Galanda retrospektívne

Retrospektívna výstava Dejiny slovenského výtvarného umenia - 20. storočie, inštalovaná v súčasnosti v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave, predstavuje aj tvorbu maliara, grafika, ilustrátora a výtvarného pedagóga Mikuláša Galandu. Narodil sa 4. mája 1895 v Turčianskych Tepliciach. Študoval na VŠVU v Budapešti (1914-1916), na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (1922) a v rokoch 1923-1927 na pražskej Akadémii výtvarných umení (AVU). Od roku 1929 učil kreslenie na meštianskych školách, učňovských školách a na Škole umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave.

Po prvý raz sa predstavil verejnosti v roku 1919 ilustráciami Dobšinského Prostonárodných povestí a rozprávok. Po príchode do Prahy uverejňoval kresby a grafiky v študentských časopisoch. V roku 1924 graficky upravil a vyzdobil prvé číslo DAV-u a aj v ďalších jeho číslach uverejnil niekoľko grafických ilustrácií. Vtedy sa sformoval ako stúpenec sociálnej a výtvarnej avantgardy. Jeho záujem o secesiu a nemecký expresionizmus vystriedal postupne záujem a kontakty s ďalšími tendenciami európskeho umenia (Picasso, Léger, Derain, Gris). V tom čase spolu s olejomaľbami a kresbami vytváral aj grafiky, medzi ktorými sa vyníma sociálne podfarbený cyklus litografií Láska v meste (1924). Po príchode do Bratislavy v roku 1929 sa prejavoval ako vynikajúci kresliar (exlibrisy, ilustrácie, novoročenky).

Vo svojom najplodnejšom období (po roku 1932) sa sústredil na tri hlavné námetové kruhy: lyrické kompozície s námetmi ženského aktu a materstva, sedliaci a zbojníci a sociálne mestské motívy. Na sklonku života v mnohých neveľkých kresbách a maľbách s motívom dedinských žien prejavil vrúcny vzťah k Slovensku. (tg, TASR)