Ekonomický rozvoj po vstupe do EÚ

Lákavé prostredie pre zahraničných investorov, vysoká dynamika obchodu

Podľa minuloročných údajov, po Luxembursku, Belgicku a Dánsku, je Rakúsko s hrubým domácim produktom na hlavu okolo 300 000 ATS (asi 21 300 euro) štvrtou najbohatšou krajinou Európskej únie. Podľa správ viedenského Inštitútu pre ekonomický rozvoj (WIFO) celkový blahobyt od roku 1995, roku pričlenenia Rakúska k EÚ, nadobudol hodnotu 28 miliárd ATS (2,03 mld. euro) na báze parity kúpnej sily (PPP). To tiež korešponduje s nárastom prosperity v národnej ekonomike okolo 1,3 percenta HDP. Každý rok pritom Viedeň transferuje do pokladnice únie v Bruseli čistú sumu 10 miliárd šilingov, čiže 0,4 percenta svojho HDP.

Pripojenie Rakúska k EÚ a očakávané pričlenenie k únii aj stredoeurópskych a východoeurópskych kandidátov dodalo rakúskej a najmä viedenskej ekonomike silné impulzy na rozvoj. Takáto internacionalizácia regiónu tu vytvorila veľmi zaujímavú investičnú atmosféru. Odstránenie obchodných bariér, ako sú colné poplatky, rôzne formality, kvantitatívne reštrikcie, certifikáty pôvodu tovarov a diskriminujúci systém dane z pridanej hodnoty umožnilo rakúskemu priemyslu a obchodu prístup k jednotnému európskemu trhu a prispelo k zvýšeniu exportov. Týka sa to najmä výrobkov textilného priemyslu, elektroniky a elektrického inžinierstva a strojárskych produktov a služieb. Obchodný prebytok, ktorý vznikol vďaka zvýšenému obchodovaniu s krajinami strednej a východnej Európy a najmä asymetrická liberalizácia obchodu (člen EÚ s nečlenmi únie) badateľne prispel k zlepšeniu rakúskej obchodnej bilancie. Vstup do EÚ mal pozitívny vplyv na národné hospodárstvo. Za štyri roky po vstupe do únie rast životnej úrovne dosiahol 1,3 percenta. Reálny hospodársky rast vyjadrený v HDP sa však zvýšil priemerne o 0,48 % namiesto očakávaných 0,55 %. Podľa analytikov sa citeľne zvýšila produktivita práce, ktorá ročne stúpala o 1,02 % namiesto očakávaných 0,30 %.

Od januára 1995 dodnes, aj vďaka medzinárodnej súťaživosti v rámci jednotného trhu, makroekonomická produktivita rástla okolo jedného percenta každý rok. To stimulovalo celkový ekonomický rast v krajine, zlepšilo nákladovosť a prispelo k znižovaniu cien.

Otvorenie hraníc - totálne voči štátom EÚ a oveľa väčšie voči kandidátom na vstup - badateľne zatraktívnilo túto krajinu z hľadiska obchodovania a nepochybne malo za následok nárast priamych zahraničných investícií a tiež aj nárast rakúskych investícií do zahraničia. Od roku 1995 zahraničné investície v Rakúsku narastali dovtedy nevídaným tempom. Ak v roku 1994 predstavovali sumu 24,6 mld. ATS (1,1 % z HDP), v roku 1998 to už bolo 73,45 mld. ATS (2,8 % z HDP). Zaujímavosťou pritom je, že americké investície od vstupu Rakúska do únie vzrástli v tomto období až o 20 percent.

Investície rakúskych podnikov do zahraničia mali podobnú dynamiku. Ak v roku 1994 objem rakúskych investícií v zahraničí predstavoval sumu 13,42 miliardy ATS, v roku 1998 to bolo 36,7 mld. ATS. V tom istom období sa zdvojnásobil aj objem HDP: Ak v roku 1994 predstavoval 0,6 %, o štyri roky neskôr to podľa WIFO a Viedenskej priemyselnej a obchodnej komory už bolo 1,4 %. Najvýznamnejším zahraničným investorom je Nemecko, s priemerom 42,4 % z celkových cezpoľných investícií. Najatraktívnejšou zónou pre investorov sa stala metropola krajiny. Päťdesiat percent z počtu investorov a 54 % z nominálneho investovaného kapitálu smerovalo do Viedne.

Aj napriek skutočnosti, že integrácia do EÚ a dôraznejšia prítomnosť na trhoch východnej Európy znamenali z ekonomickej stránky pre Rakúsko úspech, krajina musí uskutočniť štrukturálne zmeny v hospodárstve. Hlavne z toho dôvodu, že po vstupe do únie nárast súťaživosti odhalil určité „čierne diery“ rakúskej konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu. Ako najbolestnejší dosah nadviazania národnej ekonomiky na jednotnú európsku, je vnímaná skutočnosť, že importy z ostatných štátov EÚ rastú rýchlejším tempom ako rakúske exporty do týchto krajín. Rakúsko, ak neuskutoční potrebné štrukturálne zmeny, si len ťažko udrží svoju pozíciu na jednotnom európskom trhu, a preto obchodný a podnikateľský sektor volá po adekvátnych politických rozhodnutiach, ktoré by zabránili oslabovaniu rakúskych pozícií na trhu.

Iaromír Novák