Televízia z taniera
Záujem o satelitnú televíziu sa v strednej a vo východnej Európe objavil takmer v rovnakom okamihu, keď na západe prostredníctvom nej už začala vysielať. Obrovský boom sa začal koncom osemdesiatych rokov a v podstate trvá dodnes. Keby sme uvažovali čisto teoreticky, môže náš divák vybavený zodpovedajúcou technikou sledovať viac ako 300 televíznych programov a počúvať 208 rozhlasových staníc. Nemecky klub na pozorovanie satelitov to spočítal presne. V strednej Európe možno prostredníctvom satelitného zariadenia prijímať 326 televíznych kanálov. Otázkou zostáva, na čo by to bežnému televíznemu divákovi bolo. Možno s úspechom pochybovať, že by túžil po zábavnej sobotňajšej šou zairskej televízie, konverzačných komédiách v turečtine či mnohohodinových priamych prenosoch ťavích pretekov z Dubaja. Možno sa takíto televízni maniaci nájdu. Spoznáte ich podľa toho, že sa na ich príbytkoch vyskytujú rôzne satelitné antény, ktoré umožňujú spokojnému majiteľovi okrem plašenia vtákov zachytávať aj signály z niektorého zo satelitov. Rovnako ako iné oblasti, aj satelitná technika sa stále vyvíja. Novinku je HDTV spôsob prenosu televízneho signálu s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Ide o digitálnu podobu televízneho signálu určeného pre veľkoformátovú televíziu. Nová je aj možnosť prijímať jeden program na televíznu obrazovku a druhý zaznamenávať na video takéto prijímače už začali vyrábať v Japonsku. Výhodami satelitu sú veľké možnosti prijímaných programov, jednorazové zriaďovacie náklady a mobilnosť prijímacieho zariadenia. (bj)
|
