Ministerstvo pôdohospodárstva preveruje nevyužívanie závlah Ekonomická pozícia podnikateľov na pôde je aj v súvislosti s vývojom počasia v apríli a máji podľa ministra pôdohospodárstva SR Pavla Koncoša ohrozená. Na toto nebezpečenstvo sa treba pripraviť a musíme nájsť dosť vôle, a to aj vo vláde, aby sme situáciu zmenili a poľnohospodárom, tam, kde je to opodstatnené, aj pomohli. Tých, ktorí závlahy dostatočne nevyužívali a nie sú na tom až tak ekonomicky zle, štát podporovať nemôže. Minister však neverí, že by poľnohospodári z nedbanlivosti prestali využívať závlahy, ktoré pre život firiem znamenajú nevyhnutnosť. Preto sme sa ho spýtali na priebežné výsledky celoslovenskej previerky využívania týchto zariadení. Prvá etapa bola zameraná na funkčnosť čerpacích staníc a hlavných zavlažovacích zariadení. Tu sa záväznejšie porušenia nezistili. Slovenský vodohospodársky podnik k týmto staniciam priviedol vodu už 3. mája. Teraz sa urobia ministerské previerky priamo v poľnohospodárskych podnikoch. Cieľom je zistiť objektívne príčiny nízkeho využívania závlah a hľadať možnosti pomôcť. A to aj mimo ministerstva. Možno aj pôžičkami z podporného fondu, hoci tu sme už urobili opatrenia začiatkom roka. Poľnohospodári môžu v prípade investovania čerpať pôžičky z tohto fondu aj na budovanie závlah. Po tejto previerke pripravíme komplexnejšiu informáciu pre vládu, ako aj návrhy na realizáciu technických opatrení, takže kabinetu predložím v krátkom čase komplexnú informáciu, vysvetľuje P. Koncoš. Ministerstvo navrhuje vytvorenie tzv. rizikového fondu, do ktorého by prispieval štát aj poľnohospodári a podnikatelia, ktorí žijú z poľnohospodárskej produkcie. Fond by slúžil na úhradu škôd, ktoré sa nedajú poistiť, a takými sú aj škody zo sucha. Táto myšlienka nie je až taká nová a odporúčajú nám ju realizovať aj zahraniční odborníci. Je to nevyhnutnosť, ktorú si vyžaduje život, zdôraznil minister, pričom uviedol, že naakumulovať by sa malo okolo troch miliárd korún. Pavla Koncoša sme sa spýtali, kedy nastali chyby, ktoré vyústili do nízkej úrovne využívania závlah, čo môže ohroziť našu potravinovú bezpečnosť. Podľa neho siahajú do obdobia, keď sa zrušila Štátna melioračná správa (ŠMS) ako inštitúcia, ktorá zabezpečovala nielen obnovu a výstavbu hydromelioračných zariadení, ale aj ich prevádzkovanie. Tento systém sa po zrušení ničím nenahradil. Akurát majetok sa previedol do Slovenského pozemkového fondu so zámerom čím skôr ho privatizovať. Neskôr sa prijalo rozhodnutie zaradiť hydromelioračné zariadenia do SVP. Urobil sa však len prvý krok a výsledkom je, že napríklad z 380 čerpacích staníc je funkčných len niečo vyše 300. Ďalší krok, ktorý sa neurobil a mal sa urobiť, bolo prevádzkovanie samých závlah, ale aj melioračných kostier. SVP urobil zmluvy na prevádzkovanie s kadekým, len málokedy s poľnohospodármi. Zbytočne tak vnikol medzi prevádzkovateľa hlavného zariadenia, čerpacích staníc a poľnohospodárov ďalší medzičlánok. To skomplikovalo vzťahy v dotačnej politike, platbách za energiu, vodu a pod., vysvetľuje. Vlani sa na ministerstve zaoberali návrhom na zriadenie organizácie, ktorá by sa o hydromelioračné zariadenia starala a prevádzkovala ich, aby sa tak vytvoril predpoklad na vznik vodných družstiev a spolkov. Náklady na jej založenie by však predstavovali asi 800 mil. Sk, takže sa tak nestalo. Následne bolo prijaté rozhodnutie vytvoriť osobitný odbor na SVP a vytvoriť tak predpoklady na sfunkčnenie týchto zariadení. SVP sa so situáciou vyrovnal, ale tá koncovka závlahové sústavy sa za desať rokov nerevitalizovali, využívali sa len sporadicky a mnohé sa rozkradli a ostali nefunkčné. Napríklad len Východoslovenská nížina si vyžaduje na obnovu hydromelioračných zariadení asi 1,8 mld. korún. Rozbili sa pracovné čaty, ktoré zariadenia obsluhovali, údržbárske čaty, ktoré slúžili celým okresom. Poľnohospodári nenašli dosť financií, aby zariadenia obnovili. Na tomto stave sa podľa P. Koncoša podpísala podkapitalizácia rezortu, pričom poľnohospodári nedokázali vytvoriť zdroje na nákup nových zavlažovacích systémov. Vladimír Turanský
Na západnom Slovensku očakávame postupný ústup zdravotných ťažkostí vyvolaných počasím. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. U pacientov s nízkym tlakom krvi je možnosť výskytu závratí a bolestí hlavy. Na ostatnom území bude pretrvávať počasie zhoršujúce priebeh ochorení pohybového systému. Intenzívnejšie sú reumatické bolesti kĺbov a starších poranení. Pri ochoreniach chrbtice je zvýšený výskyt bolestí, pri postihnutí krčnej chrbtice je možnosť výskytu migrén. Zvýšená je náchylnosť k depresívnym reakciám u psychicky labilných ľudí.Zajtra očakávame priaznivé pôsobenie počasia na citlivých ľudí na celom území Slovenska.(zč)
Dnes bude jasno až polooblačno, na severe predpoludním oblačno. Ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 18 až 22, na severe miestami chladnejšie. Teplota na horách vo výške 1500 m 5 stupňov. Silný severozápadný až severný vietor cez deň zoslabne na 2 až 5 m/s.V piatok a sobotu bude jasno až polojasno. V piatok na severe oblačno a ojedinele slabé zrážky. Najnižšia nočná teplota 13 až 9 stupňov. Najvyššia denná teplota 19 až 23, v sobotu 24 až 28 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 4.57 a zapadne o 20.43 hod.
Amsterdam
oblačno
16
Atény
jasno
28
Belehrad
jasno
22
Berlín
oblačno
17
Bratislava
polooblačno
22
Brusel
zamračené
16
Budapešť
polooblačno
23
Bukurešť
prehánky
20
Frankfurt
polooblačno
20
Helsinki
polojasno
14
Istanbul
prehánky
23
Kodaň
dážď
17
Kyjev
dážď
17
Lisabon
polooblačno
28
Londýn
polooblačno
19
Madrid
polojasno
30
Miláno
polooblačno
26
Moskva
búrky
25
Oslo
zamračené
13
Paríž
polooblačno
20
Praha
oblačno
16
Rím
jasno
29
Sofia
dážď
18
Štokholm
jasno
13
Varšava
oblačno
16
Viedeň
polooblačno
22
Záhreb
polojasno
21
Ženeva
oblačno
23
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 30. 5. 2000: Bratislava 100,01, Sliač 97,91, Košice 98,86, Poprad 93,43. .
