Hospodársky denník
USD47,105 Sk
EUR42,006 Sk
CHF27,204 Sk
CZK1,153 Sk
  Piatok  5.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Dlhopisy - nočná mora vládnej koalície

Koľko treba naprivatizovať, aby sa ministri konečne nasýtili a nechali niečo aj občanom? Koľko toho bude treba naprivatizovať, aby zostalo aj na výplatu dlhopisov FNM SR? Táto otázka je aktuálna po tom, ako ministri Dzurindovej vlády začali doslova rozoberať stále ešte fiktívny privatizačný výnos zo Slovenských telekomunikácií. Ministri sú pri delení výnosov vždy najbližšie a ich požiadavky nemajú konca kraja. Ich uspokojenie považujú za najvyššiu prioritu. V hre je totiž ich osobná prestíž, povesť, že dokázali zabezpečiť potreby svojho rezortu. Za akú cenu, to ich nezaujíma. Keďže tieto požiadavky nemajú konca kraja a sú limitované neschopnosťou vlády a ministrov reformovať rezorty, je veľmi pravdepodobné, že na preplatenie dlhopisov sa peniaze v stanovenom čase do konca roku 2001 nezvýšia. Výnos z predaja Slovenských telekomunikácií má byť okolo 40 mld. Sk a o „svoje“ sa už prihlásil minister P. Magvaši (na zvýšenie dôchodkov), P. Kanis (modernizácia armády a vstup do NATO), Ľ. Ftáčnik (zvýšenie platov učiteľov), P. Koncoš (dotácie do poľnohospodárstva). A to ešte nehovoríme o štátnom dlhu, rozvoji cestného hospodárstva a zdravotníctve, teda o odvetviach, kde je prejedanie privatizačných výnosov priam zákonne zakotvené. Okrem toho treba spomenúť aj tohtoročný štátny rozpočet, kde je na vykrytie rôznych dier vyčlenených 22 mld. Sk z privatizačných výnosov. Čiže už dnes vláda vie, kde všade chce peniaze z privatizácie použiť, no na účte nemá ešte ani korunu. Opäť sa teda pohybuje vo sfére vari svojho najväčšieho deficitu. Na jednej strane sú obrovské sľuby, na druhej - nula... Miliardy za Slovenské telekomunikácie na pokrytie týchto požiadaviek stačiť nebudú. Ostatné podniky však nie sú privatizačne rozpracované do takej miery, aby v stanovenom termíne uspokojili uvedené potreby. Už vôbec sa nemožno baviť o preplácaní dlhopisov FNM SR. Ako nám povedala ministerka privatizácie M. Machová, krajné riešenie spočíva v tom, že si Slovensko požičia v zahraničí. Otázne však je, či budeme dôveryhodným partnerom a kto nám na tento účel požičia. Nočná mora
Pod týmto tlakom vláda rozbieha ďalšie a ďalšie predaje štátnych podielov. S postupujúcim časom rastie snaha rýchlo predať a zarobiť. To zvyšuje riziko chýb, ktoré v konečnom dôsledku povedú k predaju pod cenu. Zahraniční investori nemajú dôvod nevyužiť túto situáciu. Privatizácia, ktorá sa mala preplatením dlhopisov alebo iným druhom profitu stať zlatým klincom tejto vlády, je stále jej nevyriešenou pascou a doslova nočnou morou. Zatiaľ ju ani v náznakoch nedokázala vyriešiť. Čím menej času na získanie potrebných zdrojov zostáva, o to viac sa dostanú k slovu „partizánske“ spôsoby predaja. Je vláda neporiadna?
Tieto fakty by mali stimulačne pôsobiť na bežných občanov, ktorí sú majiteľmi dlhopisov. Vyčkávanie na preplatenie nominálnej hodnoty dlhopisov sa stáva čoraz rizikovejšie. Očakávaná a vládnym uznesením garantovaná suma (asi 14 400 Sk) sa v priebehu roku 2001 veľmi ľahko môže zmeniť iba na ďalší prísľub. Vláde na to stačí iba - ďalšie uznesenie. Že by teda morálne prehrala na celej čiare? Však ona si už nájde spôsob, ako vinu presunúť na plecia iných, najradšej svojich predchodcov. Táto hrozba nadobúda konkrétnejšie črty nielen tým, ako sa vláde kráti čas na získanie potrebných zdrojov. Dôležitým faktorom je aj to, že právom zdôrazňuje riziko inflácie, ak sa preplatí spomínaných 33 mld. Sk. Jej snahou je teda umoriť čo najviac dlhopisov, vymeniť ich za rôzne produkty poisťovní, či vykúpiť sa zo záväzku ich skupovaním. No napriek vážnosti situácie stále nemá prehľad o tom, o koľko sa jej záväzok doteraz znížil. Z toho možno dedukovať dve veci: buď je neporiadna, alebo dopredu vie, že z preplácania nič nebude... Musíme si zvykať...
Situácia je teda patová. Jedno vládne uznesenie v podstate nič negarantuje. Majitelia dlhopisov by sa nad touto situáciou mali zamýšľať. Či dlhopis predať teraz na trhu, alebo riskovať a čakať. Slovenskí politici sú krajne rizikový prvok a na rozhodovanie veľa času nezostáva, pretože dlhopisy sú voľne obchodovateľné iba do konca tohto roka. Ak sa majitelia dlhopisov rozhodnú predať ich, vzhľadom na súčasnú trhovú cenu prerobia okolo 5-tisíc Sk. Ale na Slovensku si už musíme zvykať na ono známe: lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Čiže jedným dychom možno hovoriť aj o prípadnom zisku 9000 Sk. Vari najlepším obchodom občanov pri predaji dlhopisu na kapitálovom trhu by bolo to, že predajom dlhopisu na kapitálovom trhu by elegantne preniesli riziko vyplývajúce z nerozhodnosti vlády na tých, ktorí chcú na tom zarobiť. Teda na rôzne fondy, obchodné skupiny a podobne. Ak majú vidinu zisku, nech primerane tomu aj riskujú. Prečo by mal toto riziko znášať iba bežný občan? Prijateľným východiskom pre neho by mohol byť aj vstup do združenia Vaša vlna privatizácie banskobystrického Drukosu, ktorý vlastne spája dva prijateľné prvky: prekryje riziko vyplývajúce z konania vlády a dáva nádej na akciový vstup do privatizovaných podnikov. Iba technické problémy?
Výplate dlhopisov v ich nominálnej výške neveria ani štátom riadené finančné inštitúcie, ako je napríklad VÚB, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa. Jednoducho ich nenakupujú. Pri lukratívnosti obchodu (ak vláda splní sľub vlády a v roku 2001 dlhopisy vyplatí v plnej výške, získajú na jednom dlhopise okolo 5-tisíc korún) je to nepochopiteľné. O to viac, že by takýmto spôsobom ako štátom riadené inštitúcie pomohli vláde znížiť záväzok splácania na čo najnižšiu mieru. Ministerka privatizácie M. Machová na túto našu otázku reagovala slovami, že ide o prechodné technické problémy týchto inštitúcií spojených s privatizáciou a reštrukturalizáciou a že v krátkej budúcnosti k takýmto nákupom isto dôjde (rozhovor s ňou uverejníme v najbližších dňoch). Lenže je to naozaj tak? Kto môže zaručiť, že do týchto kruhov nepresiakli informácie, odrádzajúce od takýchto obchodov? Peter Višváder

počasie

Bude prevládať všeobecne priaznivé počasie s pozitívnym vplyvom na zdravotný stav a celkovú fyzickú a psychickú pohodu. Dobrý telesný a duševný stav podmieňuje dobrú výkonnosť a reakčnú schopnosť, čomu pomáha aj priaznivý vplyv počasia na kvalitu spánku, ktorý je pokojný a občerstvujúci. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami by sa však mali šetriť, vyhýbať sa nezvyčajnej námahe a stresom. Môže byť sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať zvýšenou náchylnosťou k migrénam a pocitom závratu. n Zajtra očakávame naďalej pretrvávanie priaznivých účinkov počasia. V priemyselných oblastiach možnosť zvýšenia dýchacích ťažkostí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, cez deň miestami zväčšená oblačnosť. Ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 21 až 25, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 19, na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. Slabý premenlivý vietor. n V sobotu a nedeľu bude jasno až polojasno. Zrána v údoliach ojedinele hmla. Popoludní v okolí hôr prechodne zväčšená oblačnosť a ojedinele prehánky. Najnižšia nočná teplota 11 až 7, v horských dolinách okolo 5. Najvyššia denná teplota väčšinou 20 až 25 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.27 a zapadne o 20.11 hod.

Amsterdam oblačno14
Aténypolooblačno23
Belehradpolooblačno22
Berlínpolooblačno22
Bratislavapolooblačno24
Brusel oblačno 14
Budapešťpolooblačno23
Bukurešťpolooblačno18
Frankfurtpolooblačno25
Helsinkiprehánky 10
Istanbulpolooblačno16
Kodaňpolooblačno16
Kyjevoblačno 14
Lisabonoblačno 23
Londýnoblačno 13
Madridpolooblačno23
Milánopolooblačno26
Moskvaoblačno12
Oslooblačno14
Parížoblačno21
Prahapolooblačno22
Rímpolooblačno23
Sofiapolooblačno17
Štokholmprehánky10
Varšavapolooblačno19
Viedeňpolooblačno23
Záhreboblačno23
Ženevapolooblačno23

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.