Stabilizácia made in SR

M. Dzurinda poriadne šokoval nielen podnikateľov, ale najmä bežných občanov. Svoju optimistickú víziu oprel o dva makroekonomické údaje. Spomenul najmä export a skutočnosť, že rastie „podstatne rýchlejšie“ ako dovoz. Okrem toho vyzdvihol pokles úrokových sadzieb komerčných bánk. O oboch ukazovateľoch by sa dalo viac ako úspešne polemizovať a spochybniť ich. Navyše, o ne nemožno v žiadnom prípade oprieť tvrdenie o hospodárskej stabilizácii krajiny. Iba ak v zábavnej relácii. Alebo to môže urobiť laik, ktorý videl ekonomiku z rýchlika... Ale prelalaďme na vážnu nôtu. Tieto ukazovatele možno zaradiť do kategórie prísľubov alebo istých náznakov stabilizácie, ktorá však môže ale nemusí nasledovať s istým časovým odstupom. Konštatovanie premiéra, že v súčasnosti v SR vrcholí hospodárska stabilizácia, znamená, že vláda sa vzdala ambície splniť programové vyhlásenie. Napríklad samosprávy, teda obce a mestá, dostali na tento rok z podielových daní namiesto na základe reálnych požiadaviek navrhovaných 9,8 mld. Sk iba 8,3 mld. Sk. To ich odsudzuje na živorenie. SR dosahuje rekordnú nezamestnanosť, ktorú znižuje administratívnym vyraďovaním ľudí z evidencie. Verejnoprávne fondy sú v hlbokom deficite a v podstate nevedia, z čoho ho na konci roka uhradia. Zdravotníctvo a školstvo je v dlhodobej morálnej, a najmä ekonomickej kríze bez toho, že by sme okrem mentorských rečí o riešení poznali reálne východiská. Vláda neplní svoje plány v bytovej výstavbe, nevyriešené má vyrovnanie záväzku vyplývajúceho z privatizácie a pokračovať by sme mohli ďalej. A napokon, kde je hit predvolebnej kampane roku 1998 o dvojnásobnom zvýšení reálnych miezd? Tie zatiaľ iba klesajú a v posledných mesiacoch vládnutia M. Dzurindu ťažko možno predpokladať taký zásadný obrat, aby dobehol zameškané. Toto bolo cieľom vlády? Takéto programové vyhlásenie schválil parlament? Nie. Môžeme teda za súčasnej situácie povedať, že stabilizácia vrcholí? Nemôžeme. Pozrime sa - aspoň v jednom prípade na konkrétne čísla. Rozpočtové hospodárenie je jednou z priorít vlády. Tento rok má dosiahnuť deficit štátneho rozpočtu 18 mld. Sk. Na budúci rok ministerka financií B. Schmögnerová avizovala 70 až 100 mld. Sk schodku, ktorý vláda nedávno zredukovala na 22 mld. Sk. Ak by sa splnila táto optimistická vízia, potom by oproti tomuto roku došlo k zhoršeniu o 4 mld. Sk. Je prehĺbenie schodku rozpočtového hospodárenia zastavením úpadku a stabilizáciou, ktoré má vláda v programe? Opäť treba jednoznačne odpovedať zápoerne. Tak o čom to vlastne premiér M. Dzurinda hovoril? Asi sám nevedel, iba sa potreboval politicky blysnúť. V tom negatívnom zmysle sa mu to podarilo.