Hospodársky denník
USD44,056 Sk
EUR42,01 Sk
CHF26,851 Sk
CZK1,166 Sk
  Utorok  13.Júna 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rekord vzájomného obchodu


Pre Poľsko sú prvoradé malé a stredné podniky
O ekonomickej spolupráci medzi Slovenskom a Poľskom, ako aj podpore poľskej vlády pre malé a stredné podniky, ktorá by mala byť aj pre Slovensko príkladnou, sa Hospodársky denník porozprával s obchodným radcom na Veľvyslanectve Poľskej republiky v SR Stanislawom Lautsch-Bendkowskym. Poľsko bolo v roku 1999 šiestym obchodným partnerom Slovenska a druhým, pokiaľ išlo o krajiny CEFTA. Vo vývoze má tak SR pred Poľskom stále náskok. Vzájomná obchodná výmena však nezodpovedá stavu a reálnym možnostiam oboch ekonomík. - Podľa môjho názoru vzájomný obchod s tovarmi je momentálne najlepšie sa vyvíjajúcim segmentom poľsko-slovenskej hospodárskej spolupráce. Je však treba zdôrazniť, že sa vzájomná výmena medzi našimi krajinami vyznačuje vysokou vývojovou dynamikou (vyše trikrát narástol obrat v porovnaní s rokom 1994), tiež stabilnou tendenciou rastu, a tým, že Poľsko sa začlenilo a stále patrí medzi krajiny tvoriace akoby exkluzívny klub najväčších obchodných partnerov Slovenska, a v dlhodobej zahraničnej politike Slovenska je Poľsko považované za strategického obchodného partnera SR. Aká je teda bilancia vzájomného obratu v zahraničnom obchode? Približne 80% svojho obchodného obratu Slovensko realizuje s desiatimi krajinami. Poľsko od vzniku samostatného Slovenska patrí ku skupine krajín, radiacich sa k najväčším obchodným partnerom SR, podieľajúc sa na dovoze do Slovenska dvadsiatich hodnotovo najväčších - v rámci celkového slovenského dovozu - koomditných skupín tovarov. Tieto spolu tvoria 42% z celkového dovozu SR. Na druhej strane, v rámci týchto najväčších obchodných partnerov Slovenska je Poľsko odberateľom odberateľom dvadsiatich hodnotovo najväčších komoditných skupín tovarov v celkovom slovenskom vývoze, ktoré predstavujú 45 % slovenského vývozu celkom. Z hľadiska podielu na zahraničnom obrate SR sa v skupine týchto najväčších obchodných partnerov Slovenska Poľsko nachádza na siedmom mieste za Nemeckom, ČR, Ruskom, Talianskom, Rakúskom, Francúzskom, ale pred Maďarskom, USA či Veľkou Britániou. Podľa údajov Poľského štatistického úradu tovarová výmena Poľska so Slovenskom v roku 1999 dosiahla 917, 6 mld. USD. Vývoz Poľska na Slovensko predstavoval 350,4 mil. USD, teda v porovnaní s rokom 1998 narástol o 3,9 %. Dovoz do Poľska dosiahol 567,2 mil. USD. Podľa predbežných údajov slovenského Štatistického úradu v období troch mesiacov tohto roka poľsko-slovenský obrat dosiahol 244 mil. USD, čo je medziročne nárast o 40 %. V porovnaní s tým istým obdobím z roku 1999 poľský vývoz do SR narástol o 34 % a dovoz zo SR okolo 43 %. Záporné saldo tak predstavuje 69 mil. USD. Je teda možné predvídať, že v tomto roku by moli dosiahnuť obraty rekordnú hodnotu cca 970 mil. USD, so - žiaľbohu - záporným saldom pre Poľsko asi 280 mil. USD. Kde sú teda možnosti zlepšenia obchodnej bilancie?
- K tomu je treba viac sa zaktiviuovať na slovenskom trhu a zmenšiť obmedzenia vo vzájomnom obchode, čo však už patrí do kompetencie vládnych činiteľov. Je ťažké tu a teraz špecifikovať existujúce rezervy, stimulátory či nevyužité šance. Nechcel by som používať opakované tvrdenie, že jedným z hlavných spôsobov rovnováženia je zväčšenie poľskej ponuky a jej konkurencieschopnosti voči ponuke ostatných obchodných partnerov Slovenska. Možné by však bolo poukázať na niektoré oblasti spolupráce, priam žiadajúce o aktivizovanie hneď teraz. Myslím tým napríklad o prinavrátení tradičnej významnej úlohy poľskej vývoznej ponuky dovozu technických služieb, zvlášť technickej myšlienky, stavebno-montážnych služby, priemyselného stavebníctva, konzervátorských prác a pod. Vedome som tu použil termín "prinavrátenie", pretože silná ochrana slovenského trhu v tejto oblasti sa pričinila o eliminovanie z tohto priestoru poľských spoločností ako Budimex, Exbud, Polimex-Cekop, Promus, PKZ, Chemadin Export, ktoré sú v iných krajinách veľmi úspešné. Zahraniční investori čakajú najmä na privatizáciu energetického a bankového sektora, ako aj oblasť telekomunikácií. Nie je aj toto priestor pre poľských partnerov?

- Bolo by žiadúce kapitálové spájanie našich firiem v týchto oblastiach, najmä v oblasti telekomunikácií a energetiky. Reálne možnosti spoločného podnikania v oblasti investičných zámerov by mali byť preverované v rámci témy dyverzifikácie zásobovania našich krajín ropou a zemným plynom. Možné a nevyhnutné je tiež zväčšenie podielu na hospodárskej spolupráci malých a stredných podnikov. V roku 1999 realizovalo 25 veľkých slovenských podnikov až 50 % dovozu tovarov z Poľska, teda malé a stredné podniky sa tak spolu podieľali len na tomto zvyšku. Budúcnosť ekonomickej spolupráce by mala byť v silnom zastúpení malých a stredných podnikov. Stále im však legislatívne prostredie vytvára dosť prekážok na rozvoj. Aká je situácia v Poľsku a aká je ich podpora zo strany poľskej vlády? - Medzi významné spôsoby realizácie vládnej politiky oproti stredným a malým podnikom patria najmä činnosti smerujúce k modernizácii tohto sektora prostredníctvom zavádzania nových technológií, propagácie firiem a modernizácie podnikov, podpory Agentúry techniky a technológií, nákupu technických vzorov a zlepšovacích návrhov, rozširovania výskumných projektov a ich priamej realizácie malými a strednými podnikmi. Zároveň zníženie sociálnych záväzkov, nákladov na administráciu či rozšírenie slobody v rámci kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri preberaní vzájomných záväzkov a väčšia dostupnosť tohto sektora k prostriedkom Fondu práce s účelom vytvárania nových pracovných príležitostí. Zjednodušený má byť prístup malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu, a to novelizáciou príslušného zákona o verejnom obstarávaní, zjednodušenie ich prístupu k verejnému obstarávaniu a väčšej dostupnosti informácií o verejnom obstarávaní. Pomáha vláda aj pri podpore exportu týchto podnikov?
- Áno, za týmto účelom bol vypracovaný plán propagácie ich výrobkov a služieb. Formulované boli zásady využitia prostriedkov Fondu Ministerstva hospodárstva malými a strednými podnikmi, ktoré sú určené na propagáciu vývozu, podporu účasti sektora na zahraničných trhoch, výstavách a pod. Tieto podniky totiž musia mať prístup k informáciám o obchodných ponukách, o ponukách spolupráce a k informáciám týkajúcim sa právnej regulácie platnej v rámci EÚ. Tak by mala byť poskytovaná aj pomoc v prístupe na zahraničné trhy, najmä zjednodušením colných predpisov a pravidiel tranzitu v obchodných vzťahoch Poľska so zahraničím. Zároveň by mali mať malé a stredné podniky umožnenú dostupnosť k bankovým exportným úverom a podporu pri účasti na programoch EÚ. Potrebné je znížiť aj daňové sadzby pre všetky daňové subjekty, rozšíriť platenie paušálnych daňových sadzieb, zjednodušiť systém daňových priznaní, presadiť výhodnejšie pravidlá amortizácie trvalého majetku, umožniť využívanie vonkajších zdrojov financovania a podporiť rozvoj úverových záruk či využívanie lízingu. A ako Poľsko zatraktívňuje prostredie pre slovenské firmy, resp. aký servis ponúka Ekonomicko-obchodné Veľvyslanectva PR firmám pri snahe nájsť strategického partnera v Poľsku? - Vývoz do Poľska je v podstate výnimočne liberalizovaný. Regulátory trhu zodpovedajú pravidlám voľného obchodu krajín WTO. Nemáme žiadne signály o tom, že by v tomto smere existovali nejaké administratívne prekážky. Zriedkavé sú prípady nesolventnosti poľského partnera pri uzatváraní obchodov. Ale, poľský partner je vždy čestným partnerom. Pokiaľ ide o naše služby, nestalo sa, aby slovenský podnikateľ hľadajúci strategického partnera v Poľsku nezískal plný informačný servis v našej kancelárii. Slávka Blazseková

počasie

Prevládajúce počasie podmieňuje zvýšenú záťaž krvného obehu a vyšší psychický stres. Nižšia schopnosť koncentrácie spolu s podráždenosťou, únavou až depresiou a poruchami spánku majú za následok zníženie výkonnosti. Zdraviu škodlivé požívatiny majú zvýšený účinok. Ráno miestami pri zhoršení podmienok pre rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší možnosť zhoršenia dýchacích ťažkostí. Pozitívne pôsobí prevládajúci typ počasia na pacientov s reumatickými ochoreniami. n Zajtra neočakávame zmenu účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, pri prechodne zväčšenej oblačnosti ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 29 až 33 stupňov, na severozápade okolo 27 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 17 stupňov. Slabý premenlivý vietor. V stredu prevažne oblačno a početné prehánky alebo búrky. Vo štvrtok polojasno, miestami ešte oblačno a ojedinele prehánky. Najvyššia nočná teplota 18 až 14, vo štvrtok 15 až 11 stupňov. Najvyššia denná teplota 26 až 30 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 4.53 a zapadne o 20.52 hod.

Amsterdam polojasno24
Atényjasno 30
Belehradoblačno33
Berlínjasno 27
Bratislavajasno 33
Brusel polojasno25
Budapešťjasno31
Bukurešťslnečno33
Frankfurtjasno29
Helsinkipolooblačno22
Istanbuljasno27
Kodaňpolojasno25
Lisabonpolojasno28
Londýnprehánky21
Madridjasno26
Milánojasno23
Moskvajasno18
Oslooblačno17
Parížpolojasno25
Prahajasno27
Rímjasno31
Sofiaslnečno29
Štokholmprehánky21
Varšavajasno26
Viedeňjasno31
Záhrebbúrky26
Ženevabúrky28

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.