|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 1.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako Američania vyučujú svetDeväť rokov nepretržitého hospodárskeho rastu v povojnových USA je národným rekordom. Niečo podobné dokázali síce ekonomiky hospodárskych zázrakov Nemecka, Japonska, ázijských tigrov, Číny, tam sa však vždy začínalo z nízkych hodnôt. Silné Spojené štáty naopak stáli vždy na čele konjunkturálnej krivky. V osemdesiatych rokoch mali šancu pustiť pred seba v HDP per capita Japoncov, aby chvíľku ťahali preteky. Nechopili sa jej, nabrali druhý dych a ako prvé preskočili v čase globalizácie z industriálnej do informačnej spoločnosti s novou materiálnou bázou, novými rozvojovými impulzmi a novými hodnotami rastu. Niektorí národohospodári to nazvali novou ekonomikou. Za kľúč k úspechu novej ekonomiky sa považuje presné stanovenie vedeckého a technologického smerovania a vývoja svetovej ekonomiky s výberom perspektívnych sektorov. Podarilo sa to napríklad nie tak dávno ešte ekonomicky neveľmi výrazným Fínom, ktorí chytili éru IT za pačesy. Naopak, obdivovaní a čoraz sebavedomejší Japonci upadli do ťažkostí, lebo neodhadli hlavné smerovanie vedecko-technologického progresu. Sami hovoria, že zablúdili a nereštrukturalizovali v zhode so svetovými trendmi. Investície do výskumu a vývoja potom nasmerovali do hluchých odvetví. Do výskumu 300 mld. USD Američania naopak stavili hlavne na informačné technológie a znalostnú inováciu. Investovali do výskumu a vývoja ročne okolo 300 mld. USD, čo bolo viac ako Japonsko, NSR, Británia, Francúzsko, Taliansko a Kanada dohromady. Bez riskantných investícií do nových sfér sa možno len pasívne viezť za ostatnými. Američania pochopili aj komplexnosť investícií. Bez kapitálu, vloženého do znalostnej spoločnosti, neprinesú nové odvetvia novú produktivitu. Značná časť z 200 mld. USD, vkladaných ročne do IT, smerovala práve do ľudského faktora. Ročne v USA rástol sektor informačných technológií o silne nadpriemerných 10 % a pohltil 40 % všetkých investícií. Hoci IT sektor sám predstavuje necelých 10 % ekonomických výkonov, jeho príspevok k celkovému hospodárskemu rastu USA prekročil tretinu. Prispieva už viac ako tri kľúčové odvetvia oceľ, automobilový priemysel a stavebníctvo. Nová dimenzia spotreby Americký informačný priemysel pomohol zreformovať a revitalizovať viaceré tradičné priemyselné odvetvia. Popohnal nielen ekonomiku, ale tvorbou nových pracovných miest aj konzum. V USA stojí ekonomika na vyše 70 % na vnútornej spotrebe. Informatika vytvorila veľa nových ponúk a služieb, ktoré sa stali naliehavou potrebou obyvateľov. Napriek radikálnej sociálnej diferenciácii sa posilnila v USA konzumná spoločnosť. Ľudia majú v bankách málo vkladov, skôr konzumujú a kupujú akcie. Nová ekonomika zvýšila úroveň podnikového manažmentu, celej podnikovej mikrosféry. Zostrila sa konkurencia, zvýšil dôraz na efektívnosť a kvalitu. Makroekonomika Ekonomický pohyb ovplyvnil aj zdravotný stav makroekonomiky. Za Reagana vykazoval fiskálny deficit astronomických 300 mld. USD ročne. Nedalo sa to vysvetliť len zbrojením v čase studenej vojny. Aj dnes asignuje Clinton znovu 290 mld. USD na vojenské ciele, tak ako Reagan. A predsa už vykazuje rozpočtový prebytok 120 mld. USD, ktorý chce vláda použiť na postupnú elimináciu celkového verejného dlhu, ale múdro aj na rozvoj školstva, zdravotníctva a daňové úľavy. K rozpočtovým prebytkom sa Washington dopracoval nie zvyšovaním nepriamych či priamych daní, ale rozmachom ekonomiky, čo napĺňa aj federálnu pokladnicu. V nijakom prípade reštriktívnou politikou. Rozpočtové prebytky umožňujú vláde účinnejšiu makroekonomickú kontrolu. Dopĺňa to hlavnú kontrolnú páku, ktorou je uzda a bič úrokových sadzieb. Federálny rezervný úrad v roku 1998 tri razy znížil a v roku 1999 zasa päť razy zvýšil úrokové miery. Spojené štáty zamestnávajú obrovské množstvo zahraničného kapitálu, čo prispieva k rastu novej ekonomiky. Ročne plynie do USA okolo sto miliárd dolárov zahraničných investícií. Limity a riziká Aj nová ekonomika má svoje limity a riziká. Napriek ekonomickému pohybu rastie celkový zahraničný dlh. Vlani bola obchodná bilancia pasívna 270 mld. USD. Dlhoročné obchodné deficity a prílev zahraničného kapitálu privodili celkovú čistú zahraničnú zadlženosť 1,5 bilióna USD. USA sú najväčším dlžníkom na svete. V prípade rozsiahlych turbulencií na medzinárodných kapitálových trhoch, ktoré by zmenili smer svojich tokov, by sa to mohlo stať zdrojom krízy. Rizikom je aj bublinový burzový efekt, najmä internetovej ekonomiky, ktorý zakladá skryté ekonomické ťažkosti. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
