Doručovanie a exekúcia
Zákonom č. 367/1999 Z. z. sa umožnilo správcovi dane doručiť písomnosti verejnou vyhláškou nielen vtedy, keď správcovi dane nie je známy pobyt alebo sídlo adresáta, ale aj v prípade, ak sa adresát písomnosti určenej do vlastných rúk na mieste doručenia nezdržuje, hoci ho v prihláške k registrácii uviedol ako svoj trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, alebo aj pre tie prípady, ak sa osoby oprávnené za právnickú osobu prijímať písomnosti alebo za ňu konať, v sídle spoločnosti nezdržujú. Zároveň sa novelou zákona rozšírila možnosť doručiť právnickým osobám daňovú exekučnú výzvu verejnou vyhláškou. Dôvodom pre zavedenie takejto úpravy bola v niektorých prípadoch nemožnosť doručiť písomnosť správcu dane adresátovi, ktorý si uviedol do registračného tlačiva na daňovom úrade nesprávnu adresu, resp. ju neaktualizoval. Podľa ustanovení o registračnej povinnosti je totiž každý daňový subjekt, ktorý je právnickou osobou, povinný v registračnom tlačive uviesť, okrem základných údajov (názov, sídlo), štatutárny orgán, prípadne osobu oprávnenú v daňových veciach konať. Zákonom č. 367/1999 Z. z. sa ustanovuje lehota pre podanie daňového priznania v prípadoch, ak sa daňovník zrušuje likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu, alebo ak mu bolo povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie. Daňové priznanie sa podáva do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia podľa osobitného zákona a v rovnakej lehote je určená povinnosť zaplatenia dane. Spresňuje sa tiež ustanovenie, týkajúce sa možnosti podania dodatočného daňového priznania v tom prípade, ak sa ním priznáva nižšia daň. Znížiť základ dane dodatočným daňovým priznaním alebo hlásením je možné len vtedy, ak dôvodmi na jeho podanie sú skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Do základných ustanovení zákona, ktoré upravujú daňové exekučné konanie, zákonom č. 367/1999 Z. z. sa doplnila úprava na ochranu iných veriteľov pri uplatňovaní ich nárokov pri výkone daňovej exekúcie. Ustanovilo sa, že záložné právo, viažuce sa na predmet daňovej exekúcie pri výkone daňovej exekúcie nezaniká. Uvedené samozrejme neplatí, ak je z výťažku uspokojený len správca dane. Dňom prechodu vlastníckeho práva pri výkone daňovej exekúcie veritelia strácajú oprávnenie uplatňovať záložné právo voči vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi. Ak pri výkone daňovej exekúcie vznikne zvyšok výťažku, správca dane ho použije na uspokojenie iných veriteľov podľa poradia vzniku záložného práva, ak nemožno uspokojiť veriteľov toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. Zároveň sa upravila lehota, v ktorej zanikajú záložné práva veriteľov. Záložné práva veriteľov zanikajú dňom, keď sa aspoň pomerne uspokojila pohľadávka, na ktorú bolo zriadené záložné právo. Záložné práva veriteľov, ktorí neboli takto uspokojení, zanikajú dňom úplného vyčerpania zvyšku výťažku. Zákon upravil aj postup správcu dane pre taký prípad, ak aj po úhrade daňového nedoplatku u iného správcu dane (vzniknutého napr. podľa colného zákona ) a uspokojení veriteľov vznikne zvyšok výťažku, ktorý nemožno ďalej použiť. Správca dane takýto zvyšok výťažku, ak je väčší ako 50 Sk, vráti na účet daňového subjektu do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku. Zároveň sa ustanovilo, že daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj osobám, ktoré majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo. Tieto osoby sú povinné do 15 dní odo dňa doručenia daňového exekučného príkazu oznámiť správcovi dane daňového dlžníka výšku pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo a dátum jeho vzniku.
|
