|
|
||||||||||||||||
| Piatok 5.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fúzie bánk globálnym trendomNa prelome milénií sa vo všetkých oblastiach hospodárstva objavujú a rozvíjajú nové trendy, ktoré zvyšujú význam internacionalizácie a globalizácie. Dochádza k otváraniu sa národných ekonomík spojeným s odstraňovaním obchodných prekážok, zvyšuje sa intenzita konkurenčného boja na národnej aj medzinárodnej úrovni, pri ktorej je úspech neoddeliteľne zviazaný s využívaním najmodernejších technológií. Silnou zbraňou sa stali informácie, ktorých získavanie a spracúvanie vytvorilo živnú pôdu pre raketový nástup informačných technológií a internetu. Životný cyklus výrobkov sa skracuje ruka v ruke s vysokou mierou inovácií a na ne nadväzujú prudko rastúce výdavky na výskum a vývoj. Spoločnosti, ktoré sa snažia v turbulentnom prostredí presadiť, musia čeliť vysokej a stále narastajúcej potrebe kapitálu. Pre zdravé fungovanie hospodárstva je nevyhnutná taká činnosť bankovej sféry, ktorá bude adekvátne reagovať na súčasný vývoj a pružne sa prispôsobovať konkurenčnému prostrediu na finančných trhoch. Rastúcu investičnú a kapitálovú náročnosť projektov si uvedomujú renomované bankové spoločnosti na vyspelých trhoch a v snahe uspokojiť potreby svojich klientov a zároveň posilniť svoj vplyv a postavenie na trhu sa zoskupujú do väčších celkov. Japonskí giganti Akvizície, fúzie, spájanie sa prostredníctvom holdingových spoločností sa stalo dôležitým fenoménom súčasnosti. Tento fakt dokumentuje situácia na japonskom trhu, kde do roku 1990 pôsobilo 23 veľkých komerčných bánk, kým v roku 2002 by sa ich počet mal zúžiť na 11. Príkladom je fúzia troch japonských bankových domov Asahi Bank, Sanwa Bank a Tokai Bank prostredníctvom spoločného holdingu, ktorý by mal vzniknúť v priebehu budúceho roka. Po zlúčení bude skupina disponovať celkovými aktívami 104 bil. jenov (približne 43 bil. Sk) a s bilančnou sumou 1090 mld. EUR obsadí tak prvú priečku v rebríčku najväčších japonských bánk. Fúziou sa majú znížiť výdavky na informačné technológie ročne o 30 až 50 mld. jenov (12 - 20 mld. Sk). Hranicu 1 bil. EUR bilančnej sumy prekročí skupina bánk Sumito Bank a Sakura Bank, ktorých fúzia sa očakáva v apríli roku 2002. Absolútne prvenstvo na japonskom trhu, ktorý tohto roku utŕžil úder v podobe krízy finančného sektora, by malo patriť bankovému gigantu Mizuho Financial Group, ktorý vznikne fúziou Fuji Bank, Dai-Ichi Kangyo Bank a Industrial Bank of Japan. Vytvorenie spoločného subjektu je avizované do roku 2002 a jeho bilančná suma sa vyšplhá až na 1379 mld. EUR. V prípade úspešného zakončenia celej transakcie sa zrodí bankový golem, ktorý bude kraľovať nielen v Japonsku, ale získa zároveň aj celosvetové prvenstvo. Spoločnou fúziou si banky vytvárajú konkurenčnú výhodu a vďaka imidžu gigantickej korporácie aj náskok na trhu. Jednou z podstatných výhod je úspora nákladov. Prostredníctvom fúzií dochádza k redukcii počtu zamestnancov a na miestach, kde vedľa seba operujú pobočky fúzovaných bánk, ostane iba jedna spoločná. Spojenie či pohltenie? V spoločnom holdingu má spravidla najväčší vplyv ten subjekt, ktorý zaujímal dominantné postavenie už pred fúziou a ostaní účastníci musia byť pripravení prispôsobiť sa. Na tomto mieste treba spomenúť príklad najočakávanejšej fúzie nemeckého bankovníctva, ktorou mal vzniknúť nový finančný gigant svetového trhu. Ide o splynutie Deutsche Bank a Dresdner Bank, ktoré by fúziou vytvorili s aktívami 1,25 bil. EUR svetovú jednotku a s výškou vlastného imania a mierou kapitalizácie aktív svetovú trojku. Podľa analytikov by transakcia pohla ľady v dvoch finančno-priemyselných veľkoblokoch v Nemecku, ktoré tvorí spletenec spoločností okolo Deutsche Bank a skupiny napojené na európsky poisťovací koncern Allianz. Predstavenstvo Dresdner Bank však nečakane oznámilo, že fúziu jednohlasne zamieta. Aj keď rozporuplné názory sprevádzali rozhodnutia vo všetkých oblastiach, od personálnej politiky po otázky spoločného loga novej firmy, ťažiskovým problémom sa stala oblasť investičného bankovníctva. Akcionári Dresdner Bank neboli ochotní zmieriť sa s predajom londýnskej Dresdner Kleinwort Benson a podieľať sa na budúcom investičnom bankovníctve iba jednou desatinou. Dospeli tak k presvedčeniu, že namiesto fúzie dvoch rovnocenných partnerov pôjde skôr o pohltenie. Neúspech projektu, ktorý sa zdal byť dohodnutou vecou, sa osobne dotkol šéfa Dresdner Bank B. Waltera, ktorý oznámil svoju rezignáciu. Možnosti na Slovensku V súvislosti so situáciou v slovenskom bankovníctve sa v stanovisku k privatizácii finančných inštitúcií zmienila Národná banka Slovenska o spojení Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky. Zámerom je vytvoriť silnú banku stredoeurópskeho významu, ktorá by sa vďaka koncentrácii zdrojov dala využívať na financovanie veľkých aj zahraničných projektov. Tým by vznikla možnosť prenikania na zahraničné trhy a uspokojenia našich investorov, ktorí budú na prípadné vytváranie nadnárodných spoločností potrebovať financovanie v širokom rozsahu. Vzhľadom na slovenské pomery však fúzie veľkých bánk nemôžu prebiehať veľmi rýchlo, v súčasnosti sa skôr kladie dôraz na ozdravenie bánk a ich úspešnú privatizáciu. Aj napriek tomu, že v susednom Rakúsku sa spájanie bánk stalo skutočnosťou a s podobným vývojom koketujú finančníci vo Veľkej Británii a dokonca aj v Českej republike, zložitá spoločensko-politická situácia u nás zatiaľ nevytvára priaznivú klímu na vybudovanie bankového obra. Ján Plačko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
