Začala sa tretia svetová vojna?
Jaroslav Brabec
Ako chlapec som počas druhej svetovej vojny mal vždy večer za úlohu v čase vysielania BBC prechádzať sa pred naším dedinským domom a avizovať nebezpečenstvo, ak by sa priblížil žandár či iný potenciálny udavač a natŕčal pri okne ucho. Bubnovú znelku londýnskej stanice i nemecké rušičky boli totiž vonku dobre počuť. Zloženie správ BBC o situácii na frontoch v Európe vyznievalo vtedy tak ako komentáre dnešných našich médií tri štvrtiny zásluh na porážke hitlerovcov mali armády a politici na západe, nejaký ten zvyšok úsilia sa ušiel aj Sovietom. Nám to však neprekážalo. Každý posun frontu bližšie k Berlínu, či už tam, alebo tam, nás staval na nohy. Dnes je táto politická matematika oveľa nemorálnejšia, lebo každé falšovanie dejín skrýva riziko opakovania ich najhorších stránok. Vidno to aj pri analýze príčin druhej svetovej vojny, kde sa dôsledky vydávajú mediálnymi aristokratmi za príčiny tejto kataklizmy. Aj tam, kde by sme to nečakali, čítame, že jej príčinou bola likvidácia demokratických režimov v Európe, čo je v lepšom prípade nádherná naivita, ak si spomenieme, že Hitler, financovaný zločinnými nemeckými koncernami, sa dostal k moci aj tromi vyhratými voľbami za sebou a kancelárom ho legitímne vymenoval prezident Hindenburg. Demokraciu zlikvidoval z poverenia najväčších nemeckých priemyselníkov a junkerov, ktorí Hitlera, napríklad v posledných voľbách 5. marca 1933, financovali zo Schachtového fondu troma miliónmi mariek. Druhá svetová vojna vznikla ako priamy dôsledok nezodpovedného liberálneho kapitalizmu s jeho parazitným burzovým zameraním, ktorý dostal svet do dvoch za sebou rýchlo idúcich katastrofálnych hospodárskych kríz. Koncerny stavili na exit z krízy globálnym prerozdelením trhov a závislých území a likvidáciou sociálnej ohľaduplnosti vnútri štátov i za ich hranicami, čo znamenalo Drang nach Osten. Je len prirodzené, že pri tejto protikrízovej paradigme bola demokracia rýchlou obeťou. Možno je pravda, že dnes deifikovaná formálna demokracia je najlepším zo zvyšných, ešte horších systémov, čo je tuším Churchillov bonmot, ktorý pohodlne používame, keď nedokážeme vysvetliť ekonomické, sociálne a kriminálne debakle, prikryté voľbami. Je však načase povedať, že formálna demokracia bez sociálneho rozmeru je indiferentná k lni príslušného establishmentu, ktorý porodí, k jeho humanitárnym prednostiam či deficitom. Je len politickou formou, ktorá umožňuje tým či oným skupinám dostať sa k moci. Nie je zárukou ani mieru, ani vojny, ani spravodlivosti, ba v čase médiokracie ani samej demokracie, lebo demokracia nie sú len voľby, ale predovšetkým nestranná informácia. Navyše v čase, keď v najvzývanejších demokraciách chodí k voľbám len okolo polovice znechuteného elektorátu v kongresových voľbách v USA v roku 1998 len 36,1 % - mení sa demokracia na demokratúru. V tej určuje perspektívu krajiny, teda aj perspektívu vojny či mieru, často skromne demokratickým väčšinovým volebným systémom, niečo vyše štvrtiny občanov. Znamená to, že sme už na pokraji ďalšej svetovej vojny, ak sme sa suchou cestou zbavili formálnej demokracie? Viacerí politológovia hovoria, že sme už ďalej. Podľa nich sa tretia svetová vojna už začala, je len rozbitá na desiatky malých lokálnych vojen s rovnakým cieľom posunúť hranice a hranice vplyvu. Za 55 povojnových rokov sa kumulovaný počet obetí malých vojen údajne rovná počtu obetí druhej svetovej vojny 55 miliónov. Iní analytici zasa vychádzajú z faktu, že v čase jadrových zbraní sa ciele svetovej vojny dosahujú v opačnom poradí. Ekonomická globalizácia podľa ich názoru likviduje hranice a nastoľuje ekonomickú nadvládu veľkých koncernov už v prvej etape globálnej doktríny, politická hegemónia a vojenské zaistenie moci prichádza ako dôsledok až na záver. Je to istotne nekonfekčný pohľad na lekcie, ktoré nám uštedrila druhá svetová vojna i súčasnosť, ale o stupni jeho pravdivosti rozhodne len budúci vývoj. Jaroslav Brabec
|
|
| Amsterdam oblačno | 24 | |
| Atény | polojasno | 25 |
| Belehrad | slnečno | 27 |
| Berlín | polojasno | 25 |
| Bratislava | polojasno | 27 |
| Brusel | oblačno | 23 |
| Budapešť | takmer jasno | 27 |
| Bukurešť | slnečno | 26 |
| Frankfurt | oblačno | 25 |
| Helsinki | slnečno | 16 |
| Istanbul | prehánky | 17 |
| Kodaň | oblačno | 18 |
| Kyjev | polojasno | 19 |
| Lisabon | prehánky | 21 |
| Londýn | oblačno | 23 |
| Madrid | prehánky | 19 |
| Miláno | oblačno | 26 |
| Moskva | slnečno | 16 |
| Oslo | slnečno | 22 |
| Paríž | oblačno | 24 |
| Praha | prehánky | 24 |
| Rím | slnečno | 26 |
| Sofia | takmer jasno | 23 |
| Štokholm | slnečno | 17 |
| Varšava | polojasno | 22 |
| Viedeň | polojasno | 27 |
| Záhreb | polojasno | 25 |
| Ženeva | polojasno | 24 |
počasieNa našom území prevláda počasie, ktoré u meteosenzitívnych ľudí zosilňuje pocit nespokojnosti. Mierne sa môže zvýšiť záťaž krvného obehu, častejšie sa môžu prejaviť zdravotné ťažkosti u osôb s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Prevládajúce počasie môže podmieniť aj vyšší psychický stres. Po telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Je sklon k podráždenosti, nervozite, prípadne poruchám koncentrácie. Vzhľadom na zvýšené riziko úrazov a nehôd je potrebná pozornosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave.Zajtra neočakávame zmenu účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)Dnes bude jasno až polojasno, cez deň miestami oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Stále veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 24 až 28 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 16 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade cez deň juhovýchodný vietor 4 až 7 m/s.V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, cez deň miestami prechodne oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Stále veľmi teplo. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, v dolinách a kotlinách zväčša okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 23 až 28 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 5.21 a zapadne o 20.16 hod.
|
|
|
