|
|||||||||||||||||
Pondelok 12.Júna 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sociálny modelFunkčná hospodárska politika Transformácia slovenskej ekonomiky má rozhodujúci vplyv na životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky. Privatizáciu považujem za kľúčový moment transformácie, ktorý má najväčší dosah na ďalší hospodársky vývoj. Vyše polmiliónová armáda nezamestnaných potvrdzuje, že tento proces sme nezvládli k našej spokojnosti. Bola to práve privatizácia, ktorá prispela k veľkej sociálnej diferenciácii. Sociálna situácia rodín sa stala vážnym problémom, ktorý môže ohroziť ďalší vývoj Slovenska. Mladí ľudia nemajú priaznivé podmienky na založenie rodiny a jej následné ekonomické zabezpečenie. Cenová nedostupnosť bytov, zníženie životnej úrovne, obmedzené možnosti získania dobrého zamestnania i mnohé ďalšie problémy, s ktorými sú konfrontovaní, často riešia odchodom do zahraničia. Tento vzrastajúci trend, keď ľudia, ktorí majú väčšinou vyššie vzdelanie, opúšťajú krajinu, bude mať negatívne ekonomické, ale i demografické a kultúrne dôsledky. Podiel občanov, ktorí sa dostali na hranicu sociálnej únosnosti sa denne zvyšuje, a to je veľmi nebezpečný vývoj. Riešenie možno hľadať len v spracovaní ucelenej koncepcie, ktorá na základe serióznej analýzy ukáže východiská. Usudzujem, že pre Slovensko, vzhľadom na jeho tradície, polohu a relatívne malý trh, by bol najvhodnejší sociálne orientovaný model trhovej ekonomiky. Je fakt, že v súčastnosti americká, najvýkonnejšia ekonomika sveta, preferuje pomerne voľné trhové hospodárstvo. Tento model je podľa môjho názoru pre Slovensko v súčasnosti nesprávny, vzhľadom na to, že slovenské hospodárstvo bolo v minulosti a ešte stále sčasti je orientované na surovinovo a energeticky náročnú výrobu, výrobu polotovarov, ťažký priemysel, produkciu s nízkou pridanou hodnotou a keby došlo k necitlivej likvidácii týchto a iných neperspektívnych odvetví, ktoré boli postihnuté stratou trhov, zvýšila by sa už aj tak vysoká nezamestnanosť. Ďalej tu žije veľká časť obyvateľstva, ktorá prežila viac ako polovicu svojho života v komunizme a nie je schopná rýchlo alebo vôbec zmeniť svoje životné návyky a prispôsobiť sa podmienkam v trhovom hospodárstve. Zmenil sa spôsob vedenia podnikov a na to je potrebné vychovať kvalitných manažérov. Ciest na oživenie ekonomiky Slovenska nie je veľa. Rozpočtová expanzia sa momentálne nedá použiť pre nízke príjmy do štátneho rozpočtu. Nabrať nové pôžičky, by neúnosne zvýšilo štátny dlh, ktorého istina predstavuje v súčastnosti asi 70 mld. Sk ročne. Preto sa vláda spolieha na vstup zahraničných investorov, ktorí sa zatiaľ s investíciami na Slovensko veľmi neponáhľajú. Pre Slovensko zostáva výzva doviesť ekonomický rozvoj bližšie k optimálnemu modelu voľnej trhovej ekonomiky a poskytnúť príklad funkčnej hospodárskej politiky založenej na zovšeobecnení výsledkov fungovania inštitúcií, ako aj poukázanie na nedostatky, ktorým sa treba vyhnúť. Treba sa zamerať na nasledujúce: priblížiť slovenskú ekonomiku k úrovni dosahovanej v EÚ, posilniť demokraciu v spoločnosti, vyhnúť sa etnickým konfliktom, odstrániť ekonomickú neistotu a organizovaný zločin. Je však potrebné vyčerpávajúcim spôsobom využiť predvstupovú stratégiu EÚ, ktorá slúži ako základňa integračnej prípravy Slovenska do vnútorného trhu EÚ. V tejto súvislosti prvoradú pozornosť treba venovať ustavičnému zdokonaľovaniu ekonomickej politiky, najmä prispôsobovaniu jej nástrojov na zmeny v podmienkach na vnútornom a zahraničnom trhu. Igor Mravec Štátnicová komisia Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave hodnotila diplomovú prácu Igora Mravca ako jednu z najlepších obhajovaných pred komisiou. Odporúčala jeho vstupný referát uverejniť v tlači. Prof. Ing. Jozef Mihalik, DrSc. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |