|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To nie je veru hra o fazuľkyZákon na reguláciu obchodných obrov Všetko zlé je na niečo dobré: Ak zaostávanie Slovenska spôsobilo, že veľké obchodné reťazce poskytli potešenie nakupovať v supermarketoch najprv občanom susedných krajín, a to aj s reťazovým krachom malých a stredných obchodníkov, získali sme vlastne čas a šancu pripraviť sa. Vstup nadnárodných obchodných reťazcov prináša nielen pôžitok z nakupovania za (nie vždy) nízke ceny, ale aj u nás dosiaľ nepoznané spôsoby konkurenčného boja a vzťahov k dodávateľom. Návrh zákona, ktorý nahradil pôvodne plánovaný zákon o vnútornom obchode z vlaňajšieho (!) legislatívneho plánu vlády, opustil pred pár dňami po asi dvojmesačnom pripomienkovom konaní ministerstvo hospodárstva. Legislatívna rada vlády ho prerokuje najskôr 20. júna a len ak ho odporučí vláde, bude legislatívny proces pokračovať vo vláde, vo výboroch parlamentu atď. Zákon stanovuje podmienky na zriaďovanie a zmeny veľkých obchodných jednotiek z hľadiska ich umiestnenia čo sa týka trhu a kúpnej sily regiónu, ako aj z hľadiska urbanistického a krajinotvorného. Je zameraný na reguláciu činnosti výhradne veľkých obchodných jednotiek a obchodných reťazcov, ktoré majú v danom regióne dominantné postavenie a týka sa len predaja potravín, kozmetiky a tzv. rýchloobrátkového priemyselného tovaru. No už samo určenie hranice medzi strednou a veľkou predajňou či menšinovou a dominantnou sieťou, je bodom, v ktorom sa názory rôznia. Nemožno sa preto čudovať, že súčasný návrh je napokon kompromisom. Podľa neho je veľká predajňa, tá, ktorej predajná plocha nie je tisíc štvorcových metrov, ale ani pättisíc. Jej celková plocha je dvetisíc štvorcových metrov. Obchodný reťazec sa definuje obratom 1,5 mld. Sk ročne, teda 15-percentným podielom na trhu v regióne, kde pôsobí. Najkontroverznejšie sú pohľady na ustanovenia o nerovnakom zaobchádzaní, o zákaze vynucovania neprimeraných obchodných podmienok, o skladbe ponuky, ale aj o označovaní tovaru. Asi preto, že ide o tie najdôležitejšie paragrafy, ktoré majú zabrániť tomu, aby veľkí obchodníci, jedno či zahraniční alebo domáci, diktovali z pozície sily svoje podmienky nielen výrobcom, ale aj zákazníkom. Stojí za to odcitovať § 5 bod 2, ktorý hovorí, že prevádzkovateľ obchodného reťazca nesmie požadovať, aby dodávateľ tovaru v súvislosti s dodaním tovaru platil jemu alebo tretej osobe poplatky alebo poskytoval iné plnenia, ktoré nezodpovedajú bežným obchodným zvyklostiam. Ministerstvo má na mysli tzv. listing fees, pre ktoré sa u nás stihol vžiť výraz zalistovacie poplatky, pričom ide o platby za zaradenie do zoznamu dodávateľov. Práve týmito poplatkami sa výrobné firmy významnou mierou (odhaduje sa asi 60 %) spolupodieľajú na financovaní výstavby super- a hypermarketov, okrem toho sa od nich - v rozpore s našimi domácimi zvyklosťami - vyžaduje prvá dodávka tovaru zadarmo. Jej zmyslom je o. i. aj ponúknuť v zábehu tovar pod cenu. Dôležité je, že obchodné rozpätie pri tom istom druhu tovaru od rôznych dodávateľov by sa nemalo líšiť viac ako o jednu pätinu, aby sa napokon nepredával za rovnakú cenu tovar získaný za rôznych cenových podmienok a naopak, tovar získaný za rovnakú sumu za rôzne ceny, čím môže obchodník úplne odpísať niektorých dodávateľov a iných (možno preto, že sú spoluvlastníkmi siete) neoprávnene preferovať. Ku kompromisu dospel navrhovateľ v časti, kde chcel pôvodne vylúčiť označovanie výrobku názvom predajcu, tzv. private label. Taká rigoróznosť je proti mysli nielen niektorým slovenským obchodným reťazcom, ktoré už tiež začali používať popri označení výrobcom aj vlastné firemné značky, ale dokonca aj tým slovenským výrobcom, ktorí v získaní tohto typu zákaziek vidia šancu preniknúť aj do zahraničných predajní siete. Podľa konečného návrhu zákona nesmie byť označenie predajcu výraznejšie a väčšie ako označenie výrobcu. V tejto chvíli možno predpokladať rozprúdenie lobingu o konečnú verziu, ktorú napokon schváli parlament. Poslanci by však mali rozhodovať predovšetkým v prospech občana-zákazníka. Keď bude on spokojný, bude to v prospech ekonomiky. Pravda, keby sa bol zrodil včaššie a výhradne na základe zahraničných skúseností, bolo by sa dalo hovoriť o skutočnom predstihu, ako aj o skutočnej korektnosti, pretože v takom prípade všetky nadnárodné reťazce, ktoré stavajú svoje predajne na zelenej lúke, by k nám vstupovali za rovnakých podmienok. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
