 1998 krízy, ktorú zapríčinila absolútna nekompetentnosť prvej vlny reformátorov a tvrdohlavosť dogmatikov-komunistov. Bola to aj kríza moci, ktorá preukázala totálny nedostatok vôle a stratu národných orientačných bodov. Prvá vlna reformátorov podkopala dôveru ľudu proti základným životným hodnotám, proti štátu, moci aj proti samým reformám. Bola ohrozená nielen sociálna stabilita, ale aj existencia ruskej štátnosti. Vzniklo mimoriadne nebezpečné vákuum moci, dokonca aj v subjektoch federácie. V najohavnejšej podobe sa to prejavilo v Čečensku. Odchod federálnej moci z tejto republiky, podceňovanie nebezpečenstva terorizmu priviedlo k tomu, že toto nebezpečenstvo sa materializovalo do agresie medzinárodného terorizmu proti Rusku a na území Ruska, a to v tej najrozsiahlejšej a najurputnejšej forme. V dôsledku toho muselo Rusko čeliť životnej nevyhnutnosti neľútostne potlačiť toto zlo aj za cenu určitých politických obetí. Skúsenosti z reforiem zo začiatku 90. rokov jasne dokumentujú, že obnova Ruska sa nemôže dosiahnuť cestou automatického kopírovania na ruskej pôde abstraktných modelov a schém, prevzatých zo zahraničných učebníc. Model reforiem vhodných pre Rusko, o. i. aj s ohľadom na svetové skúsenosti, sme začali nahmatávať len v posledných dvoch-troch rokoch. Táto cesta je založená na organickom súlade univerzálnych princípov trhového hospodárstva a demokracie s reáliami samého Ruska. V tejto súvislosti naplno vyvstala otázka o reformovaní reforiem. Ako prvá sa tejto úlohy ujala vláda Jevgenija Primakova v polovici roku 1998. Na prahu parlamentných a následne aj prezidentských volieb v decembri 1999 a v marci tohto roka sa v spoločnosti vytvoril pevný konsenzus. Rusko vyčerpalo limit otrasov, katakliziem a improvizácií. Bolo nevyhnutné zjednotenie národa okolo jasného modelu rozvoja, ktorý by zabezpečil občanom Ruska dôstojnú životnú úroveň, a ruskému štátu dôstojné miesto vo svete. Práve tieto nálady a očakávania obyvateľov Ruska potvrdili výsledky parlamentných a prezidentských volieb. Voliči hlasovali za obrodu Ruska, za racionálne reformy a elementárny poriadok v krajine. Práve preto väčšina ruskej verejnosti podporila rozhodné opatrenia na potlačenie ohniska terorizmu a nezákonnosti v Čečensku. Vladimir Putin presne vycítil skutočnosť, že súčasná nálada ľudí a morálny stav spoločnosti, to je vlastne túžba po sebarealizácii. Ľudia už nezvládajú pocit poníženia a urazenosti. Nech bol vzťah voči minulým voľbám a ich výsledkom akýkoľvek, dnes je očividné, že po víťazstve Vladimira Putina v prezidentských voľbách v Rusku sa skončila Jeľcinova doba. Politická realita je na budúce štyri roky určená. Voľby poskytli zvolenému prezidentovi základ na normálnu komunikáciu s parlamentom a širší sociálno-politický fundament na pokračovanie demokratických reforiem. Avšak naše napredovanie bude pokračovať v pomerne zložitej vnútornej aj zahraničnopolitickej situácii, v podmienkach nových apelov, na ktoré treba hľadať adekvátne odpovede. Súčasná ekonomická politika umožnila zmierniť negatívne následky krízy z roku 1998. Darí sa zachovávať relatívne nízke tempo inflácie. Dodatočné príjmy za minulý rok o štvrtinu presiahli plánované. Sú znížené vonkajšie pôžičky, v plnom rozsahu sa vyplácajú úroky za vonkajší a vnútorný dlh. Kladné posuny vidieť aj v dynamike priemyselnej výroby. Zvyšuje sa konkurencieschopnosť produkcie. Ekonomické ukazovatele tohto roka prekonali všetky očakávania. Rast hrubého národného produktu tvoril v marci vyše 6 %, a v prvom štvrťroku dokonca 8 %. Úroveň inflácie predstavovala v marci 0,6 %. Súčasne však Rusko, ako časť svetového hospodárstva, potrebuje serióznu medzinárodnú podporu. Verbálne ubezpečenia o takejto podpore nechýbajú, avšak v praxi, žiaľ, často dostávame podporu skôr negatívnu. Stačí spomenúť, že voči ruským exportérom platí 99 protidumpingových a ďalších obmedzujúcich procedúr na celom svete, v dôsledku čoho Rusko prichádza ročne až o 2 mld. USD. Rusko ešte stále nepokladajú za krajinu s trhovým hospodárstvom. Pripojenie Ruska k Svetovej obchodnej organizácii sa podmieňuje diskriminačnými obmedzeniami. Čoraz častejšie sa poskytnutie úverov nepriamo viaže na politické podmienky. Práve preto jednou z priorít ekonomickej politiky Ruska je zníženie jej zahraničnoekonomickej závislosti. Pritom nemáme za cieľ vytvoriť uzavreté hospodárstvo a izolovať sa od vonkajšieho sveta, ale nechceme sa ani spoliehať na dobrého uja, ktorý nás zbaví všetkých problémov. Príliš optimistické nie je ani naše hodnotenie zahraničnopolitickej situácie, v ktorej musí Rusko riešiť svoje vnútorné problémy. Značne vzrástli vonkajšie hrozby národnej bezpečnosti Ruska. Prejavuje sa to vo vytvorení podmienok, či už jednotlivými krajinami alebo koalíciami, ktoré komplikujú zabezpečenie vlastných, prirodzených a zákonných národných záujmov Ruska. Pretrvávajúce bombardovanie Iraku, agresia proti Juhoslávii, ničím nevyprovokované rozšírenie NATO na východ, mnohým v Rusku mnoho objasnilo. Hlavná vec spočíva v tom, že sa nahradzujú nástroje rozhodovania vo svete, a to hlavne v otázkach medzinárodnej bezpečnosti. V juhoslovanských udalostiach si NATO prevzalo súčasne úlohu prokurátora, sudcu a vykonávateľa trestu proti juhoslovanským národom. Pritom ignorovalo OSN so všetkými jej štruktúrami, ale aj OBSE, o Rusku ani nehovoriac. V dôsledku toho vznikla ostrá kríza vo vzťahoch Ruska s USA a NATO, ktorá sa postupne prekonáva, hoci to nejde ľahko. Nová strategická doktrína paktu, odskúšaná najprv v Iraku a neskôr v plnej miere na Balkáne, nemôže nevyvolávať otázky. V podstate teda skupina štátov či tzv. elitný klub získava osobitné podmienky na zabezpečenie vlastných národných záujmov a bezpečnosti, ignorujúc záujmy iných krajín. Stále sme toho názoru, že závislosť väčšiny štátov od vôle jedného štátu alebo zoskupenia štátov, navyše založená na vojenskej sile, je mimoriadne nebezpečná a neproduktívna. Jednopólový svet je v zásade možný, ale len na dočasnom, veľmi nestabilnom základe. Na prahu tretieho tisícročia by zrejme nebolo rozumné vrátiť sa na začiatok 19. storočia. Skúsenosti Kosova ukázali, že koncepcia humánnej integrácie sa stáva zbraňou v rukách tých štátov, ktoré sa snažia nahradiť silu práva právom sily. Pokusy o podkopávanie základov medzinárodného právneho poriadku sa zdôvodňujú akousi nedokonalosťou súčasného medzinárodného práva, ktoré neumožňuje použitie sily mimo Charty OSN a právomocí jej Bezpečnostnej rady. Vzniká otázka: ak niekto pokladá za potrebné vyplniť medzery v medzinárodnom práve, vari sa to má robiť izolovane a nie cestou spoločnej medzinárodnej diskusie? Alebo bombardovanie zvrchovaného štátu sa považuje za vhodný prostriedok na rozvoj medzinárodného práva? Platné medzinárodné právo ani Chartu OSN nikto nezrušil. Príslušné právne normy nie sú len fakultatívne a neumožňujú vyberať si z nich len tie, ktoré sa niekomu páčia a zavrhovať tie, čo sa nepáčia. Hierarchia princípov medzinárodného práva neexistuje: všetky sú navzájom prepojené a navzájom sa podporujú. Komplexné uplatnenie medzinárodného právneho systému má tak vylúčiť humánne katastrofy a etnické čistky, ako aj akty agresie. Nech sa iniciátori humánneho zasahovania riadia akýmikoľvek úvahami, v každom prípade sa stavajú na stranu jednej z konfliktných skupín (etnických, kmeňových, politických atď.). Smutné skúsenosti z Kosova dokumentujú, že zasahovanie silou neodstraňuje mnohoročné problémy zvrchovaných štátov, ktoré sú práve najčastejšie zdrojom konfliktu, ale naopak, znásobuje ich. Napriek tomu vzniká pokušenie preniesť kosovské skúsenosti do iných regiónov a použiť sekeru tam, kde by bol vhodnejší skalpel. Je to veľmi nebezpečná tendencia. Aj keď sa hovorí veľa upokojujúcich slov o rozšírení NATO, stále sa snažíme hodnotiť reálne činy, nie vyhlásenia o zámeroch. O to viac, že prvé výsledky už reálneho rozšírenia NATO naše obavy potvrdzujú. Podľa toho, ako sa do štruktúr NATO integrujú niektorí noví členovia, ich agresivita proti Rusku pozoruhodne vzrástla. Tieto krajiny cítia za svojím chrbtom veľkého uja a začínajú na ruskom poli vystupovať ako malí výtržníci, vyprovokúvajú rôzne prejavy národnostného sebectva, rozdúchavajú rusofóbiu a špionomániu. Nedávne udalosti v rusko-poľských vzťahoch sú toho výrazným príkladom. Opakujem, že hoci starí členovia NATO nás ešte nedávno ubezpečovali o schopnosti zabezpečiť dôstojné správanie nováčikov, postupy nováčikov sa stávajú nekontrolovateľné. Je to jedna z príčin prečo sa domnievame, že plány na ďalšie rozšírenie NATO na východ hrozia vážnou destabilizáciou situácie aj v baltskom a v ďalších regiónoch. Vytváranie priestoru stability a bezpečnosti sa nesmie zakladať na paktovom princípe, a Rusko sa nechce vzdávať svojho zásadného stanoviska v tejto otázke. V plnej miere sa to vzťahuje aj na pokusy USA zničiť globálnu strategickú stabilitu cestou vytvorenia národnej protiraketovej obrany. Jej budovanie nadväzuje na vojenské využitie vesmíru, čiže na jeho militarizáciu a výdobytky v oblasti najmodernejších a finančne náročných vojenských technológií, čo musí nevyhnutne priviesť k ďalším pretekom v zbrojení nevídaného rozsahu. Predsa tí, proti ktorým sa vytvára národná protiraketová obrana, budú hľadať a nájdu spôsoby jej prekonania. Ale ani to ešte nie je všetko. Vytvorenie takého systému našimi západnými partnermi privedie k úplnému zániku procesov obmedzovania a znižovania ozbrojených síl a výzbroje, čo môže znamenať zrušenie zmlúv o zákaze jadrových skúšok, o nešírení jadrových zbraní, a možno napokon aj Konvencie o zákaze chemických, biologických a toxických zbraní. To je katastrofa! Prirodzene, že štátna politika Ruska má byť v určitej miere skorigovaná s ohľadom na zmeny vo svete. Zavrhujeme pokusy podnietiť nás k sebaizolacionizmu. Avšak v tejto situácii akýkoľvek štát musí urobiť príslušné závery. Je schválená novela Koncepcie národnej bezpečnosti Ruska a vojenská doktrína Ruska. Stredisko strategických výskumov pripravilo novú komplexnú stratégiu Ruska na najbližších desať rokov. Štátna politika Ruska v novej etape sa zakladá na bezpodmienečnom dodržiavaní noriem medzinárodného práva, princípov OSN a OBSE. Organicky sa v nej spája oddanosť mieru, všeobecným ľudským hodnotám a pevné odhodlanie ubrániť vlastné národné záujmy. Pritom sa uprednostňuje predchádzanie vojnám a vojenským konfliktom cestou politických, diplomatických, ekonomických, právnych a ďalších nevojenských spôsobov vrátane kolektívnych postupov svetového spoločenstva proti porušeniu mieru alebo aktom agresie. Zároveň zdržiavanie prípadnej agresie akéhokoľvek rozsahu vrátane jadrovej musí mať Rusko moderné zbrane vrátane jadrových, ktoré stále pokladáme za výlučne politický zdržiavací prostriedok. V prípade agresie a nemožnosti jej čeliť inými prostriedkami, pripúšťa nová vojenská doktrína použitie jadrových zbraní Ruskom ako prvým. V tom spočíva hlboká dialektika. Stratégia Ruska predpokladá prielomový námet rozvoja. Jej hlavnou filozofiou sú liberálne reformy v spoločnosti, mocenských štruktúrach a hospodárstve s výrazným sociálnym dôrazom. Čiže, základom je priemerný európsky model. Hlavný princíp znie sľuby štátu majú byť adekvátne jeho možnostiam. Štát sa má predovšetkým naučiť v podmienkach trhového hospodárstva používať nie administratívne, ale trhové páky, má sa sústrediť na vytvorenie pravidiel hry a rovnakých konkurenčných podmienok. Medzi jeho prioritnými úlohami bude podpora malého podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva, sústredenie kapitálu a podnecovanie priemyselných investícií, daňová reforma. Dôležitou úlohou sa stane zníženie štátnej spotreby a vytvorenie účinného mechanizmu riadenia vertikálne aj horizontálne. Veľká časť programu patrí zahraničnej politike Ruska a novému postaveniu Ruska vo svete. Hlavnou myšlienkou je to, že zahraničná politika sa má uskutočňovať na základe národných, predovšetkým hospodárskych záujmov. Väčšia pozornosť sa bude venovať ochrane práv rusky hovoriaceho obyvateľstva za hranicami Ruska. Očakáva sa, že približne v polovici až na konci mája bude stratégia prezentovaná verejnosti tak, aby sa stala programom činnosti novej vlády. Po voľbách stojí Rusko pred veľmi zložitými úlohami, ktoré si vyžadujú obrovské vypätie všetkých intelektuálnych, fyzických a morálnych síl národa. Čaká nás svorná budovateľská práca. Ako hovorí Biblia, je čas zbierať kamene. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
