Hospodársky denník
USD47,105 Sk
EUR42,006 Sk
CHF27,204 Sk
CZK1,153 Sk
  Piatok  5.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Reštrukturalizácia za každú cenu?


Pre vládu SR je ťažké nalákať zahraničných investorov
Jedným z najpálčivejších problémov, s ktorými sa v súčasnosti slovenský bankový sektor stretáva, je reštrukturalizácia bankových subjektov. Slovensko je totiž poslednou krajinou z Vyšehradskej štvorky, ktorá začína aplikovať tento „liek“ na svoju ekonomiku. Máme čo doháňať
Ozdravenie slovenských bánk však nie je problémom iba zlého úverového portfólia a nie je možné uskutočniť ho slovne, keďže sa spája s celkovým ozdravením ekonomiky. Svedčí o tom aj postup našich susedov - Maďarska a Poľska, ktorí pred privatizáciou svojich bánk venovali na ich ozdravenie takmer 12 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP). V číselnom vyjadrení teda Maďarsko „zaplatilo“ približne 5,6 mld. USD, zatiaľ čo Poľsko až 18,5 mld. USD. Sanácia českého bankového sektora vyšla ešte drahšie. „Eliminácia“ zlých úverov totiž stála český rozpočet až 21 % z HDP krajiny. Slovensko, ktoré doteraz venovalo na ozdravenie bánk približne 100 mld. Sk (asi 2,27 mld. USD), teda má čo doháňať. A hoci sa naša vláda snaží nalákať potenciálnych investorov, kúpa „chorej“ banky je predsa len rizikovou investíciou. Lákadlom nie je dokonca ani možnosť získať bankovú licenciu pre pôsobenie na našom trhu, ktorý v súčasnosti prejavuje značný záujem o rozšírenie ponuky bankových služieb. Potenciálny investor sa totiž zaujíma len o zdravú banku, ktorú preveruje prostredníctvom oceňovania jej základného imania, úverového portfólia, portfólia cenných papierov, výšky vytvorených rezerv a pod. Zložitú situáciu bankového sektora komplikujú najmä bankové subjekty s majetkovou účasťou štátu. Pokiaľ totiž nie je možnosť, aby „chorú“ banku pohltil zdatnejší konkurent, štát sa ju snaží zachrániť za každú cenu, čo poriadne načiera do peňaženiek daňových poplatníkov. Už dnes však môžeme skonštatovať, že objem finančných prostriedkov, ktoré vláda vyčlenila na revitalizáciu bankového sektora s cieľom zatraktívniť ho pre strategického zahraničného investora, je nedostatočný. Konkrétne čísla
Na záver ešte zopár čísel, ktoré nám pomôžu spraviť si reálny obraz o bankovom sektore SR: Klasifikované úvery komerčných bánk pôsobiacich na našom trhu voči klientom koncom druhého mesiaca tohto roku dosiahli 120,68 mld. Sk, čo predstavuje medziročný pokles o 26,4 mld. Sk. Na tieto pohľadávky banky vytvorili opravné položky za 47,9 mld. Sk. Pokles klasifikovaných úverov súvisí predovšetkým so začiatkom reštrukturalizácie bankového sektora, v rámci ktorého sa zlé úvery Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej Sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky presunuli na Konsolidačnú banku a Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na prevedené úvery v objeme 74,2 mld. Sk vláda Slovenskej republiky poskytla štátnu záruku. Týmto spôsobom sa teda spomínané pôžičky stali štandardnými úvermi, na ktoré banky nemusia vytvárať opravné položky. V rámci klasifikovaných pohľadávok sa zníženiu nevyhli ani stratové pohľadávky, a to o 28,51 mld. Sk na 93,88 mld. Sk. Neštandardné pohľadávky klesli o 1,24 mld. Sk na 14,1 mld. Sk. Napriek tomu však vzrástli sporné pohľadávky, a to z pôvodných 9,34 mld. Sk. ma súčasných 12,7 mld. Sk. Malý zisk
Celkový objem štandardných úverov poskytnutých bankami koncom februára tohto roku dosiahol 232,81 mld. Sk v porovnaní s 162,06 mld. Sk v rovnakom období v roku 1999. Štandardné pohľadávky s výhradou počas prvých dvoch mesiacov tohto roku predstavovali 36,2 mld. Sk, zatiaľ čo ostatné pohľadávky voči klientom činili 2,62 mld. Sk. Objem klasifikovaných pohľadávok slovenského bankového sektora bez Národnej banky Slovenska voči peňažným ústavom v sledovanom období dosiahol 3,27 mld. Sk a banky na ne vytvorili opravné položky v objeme 2,68 mld. Sk. Celkovo bankové subjekty za prvé dva mesiace tohto roku zarobili 1,06 mld. Sk, zatiaľ čo v rovnakom období 1999 hospodárili „len“ so ziskom 99,26 mil. Sk. Presuny zlých úverov
V duchu presúvania zlých úverov na Slovenskú konsolidačnú, a. s., by sa malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Porada ekonomických ministrov, ktorá sa konala začiatkom mája, totiž odporučila vláde SR v rámci druhej etapy reštrukturalizácie znížiť podiel klasifikovaných úverov dvoch najväčších slovenských štátnych bánk - Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky - o ďalších viac ako 30 mld. Sk. Prostredníctvom toho by ich podiel v oboch spomenutých bankových subjektoch mal klesnúť zo súčasných približne 27 % pod 20 % z ich celkového úverového portfólia. Slovenská sporiteľňa by sa tak zbavila zlých úverov v objeme 9,6 mld. Sk, zatiaľ čo pri VÚB by sa eliminovalo až 21,3 mld. Sk. Presúvať sa pritom budú len úvery, ktoré vznikli do konca roku 1998. Podľa dôveryhodných zdrojov však existuje aj ďalšia alternatíva, ktorá navrhuje odsun klasifikovaných úverov z reštrukturalizovaných bánk v celkovom objeme 49 mld. Sk. Privatizácia štátnych podielov
Závažnou otázkou však naďalej zostáva aj privatizácia štátnych podielov v ďalších slovenských bankách. Samozrejme, že najvýhodnejším krokom by bolo ich odpredanie strategickým investorom, hoci je otázne, či sa to podarí slovenskej vláde zrealizovať. V niektorých prípadoch sa možno ukáže potreba navýšenia základného imania týchto subjektov prostredníctvom štátnych akcionárov, avšak v konečnom dôsledku by nemala štátna účasť v nich zostať zachovaná. Veronika Joštiaková

počasie

Bude prevládať všeobecne priaznivé počasie s pozitívnym vplyvom na zdravotný stav a celkovú fyzickú a psychickú pohodu. Dobrý telesný a duševný stav podmieňuje dobrú výkonnosť a reakčnú schopnosť, čomu pomáha aj priaznivý vplyv počasia na kvalitu spánku, ktorý je pokojný a občerstvujúci. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami by sa však mali šetriť, vyhýbať sa nezvyčajnej námahe a stresom. Môže byť sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať zvýšenou náchylnosťou k migrénam a pocitom závratu. n Zajtra očakávame naďalej pretrvávanie priaznivých účinkov počasia. V priemyselných oblastiach možnosť zvýšenia dýchacích ťažkostí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, cez deň miestami zväčšená oblačnosť. Ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 21 až 25, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 19, na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. Slabý premenlivý vietor. n V sobotu a nedeľu bude jasno až polojasno. Zrána v údoliach ojedinele hmla. Popoludní v okolí hôr prechodne zväčšená oblačnosť a ojedinele prehánky. Najnižšia nočná teplota 11 až 7, v horských dolinách okolo 5. Najvyššia denná teplota väčšinou 20 až 25 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.27 a zapadne o 20.11 hod.

Amsterdam oblačno14
Aténypolooblačno23
Belehradpolooblačno22
Berlínpolooblačno22
Bratislavapolooblačno24
Brusel oblačno 14
Budapešťpolooblačno23
Bukurešťpolooblačno18
Frankfurtpolooblačno25
Helsinkiprehánky 10
Istanbulpolooblačno16
Kodaňpolooblačno16
Kyjevoblačno 14
Lisabonoblačno 23
Londýnoblačno 13
Madridpolooblačno23
Milánopolooblačno26
Moskvaoblačno12
Oslooblačno14
Parížoblačno21
Prahapolooblačno22
Rímpolooblačno23
Sofiapolooblačno17
Štokholmprehánky10
Varšavapolooblačno19
Viedeňpolooblačno23
Záhreboblačno23
Ženevapolooblačno23

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.