|
|
||||||||||||||||
| Utorok 9.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Umieračik produktívnej práci?Komentuje Eleonóra Bujačková Podľa amerického ekonóma Jeremyho Rifkina vstupujeme do nového obdobia v histórii sveta, keď tri zo štyroch produktívnych pracovných miest postupne, no nenávratne miznú. Ak zostanú politici aj naďalej hluchí a slepí k varovným signálom, nezamestnanosť ďalej nezadržateľne vzrastie, spoločnosť sa rozštiepi a násilie a barbarstvo ešte viac zovšednejú. Pápež moderného manažmentu Peter Drucker v jednej zo svojich encyklík predpovedá, že do desiatich rokov priemysel poskytne obživu nanajvýš dvanástim percentám všetkých životaschopných ľudí. Moderné technológie nenahradia iba menej alebo stredne kvalifikovaných ľudí, ale aj vedúcich pracovníkov. Aspoň jedna oblasť ľudskej činnosti zostáva však veľmi sľubná: veda a technika. Poskytne dobré zamestnanie vynálezcom, priemyselným zlepšovateľom, počítačovým odborníkom, vedúcim pracovníkom priemyslu. Podľa odborníkov však budú tvoriť úzku elitu, do ktorej sa dostane iba malá časť ľudí bez práce. Treba si uvedomiť, že súčasná revolúcia počítačovej technológie od základu mení samu povahu práce. Je kľúčom k úplnej reorganizácii podnikov, čo umožňuje zvyšovať výrobu so zmenšujúcim sa počtom zamestnancov. Polarizácia pracovnej sily sa ustavične prehlbuje. Na jednej strane sú manipulátori symbolov, teda vyvolení a na druhej ľudia vykonávajúci nekvalifikovanú prácu, zle platenú a neistú. Nachádzame sa teda v situácii, keď produktivita práce začína pomaly rásť, ale široké masy pracujúcich z toho nič nemajú. Prečo? Pretože vedenia podnikov a akcionári väčšinou používajú celý vytvorený zisk, ktorý technologický pokrok a vyššia produktivita prinášajú, a veľmi málo alebo vôbec neinvestujú do ďalšieho rozvoja podniku. Ako teda ďalej? Iba čiastočným riešením by bolo skrátenie pracovného času, ako to navrhujú niektorí ekonómi. Aj ďalšia úvaha o lepšom rozdelení pracovných príležitostí je iba v teoretickej rovine. Vzhľadom na pokračujúcu racionalizáciu a automatizáciu sa produktívna zamestnanosť musí ešte znížiť. Znamená to, že iba malá časť obyvateľstva bude pracovať? To by bola, pochopiteľne, hospodárska katastrofa. Aj preto šancou, ako riešiť celý problém, je preferovanie rozvoja tretieho sektora, ktorý by mohol poskytnúť obživu všetkým, ktorí nenašli miesto v produktívnej sfére. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |