Zvíťazí zdravý rozum alebo politikárčenie?

Devín banka operatívne o vývoji úverového portfólia
V stredu uplynulý týždeň rozhodla vláda o pomoci Devín banke. Vláda by mala banke poskytnúť úver 2,5 mld. Sk, zodpovedajúci objemu spornej pohľadávky banky voči Ministerstvu financií SR, ktorá podľa predstaviteľov banky vyplýva zo zmluvy za deblokácie pohľadávok z Ruska. Napriek tomu, že Devín banka je súkromnou bankou, vláda sa rozhodla zasiahnuť a pomôcť jej, pričom svoj krok zdôvodnila výhodnosťou podmienok dohody pre štát a záujmom akcionárov banky o riešenie jej problémov. Ukazuje, že Devín banka sa ani po rozhodnutí vlády tak rýchlo nestratí z pozornosti politikov, a teda ani médií, pričom dominujú (aj pochybné) spochybňovania krokov vlády. Nechýbajú výroky o ekonomickej nevýhodnosti a politickej škodlivosti. Keďže si nevieme predstaviť väčšiu ekonomickú škodlivosť, ako ohroziť vklady obyvateľstva v banke, bolo by prirodzené, aby oponenti rozhodnutia vládneho kabinetu prehodnotili svoje argumenty. Alebo sú presvedčení, že už teraz prázdny fond ochrany vkladov je nevyčerpateľný? Alebo náklady na reštrukturalizáciu vybratých bánk (vyše 100 mld. Sk) sú pre daňových poplatníkov primalé a treba ich zvýšiť? Analýz, hlavne však „analýz“ stavu banky a zodpovednosti zaň je čoraz viac. Nebolo by to však Slovensko, keby si aj tu niekto nezohrieval svoju polievočku a nezapolitikárčil si. V tom sú poniektorí, aj politici, majstri. O tom, že niektoré výroky nielen na adresu banky, ale aj Národnej banky Slovenska (NBS) a jej bankového dohľadu sa vymykajú dobrému vkusu, nemožno ani trocha pochybovať. Korunu všetkému pravdepodobne nasadil L. Gyurovszky, ktorý dokonca spochybnil „schopnosť bankového dohľadu NBS zadefinovať problémové okruhy, nieto ešte účinnejšie konať predtým, než dôjde k vážnym ťažkostiam v jednotlivých bankách“. K tomu ťažko čokoľvek dodať ... Vážnou príčinou ťažkostí malých bánk (nielen v SR, ale aj v ČR) bolo poskytovanie úverov bánk svojím akcionárom nad povolený limit. Podľa Vladimíra Jančiho, zástupcu generálneho riaditeľa banky a člena jej predstavenstva, aj Devín banka poskytla úvery svojim akcionárom, avšak dodržala všetky pravidlá obozretného podnikania definovaného NBS. O tom, že banka sa pri poskytovaní úverov správala obozretne svedčí aj to, že podiel klasifikovaných úverov na celom úverovom portfóliu dosiahol koncom uplynulého roka 7 %. Štandardné úvery mali 76-percentný a štandardné úvery s výhradou 17-percentný podiel na celom objeme bankou poskytnutých úverov. Pritom banka tvorila opravné položky a rezervy podľa odporúčaní audítora. Ak nechceme spochybniť kvalifikovanosť audítora, možno konštatovať, že súčasný manažment banky sa správal zodpovedne. Potvrdiť by to zrejme mohli aj vedenia niektorých strojárskych podnikov (napríklad Martin, Dubnica, Detva a pod), ktorým banka prefinancovala výrobu so zaručeným odbytom, čo vzhľadom na vážne problémy slovenského strojárstva možno iba privítať. Vývoju úverového portfólia venuje vedenie Devín banky aj v súčasnosti veľkú pozornosť - vytvorená komisia sleduje bonitu klientov, aby predišla skĺznutiu úverov medzi klasifikované, prípadne rozhodla o vytváraní nevyhnutných opravných položiek. Navyše, banka plánuje v tomto roku aj medzinárodný audit, aby si tak vytvorila predpoklady na zabezpečenie úverových liniek aj zo zahraničia. Nám nezostáva iba dúfať, že zdravý rozum zvíťazí aj mimo banky. Ten vo vedení banky, podľa nášho presvedčenia, nechýba. Anton Legéň