|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sapard je iba povinnou hrou?Príprava na poskytovanie pomoci od Európskej unie Hlavným zmyslom programu Sapard, teda programu Európskej únie a asociovaných štátov na rozvoj ich vidieckych spoločenstiev a pôdohospodárstva, je pripraviť uchádzačov na pravidlá a mechanizmy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a na prijímanie príslušných budúcich dotácií. Ak sa však hovorí o príprave, tak vskutku ide len o povinný tanec, v ktorom sa menej zdatní partneri musia naučiť krokom, ich variáciám a napokon, posúvať sa po parkete v rytme hudby. Výsledok môže lahodiť zraku a uspokojiť fajnšmekrov. Tými by sme chceli byť všetci. A ak to vezmeme prísne ekonomicky, tak o to práve ide. Na stole by sme chceli mať kvalitu, hojnosť, a to stále, nie len občas a všetci, nie iba niekto. Stretol som sa aj so skeptikmi pri posudzovaní reálnych výhod tohto projektu. Je to asi preto, lebo pridelené kvóty považujú za príliš nízke. A ak ich aj dostaneme, o čom sa v podstate nepochybuje, len nie je ešte isté kedy to bude, financie vlastne poslúžia na to, aby sme sa naučili hospodáriť a využívať takéto prostriedky. Títo pesimisti hovoria, že reálny efekt zo Sapardu bude malý. Keby to tak aj bolo, v každom prípade pôjde o posun v rozvoji nášho ťažko skúšaného vidieka a podnikateľov na pôde. Ak by sa pomocou terajších EUR mali len naučiť čo treba vedieť pre optimálne budúce využitie ďalších a asi väčších prostriedkov, aj to by bol pokrok. V našich podmienkach rozhodne. Predpokladom na pridelenie viac ako 18 mil. EUR ročne z prostriedkov Európskej komisie na rozvoj vidieckej spoločnosti, je zriadenie špeciálnej agentúry Sapard. U nás ju ministerstvo pôdohospodárstva už konštituovalo, ale ministerstvo financií ju musí ešte akreditovať. Na ministerstve pôdohospodárstva vyčlenili príslušné finančné prostriedky, kancelárie, zabezpečili výpočtovú techniku a personál. Agentúra bude mať v krajských mestách osem regionálnych pobočiek, ktoré zabezpečia i schvaľovanie rozvojových projektov v príslušnej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí rozhodlo, a to aj v tejto súvislosti, o posilnení slovenskej misie v Bruseli, pričom ministerstvo pôdohospodárstva tam bude mať dvoch špecializovaných pracovníkov. Minister P. Koncoš optimisticky očakáva, že koncom tohto roka dostane Slovensko prvý príspevok. Nie je to však isté, lebo Európska komisia nielenže pristupuje k Sapardu veľmi opatrne, ale aj sama ešte nemá vyriešené niektoré otázky podmieňujúce poskytnutie prostriedkov. V našom programe na využitie financií sú stanovené tri priority a v každej z nich sú tri základné programy. Ide napríklad o podporu potravinárstva a poľnohospodárstva a v tom podporu rozvoja chovu oviec, hovädzieho dobytka a hydiny. V rastlinnej výrobe zasa o rozvoj ovocinárstva a zeleninárstva. V potravinárstve je prioritou mliekarenský priemysel s dôrazom na posilnenie kvality spracovania produktov tak, aby po vstupe do EÚ žiadna mliekareň nemala problémy s predajom výrobkov pre nesplnenie kritérií ochrany kvality výrobkov. V tejto súvislosti sa nastoľujú aj otázky, ako sú poľnohospodári pripravení na priame platby z EÚ. Ak by ich dostali vo výške, ako terajšie členské krajiny EÚ, hovorí sa, že by neúmerne zbohatli v porovnaní s inými odvetviami. Aj komisár EÚ Franz Fischler sa vraj toho tak trochu obáva. Jeho reakcia však spadá skôr do kategórie vtipov. Ak budú prijaté niektoré asociované krajiny do EÚ pred uplynutím Agendy 2000, ktorá je základnou agendou usmerňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, rozhodne sa pre naše poľnohospodárstvo prijme tzv. prechodné obdobie. Ťažko si totiž predstaviť, že by sa napríklad Španielsko, Portugalsko, alebo Grécko či iná krajina EÚ, ktorá je významným príjemcom z pokladnice na spoločnú poľnohospodársku politiku, zriekla časti svojich dotácií pre niektorú inú krajinu. To by sme ani my nežiadali takúto obeť od starých členských krajín. Takže, priame platby prichádzajú do úvahy až po roku 2006, keď sa prijmú nové zásady spoločnej poľnohospodárskej politiky v EÚ. A či je spomínaných 18 mil. EUR ročne málo alebo veľa? Ak sa to prepočíta v aktuálnom kurze na koruny, je to úctyhodná suma. Ak však túto sumu dáme do kontextu s tým, čo by slovenské poľnohospodárstvo potrebovalo, čo mu chýba, čo by chcelo a čo nemá, tak je to naozaj len kvapka. Poľnohospodári sú radi, ak vlaha na polia prichádza pozvoľna a trvá dlhšie. Podobne je to aj s financiami EÚ. To je moja odpoveď skeptikom. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
