|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Veľké posolstvo do svetaPrekonajme dogmy a stereotypy v nás samých Na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa dnes začínajú prijímacie pohovory. Záujem študentov o štúdium na tejto vysokej škole opäť výrazne presahuje jej možnosti. V uplynulých dňoch sme si mohli prezrieť školu a absolvovať rôzne prednášky v rámci Týždňa otvorených dverí. Využili sme aj my túto príležitosť a porozprávali sme sa o súčasných hospodárskych problémoch s prof. Ing. Petrom Balážom PhD., vedúcim katedry medzinárodného obchodu na Obchodnej fakulte. Často cestujete do zahraničia, absolvujete rôzne študijné pobyty na univerzitách po celom svete. Čo chýba slovenskej ekonomike z hľadiska súčasnej zahraničnej praxe? - Je toho viac, ale aspoň stručne niekoľko postrehov. V porovnaní so zahraničnými manažérmi, na Slovensku doteraz stále nedokážeme prekonať stereotypy z minulosti, tvrdohlavo zostávame na starých štrukturálnych pozíciách, ktoré táto ekonomika má. Naši manažéri nedokážu tak ako západní podnikatelia začať obrazne povedané na zelenej lúke, bez konzervatívneho pohľadu na vec. Nevieme naštartovať aplikáciu moderných technológií, nedokážeme radikálne podporiť expanziu zahraničných podnikateľov a hráme sa na malom slovenskom piesočku, namiesto toho, aby sme sledovali a zachytávali všetko to čo sa v rámci globalizácie okolo nás deje a pozitívne veci nedokážeme okamžite uplatňovať v praxi. Konfrontujte to na konkrétnom príklade. - Môžem to dokumentovať na čerstvom príklade z oblasti privatizácie. Momentálne je aktuálny vstup amerického investora U. S. Steel do privatizácie Východoslovenských železiarní. Naše obranné mechanizmy a stereotypy fungujú tak, ako keby nám niekto chcel ukradnúť VSŽ, niečo zo Slovenska odniesť. Ani VSŽ a ani ďalšie podniky nám nik neukradne, ale dôležité je to, že takýto strategický investor je, veď na Slovensku ich máme zatiaľ spolu s Volkswagenom iba dvoch. Znamenajú veľké posolstvo do sveta o tom, že na Slovensko už idú doslova veľkí hráči. Veľké firmy za sebou budú ťahať ďalšie vrátane menších. Takto to funguje všade vo svete. Nie malí priťahujú veľkých, ale opačne. Možno hovoriť aj o tom že sa menia základné podmienky podnikania v rámci makroekonomiky. - Budem konkrétny. Doteraz tu fungovala dogma, že veľké obchodné možnosti priťahujú zahraničné investície. Dnes to však v ekonomikách funguje presne opačne, zahraničné investície priťahujú obchod. Slovensko má navyše malý trh a preto nás zaraďujú medzi malých ekonomických hráčov a práve tie veľké zahraničné investície nás môžu zaradiť medzi ekonomiky, ktoré dosahujú najvyššie prevádzkové teploty. Pritom veľké investície a veľké projekty znamenajú aj veľké množstvo kontraktov a subdodávateľov. Zahraniční subdodávatelia keď chcú zarobiť, tak musia prísť k nám, musia tu investovať. Takýmto procesom je typický Volkswagen a pripravovaná priemyselná zóna Záhorie, ktorá je vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Zahraniční investori ktorí sem prídu majú záujem, aby získali aspoň dohodu o dohode, že Volkswagen s ich dodávkami bude rátať, a tak získajú profit. Spomínaná zóna môže byť doslova malým ekonomickým rajom, ktorý sa môže stať tretím veľkým strategickým hráčom na Slovensku. Bol by to rozhodujúci moment a signál do sveta, že Slovensko je nielen ekonomicky, ale aj politicky stabilnou krajinou, ktorá je schopná vytvoriť pre zahraničných investorov vyhovujúce podmienky a má im čo ponúknuť. Otázka vytvorenia vyhovujúcich podmienok pre zahraničných investorov, to zrejme nie je len ekonomický, ale aj politický problém. - Povedal by som, že základný problém je ten, že Slovensko si musí - poviem to v metafore - urobiť ideologicky jasno čo vlastne chce. My vôbec nemáme ideologicky jasno čo vlastne chceme. Nakoniec, dodnes sme nevypracovali stratégiu hospodárskeho rozvoja kam sa chceme ako ekonomika a ako spoločnosť dostať. Keď to nevieme, tak iba veľmi ťažko môžeme definovať aké nástroje potrebujeme, aby sme nejaké ciele dosiahli. Jasné ciele si v minulosti určili všetky dnes vysokoindustriované krajiny. Čiže, my musíme vysielať jednoznačné a pozitívne signály do zahraničia. Veď u nás nie je ničím novým, že príde jeden politik a povie niečo, čo onedlho druhý politik úplne poprie. Nenahovárajme si, že rôzne malé konzultačné zahraničné firmy, ale aj ambasády, veľmi pozorne nesledujú a nemonitorujú dianie u nás. To sú predsa akési podnikateľské bázy, tzv. business point, ktoré signalizujú všetky ekonomické a politické nálady u obyvateľstva, a to všetko ovplyvňuje mienku o nás v zahraničí. Štáty, ktoré nie sú stabilizované, nezískajú zahraničných investorov, pretože načo by riskovali straty v nestabilnej krajine. Na Slovensku sme podľa vašej rétoriky v minulých rokoch stavili na malých hráčov, ktorí sprivatizovali stovky a stovky firiem. - Mali sme dojem, že tí malí hráči budú aktivizovať slovenskú ekonomiku. Tí však v mnohých prípadoch dokázali maximálne fabriky vytunelovať a teraz nevedia čo s nimi, pretože mnohé firmy boli z hľadiska svojej produkcie a možností už dávno mŕtve, iba o tom nevedeli a ťahal ich dočasne nenáročný RVHP trh. Podniky neboli pripravené na trhové podmienky, a tak začali krachovať. Majitelia brali veľké úvery od bánk a nadväzne sme si takmer zlikvidovali aj banky. Mali sme to robiť opačne, mali sme ponúkať a predávať schopné firmy o ktoré má zahraničie záujem, aby ich sprivatizovali a zabezpečili tak produkciu a zamestnanosť. Dnes sme svedkami toho, že bývalé dobré firmy aj tak skončili a skončia v zahraničných rukách, avšak štátna pokladnica bude bez peňazí za ich predaj. Tie nám budú chýbať a už chýbajú pri rozvoji nových technológií a modernizácii celého priemyslu. Nedávno som čítal zaujímavú myšlienku, že Belgicko vyváža to čo nevyrába a dováža niečo čo nepotrebuje. Platiť by to malo ako model aj pre Slovensko. V Belgicku pred tridsiatimi rokmi tvorilo 60 % HDP hutníctvo a dnes nemá žiadny ťažký priemysel. Je to krajina, ktorá má z hľadiska HDP na osobu najvyššie parametre v rámci celej Európy. Z Belgicka sa stalo obchodné centrum, ktoré sprostredkúva obchod v rámci celého sveta a dokážu urobiť hoci päť väzbových obchodov po celom svete a v šiestom kroku už dosiahnu čistý zisk. Na to však treba vysoké vzdelanie a tvorivosť. Naznačujete úroveň belgických manažérov. Ako možno hodnotiť slovenských manažérov? - Objavuje sa vo svete, ale aj u nás zaujímavý fenomén. Mnohí manažéri nie sú ochotní brať na seba zodpovednosť, ktorá vyplýva z vyšších funkcií. Radšej budú robiť za podstatne menšie peniaze, ale aj s podstatne menšou zodpovednosťou. Je to problém aj nášho systému vzdelávania, ktorý nevychováva k individuálnej zodpovednosti, ale vždy sa možno schovať za nejaký kolektív. Druhá vlastnosť, ktorá chýba našim manažérom je schopnosť komunikovať, schopnosť zdôvodniť a obhájiť svoje kroky a argumenty. Vidíme to aj v diskusiách politikov, ktorí iba veľmi ťažko dokážu kultivovane a fundovane vyjadriť svoje názory. Mladým manažérom pochopiteľne chýbajú potrebné skúsenosti, manažéri v strednom veku, pretože nemajú zabudované v sebe v súčasnosti vo svete vyžadované vedomosti, prestanú byť použiteľní na špičkové miesta o 5 - 6 rokov. Noví, špičkoví manažéri po päťdesiatke, už podľa mňa nie sú a ak sa vynoria na scéne je to zvyčajne iba politicky motivovaná personálna rošáda. Takže, je na našom systéme vzdelania, aby mladí manažéri mohli absorbovať všetky potrebné a dostupné znalosti, pri aplikácii svetových skúsenosti a požiadaviek, aby boli aj oni konkurencieschopní manažérom z ktorejkoľvek vyspelej krajiny. Jozef Kunik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
