|
|
||||||||||||||||
| Utorok 13.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Euroregióny prípravou do EÚS veľvyslancom Poľskej republiky v SR Janom Komornickym sme sa porozprávali o vzájomnej podpore našich dvoch krajín na ceste do EÚ a dôležitosti euroregiónov pre spoluprácu vo všetkých oblastiach života. Často sa hovorí o slovensko-poľských vzťahoch ako o nadštandardných. V čom sa prejavuje táto nadštandardnosť? - Predovšetkým vychádza z otvorených politických vzťahov na najvyšších úrovniach, či už hovoríme o premiéroch, prezidentoch či šéfoch diplomacií. Vyhlásenie slovenskej vlády z novembra 1998 o tom, že Poľsko je strategickým partnerom Slovenska, je tým momentom, ktorý rozhodol o nadštandardnosti vzťahov. Ak sa pozrieme z historického, ale aj zo súčasného hľadiska na susedov Slovenska, jedine Poliaci nikdy nemali žiadne územné či iné požiadavky, naša spoločná susedská história nebola nikdy zaťažená problémami. Je tu jazyková blízkosť, dokonca väčšia ako medzi češtinou a slovenčinou. A ak sa pozrieme na strednú Európu, os sever-juh pripadá na naše krajiny. Obe krajiny sú zároveň členmi Vyšehradskej štvorky. Ako by ste hodnotili vzájomné vzťahy v rámci tohto zoskupenia? - Geografické položenie V4 v centre Európy je ten dar, ktorý by sme mali využiť. Zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 1990, dáva priestor na vzájomnú spoluprácu. Slovenská deklarácia o integrácii do NATO a EÚ je vec, ktorá zaujíma aj nás. Preto odmietame možnosť vytvorenia Schengenskej hranice medzi nami. Už pred časom totiž sám minister Geremek povedal, že V4 bude malá veľmoc v strednej Európe. Hoci sa v niektorých oblastiach nedokážeme dohodnúť, ako napr. v oblasti vízovej politiky, je potrebné nájsť také kompromisy, aby sme si vo väčšine oblastí hospodársky nekonkurovali, ale našli vlastné pole pôsobnosti. V4 je takou malou EÚ v strednej Európe. Aký bude mať dosah skutočnosť, ak by sa do EÚ naraz nedostali všetky krajiny V4? - V4 je fantastický polygón na prípravu do EÚ. Myslím si však, že záujem rozšíriť EÚ nemajú len štáty, ktoré sa tam chcú dostať. To bolo aj jedno z vyhlásení komisára pre rozšírenie G. Verheugena, podľa ktorého treba počítať s tým, že EÚ bude mať záujem prijímať nielen jednotlivé štáty, ale najmä skupiny štátov. A tu spomenul len jednu skupinu - V4 a menovite všetky krajiny zoskupenia, teda aj Slovensko. Podľa mňa je evidentný záujem Európskej komisie prijať do EÚ všetky krajiny V4 spolu. ČR postupne vo vzťahoch zotiera hranice so Slovenskom. To isté sa deje aj pokiaľ ide o Poľsko. Akú úlohu v tomto smere zohráva prihraničná spolupráca? - Počas troch rokov môjho pôsobenia na Slovensku sa prihraničná spolupráca mení zo dňa na deň. Posledný euroregión Beskydy vznikol zo silného tlaku tamojších regiónov. Ak vidím, že sa do euroregiónu pripájajú aj české okresy, je zrejmé, že sa vytvorí trojregión. A to bude reťazová reakcia. V súčasnosti máme tri euroregióny - Tatry, Karpaty a Beskydy, pričom tak vypĺňajú celú spoločnú hranicu, od českej po ukrajinskú, teda v dĺžke asi 600 km. Najväčší euroregión Karpaty spája nielen naše dve krajiny, ale aj Ukrajinu, Maďarsko, Rumunsko, a možno neskôr bude aj Moldavsko. Podľa mňa budú vznikať aj subregióny, najmä pokiaľ ide o najväčší Karpatský euroregión. Je však zrejmé, že musíme využiť všetky finančné prostriedky, ktoré poskytuje EÚ cez PHARE CBC. Koľko prostriedkov bolo vyčlenených tento rok? - Na tento rok Poľsko aj Slovensko dostalo spolu na regionálne projekty 8 miliónov euro, každý po polovici. Najviac bodov dostal od Bruselu projekt spoločnej cesty na nový prihraničný priechod medzi Palotou a Radoszycami v okresoch Medzilaborce a Sanok. Vždy je potrebné predložiť projekty, kde je zrejmé, že ich EÚ pri hodnotení neodmietne, teda najmä dohodu medzi oboma štátmi na spoločné podujatie, ktoré ich bude spájať. Nie sú však len tzv. tvrdé projekty, ale aj tzv. mäkké projekty, kde možno prostriedky využiť pre oblasť kultúry, turistiky, vedy a umenia, teda oživenie tzv. spoločného ducha. Okrem toho, podpora z EÚ v tejto forme je poskytnutá len štátom, ktoré sú členmi RE a snažia sa o integráciu do EÚ. Prečo EÚ podporuje euroregióny? - Lebo je to najlepšie príprava do EÚ. A to aj z politického hľadiska. Veď len keď si zoberieme Francúzsko a Nemecko, aké mali prihraničné problémy. Nakoniec, euroregióny - a to kdekoľvek - ukázali, že hranice nie sú problémom. Napríklad Spiš alebo Tatry sú spoločné. Nezáleží, kto akú veľkú časť z nich vlastní. Je to hodnota, ktorá musí byť využitá na spájanie, nie na rozdelenie. Stále sú však vo vzájomnej spolupráci rezervy. - Áno, a najmä v oblasti hospodárstva a turistiky, resp. priamo ekoturistiky, kde má aj zahraničie záujem o tzv. turistický biznis. Tam sa investície vracajú najskôr. Ale možnosti sú aj v oblasti malého a stredného biznisu. A treba oživiť spoluprácu bánk. Nedávna návšteva pána Buzeka teda nebola len pre zlepšenie politických vzťahov? - Návšteva premiéra Buzeka sa pripravila na vysokej úrovni. Nielen z hľadiska toho, že je to vôbec prvá návšteva premiéra, ale aj preto, že členmi jeho delegácie sú ministri hospodárstva, dopravy a kultúry a štátni tajomníci z ministerstiev vnútra či ministerstva zahraničných vecí. Už to ukazuje, že hospodárstvo a doprava je základom pre budúcoročné zintenzívnenie spolupráce. Budú sa tu riešiť aj otázky diverzifikácie zdrojov energie, najmä využitie severných - nórskych zdrojov. Rokovať sa bude aj o zlepšení situácie vzájomnej obchodnej výmeny, pretože Poľsko je stále na 7. mieste v obchode medzi partnermi Slovenska. Premiéri sa v rokovaniach nevyhli problémom vstupu do EÚ. Poľsko má agroproblém. EÚ tvrdí, že bez Poľska by nebolo rozširovania, ale na druhej strane, ak sa Poľsko nepohne z miesta, možno ho v integračnom procese v rámci prvej vlny obísť. Aké kroky podniká Poľsko? - Agroproblém v Poľsku je iný ako na Slovensku. Je naším veľkým problémom, ale nemôžeme si dovoliť to, aby EÚ prehliadala 95 % súkromných poľnohospodárov v Poľsku, aby mali iné podmienky, ako majú v krajinách EÚ. Teda by mali mať od začiatku všetky práva, aké majú vo Francúzsku či v Nemecku. Môžeme mať prechodné obdobia, ale len vtedy, keď budeme mať spomínané privilégiá. Až 40 % Poliakov žije na dedinách a 20 % je v poľnohospodárstve dokonca zamestnaných, čo je päťkrát viac ako na Slovensku. To je premnoženie zamestnania, resp. skrytá nezamestnanosť. Teraz sa začínajú rokovania v kapitole poľnohospodárstvo. Slovensko pravdepodobne túto kapitolu rýchlo preskočí, ale nám bude trvať aj rok, kým sa dohodneme. Zároveň treba podotknúť, že treba počkať aj na samu reformu EÚ. Veď únia sama nie je stále pripravená na rozšírenie. Ako bude vyzerať, aj od toho bude záležať podpora obyvateľstva. U nás už entuziazmus postupne strieda skepticizmus. Členstvo by však mohlo priniesť Poľsku aj investície? - Procesy privatizácie sú otvorené pre každého investora. Dokonca sme rozhodli aj o tom, že tzv. strategické podniky - s výnimkou niektorých zbrojárskych podnikov - ani nie sú. Ani bane, energetika či železnice nie sú také, aby ich bolo nevyhnutné štátom strážiť. Tam, kde je záujem súkromného biznisu, sú lepšie výsledky. Okrem toho, súkromné zdroje tvoria až 80 percent príjmov nášho štátneho rozpočtu. V Poľsku je záujem o spájanie bánk tak, ako je to v prípade slovensko-českých. Je totiž nemožné, aby väčšina poľsko-slovenských veľkých hospodárskych transakcií - pri obchode okolo 1 miliardy dolárov - sa uskutočňovala cez švajčiarske či americké banky. Prečo by sme naše obchody nemohli uskutočňovať cez naše banky? Slávka Blazseková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
