Hospodársky denník
USD44,056 Sk
EUR42,01 Sk
CHF26,851 Sk
CZK1,166 Sk
  Utorok  13.Júna 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Živel Veteška


Viliam Veteška je človek úspešný. Nie je však z tých, ktorí dostali niečo zadarmo. Je to skôr naopak. O svoje miesto pod Slnkom či na výslní, musí vždy bojovať. Pokiaľ je to s konkurenciou, tak je vo svojom živle. Väčšinou najťažšie zápasy však zvádza s byrokraciou a úradníckou obmedzenosťou, ktorá má veľmi výživnú pôdu v slovenskej vlastnosti číslo jeden. Tou je praobyčajná závisť a spolu s ňou neprajnosť, ba dokonca nepriateľstvo preto, že sa mu darí v podnikaní. Prežil aj údery po myslenom ringovom gongu. Takmer každým by nielen otriasli, ale ho aj zrazili nadlho či priam naveky na kolená. Donedávna jeden z najmedializovanejších podnikateľov, vďaka Slovenským aerolíniám, avšak uznávaný vo svojej brandži a na verejnosti, čo dokazuje aj to, že po dva razy získal v ankete 400-člennej komunity prestížne tituly Prominent ekonomiky, sa vždy postaví s cieľom víťaziť a vôbec byť medzi najlepšími. V našich pomeroch je táto jeho neskrotná vlastnosť, ale predovšetkým jeho schopnosť najvyššej disciplíny a sebadisciplíny - trýznenia, považovaná za nehoráznosť. Nazdávam sa však, že veteškovská až vyzývavá drzosť v podnikaní, a podľa všetkého aj v súkromnom živote, je do určitej miery výrazom nového myslenia. Pán Veteška, podstatne ste znížili svoju hmotnosť. Je to vec lekárov alebo trápenia slovenského podnikateľa? - Je to vecou osobného radikálneho rozhodnutia, avšak po opakovanom varovaní môjho lekára. Doteraz som vždy uprednostňoval plnenie pracovných úloh. Teraz som dal prednosť vlastnému zdraviu a teší ma strata 20 kg, vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Takéto straty prajem všetkým, ktorí si neuvedomujú ich význam. Prečo ste jedným z mála úspešných podnikateľov v cestovnom ruchu? Čo to prináša v období, keď namiesto boomu je táto brandža v kóme a príjmy z nej sa nezvyšujú? - Ak hovoriť o úspechu, tak je to výsledok práce tímov, ktoré vediem. Máme jasnú koncepciu, podľa ktorej postupujeme od roku 1991. Za deväť rokov sme vybudovali pevný základ zo stránky materiálno-technickej, organizačnej a finančnej. Rok 2000 je pre nás a našich spolupracovníkov rokom vzdelania a ďalšieho odborného rastu. Príležitosť dostanú mladí
ľudia. My, v našej firme, o kóme v cestovnom ruchu nemôžeme hovoriť. Platí zásada – Poskytni kvalitné služby a peniazom sa nevyhneš alebo - Nič nemôžeš dokázať bez toho, aby si niečo neobetoval. Osobne som si priniesol z medzinárodného prostredia, v ktorom som pracoval, kontakty a mimoriadne skúsenosti, ktoré sú najväčším príspevkom na dosahovaní výsledkov v našej práci. Investujete, ale z čoho ? Buďme konkrétny. Trebárs si zoberme ako príklad púchovský Wili ... - Na začiatok to boli tvrdé komerčné úvery. Nie som privatizátor, a tak som nemohol splácať fiktívne. Neskôr som založil akciovú spoločnosť a navýšili sme základné imanie. Niektoré úvery splácame dodnes. Hotel Wili v Púchove je symbiózou môjho vzťahu k rodnému mestu a klasickou ukážkou rozvoja kvality služieb v hotelovom priemysle v menšom regióne. Okrem toho sme však urobili prvé konkrétne kroky tiež v hoteli Wili v Tatranskej Lomnici, v septembri dokončíme penzión v Belušských Slatinách, zrekonštruovali sme v prvej etape centrum Slovenských aerolínií v Bratislave, zrekonštruovali sme naše zastúpenia v Moskve a v Larnake, realizujeme vzorové minicentrum poľovníckej turistiky v Liptove. V týchto dňoch sme začali s prípravou na generálnu rekonštrukciu novonadobudnutých priestorov sídla Wili holding v Púchove, hoci ja sám pracujem v Bratislave. Principiálna odpoveď na vašu otázku je „požičať si a splatiť do koruny“. Som rád, že v takej náročnej rozvojovej etape sme ešte pomohli iným – s úctou už viac rokov podporujeme Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov, niektoré zdravotnícke zariadenia, školstvo, starších ľudí a aj mnohých malých podnikateľov v turistike.

Ako by ste riadili cestovný ruch? Čo by ste urobil po prvé až po x-té? - Tu je moja úprimná odpoveď. V našej krajine nie je skutočný cestovný ruch, tu je len pohyb turistov
a podnikateľov v cestovnom ruchu. Za posledných desať rokov sme len veľmi málo urobili pre toto významné ekonomické odvetvie. Najskôr musíme prijať strategické rozhodnutie o podiele priemyselnej výroby a cestovného ruchu z hľadiska dlhodobého smerovania našej krajiny. Odporúčam významne posilniť rozvoj cestovného ruchu. V období mieru je to najprogresívnejšie sa rozvíjajúce ekonomické odvetvie s vysokou zamestnanosťou a kontrolovateľným dosahom na životné prostredie. V prvom rade by som sa zameral paralelne na vzdelanie a osvetu obyvateľstva a tvorbu kvalitného turistického produktu. Je potrebné dosiahnuť, aby kuchári, čašníci, sprievodcovia, chatári a hotelieri neboli považovaní za poskokov, ale za príjemných spoločníkov pri poskytovaní služieb. Aby sa úroveň cestovného ruchu nehodnotila len počtom reklamných tlačovín vydaných na propagáciu SR, ale skutočnou úrovňou produktu cestovného ruchu ako komplexu. Tu patrí jazykové vzdelanie, doprava (tepny turistiky), programové služby, bezpečnosť a informatika. Toto trh nevyrieši, tu treba štátny zásah v prospech našich občanov. Otvorene hovorím, že peniaze, ktoré teraz rôznymi cestami vynakladáme na propagáciu Slovenska, sú peniazmi na vlastnú antireklamu. Turista totiž uverí lákavej ponuke, navštívi našu krajinu a často sa vracia sklamaný. Tie peniaze treba vopred vložiť do vzdelania a tvorby produktu, a potom propagovať to, čo môžeme ponúknuť a hlavne komu. Hovorím o priemysle cestovného ruchu nie o individuálnych poznatkoch jednotlivcov. Zastávam názor, že priemysel cestovného ruchu a šport si zaslúži ústredný orgán štátnej správy. Ten si na seba nielen zarobí, ale toto odvetvie môže pomôcť ekonomickému rozvoju našej krajiny. Prirodzene, je tu aj dilema, či slovenský cestovný ruch môže byť jedným z nosných odvetví domácej ekonomiky, alebo je to dobre živená ilúzia? - Už v predchádzajúcej odpovedi som naznačil niektoré aspekty, ktoré je potrebné akceptovať, aby sa zvýšil podiel cestovného ruchu na domácej ekonomike. Dilema označená v otázke je živená ľuďmi, ktorí väčšinou nikdy neposkytovali žiadne služby. Možno boli pri mori alebo sa navečerali v lepšom zahraničnom hoteli a myslia si, že majú patent na slovenský cestovný ruch. Dovolím si upozorniť, že cestovný ruch z hľadiska ekonomického odvetvia nie je o cestovaní, ale o službách pre cestujúcich a pobývajúcich turistov. Profesionál tomuto naznačenému rozdielu určite rozumie. Základný cestovný ruch je veľká šanca
pre občana v obciach a mestách. Vopred im však treba pomôcť „lacnými a dlhými peniazmi“. Ako bývalý splnomocnenec vlády som presadzoval v oblasti rozvoja cestovného ruchu režim spolupráce medzi rezortmi dopravy, hospodárstva, financií, vnútra, ktorého výsledok mali zaznamenať najskôr ako impulz potenciálni podnikatelia a neskôr ako príjem v štátnom rozpočte. Cestovný ruch sa určite môže podieľať na rozvoji domácej ekonomiky, musíme však sami viac a odbornejšie na tom pracovať. Asi vám nestačilo byť v cestovnom ruchu a ešte byť úspešným, čo potvrdilo aj dvakrát za sebou získané prestížne ocenenie Prominent ekonomiky v rokoch 1998 a 1999. Ste za Slovenskými aerolíniami, ktoré majú spomedzi slovenských firiem jednu z prvých priečok v publicite, boli postihnuté leprou, nevôľou jednej vlády či jej členov, represiou a obmedzením svojich aktivít, a predsa žijú. Aj keď sa šíri, že v lete zaniknú... - Je mi cťou byť nositeľom tohto prestížneho ocenenia Hospodárskeho klubu. Vytvorili sme 450 pracovných miest, investovali viac ako 300 mil. Sk, zabezpečili sme svojim pracovníkom dobré sociálne zázemie a možnosť ďalšieho vzdelávania. To všetko bez dotácií a účasti na privatizácii. Projekt Slovenských aerolínií vznikol ako vrchol pyramídy vlastnej podnikateľskej činnosti. Najskôr sme pripravili cestovné kancelárie, zahraničné zastúpenia, domáce hotely, špeciálne programy, požičovňu vozidiel. Už som spomenul, že doprava, to sú tepny cestovného ruchu, a preto som sa rozhodol investovať do leteckej dopravy. Predchádzala tomu dôkladná analýza trhu s využitím osobných skúseností, veď na predchádzajúcom pracovisku sme obsluhovali ročne okolo 700-tisíc turistov. Projekt Slovenských aerolínií je dodnes jediný ucelený projekt rozvoja leteckej dopravy, ktorý funguje aj napriek umelo vyvolanému „infarktu“,
ktorý nesie známky politického pozadia. Tí, ktorí použili mocenské násilie s guľatou pečiatkou proti tomuto projektu, zanechali vizitku svojho ekonomického myslenia. Vtedy som hovoril, že nech každý ukáže, čo dokázal, čo vytvoril, lebo história to raz posúdi. Ja som konkrétne výsledky mohol ukázať počas celej svojej profesionálnej kariéry. A čo tí druhí? Len v Slovenských aerolíniách sme investovali viac ako 200 mil. Sk za posledné dva roky. Máme pripravené ďalšie investície, ak však bude visieť „nebezpečenstvo guľatej pečiatky“, nepoužijeme ich. Naši partneri môžu byť spokojní – Slovenské aerolínie nezaniknú – iba ak by opäť niekto veľmi chcel. Ako sa skončil vlaňajší hospodársky rok a čo hovorí záverečná formulka audítorskej firmy? - Vlaňajší hospodársky výsledok sa skončil v Slovenských aerolíniách účtovnou stratou 107 mil. Sk. To sme deväť mesiacov nelietali a platili sme všetkým pracovníkom 100 % mzdy. Poznáte ešte jeden taký príklad v SR? Len takto vyplatené mzdy predstavovali viac ako 40 mil. Sk vrátane odvodov. Významná audítorská spoločnosť označila výsledok hospodárenia našej spoločnosti v súlade so zákonom o účtovníctve. Hospodárenie spoločnosti je oproti pôvodným plánom podstatne úspešnejšie. Plánovaná strata má klesajúcu krivku a je vykrývaná navyšovaním základného imania. Tak to je aj za rok 1999. Ako ste konkrétne vyriešili „stojné“ za lietadlá z deblokácie? - Riešenie, ktoré sme dosiahli uzatvorením dohody medzi Slovenskými aerolíniami a MDPT malo jediný cieľ – pokračovať v projekte preto, lebo leteckú dopravu
naša krajina potrebuje. Škody zostali – len v tržbách predstavovali 580 mil. Sk. Kto by nám ich zaplatil, keby sme nepokračovali, tieto by ešte rástli. Dnes je celkom korektná komunikácia, viem si ju však predstaviť podstatne efektívnejšie. Podľa našich informácií sa vláda SR rozhodla nebyť akcionárom „národného leteckého dopravcu“... - Ak by som mal byť priamy, tak musím konštatovať, že niektorí ľudia by najradšej nerobili nič. Kto je to štát ? Ľudia, ktorí ho zastupujú. A mnohí z tých súčasných dávajú prednosť rozdeľovaniu majetku z minulosti pred tvorbou nových hodnôt. Vzduch je ekonomický priestor, v ktorom má štát nezastupiteľnú úlohu. Ten priestor treba ovládať a neskôr vytvoriť legislatívne podmienky na jeho čo najefektívnejšie využívanie, a to vždy v konečnom dôsledku v prospech záujmov štátu. Inak nastanú pomery, ktoré by nás všetkých mohli priveľmi mrzieť. Nesúhlasím s tvrdením, že štát je najhorší akcionár – naopak, najhorší sú ľudia, ktorí ho nevedia zastupovať. Aká je súčasnosť slovenského civilného letectva?
- Plná problémov o riešení, o ktorých sa naďalej iba hovorí. Sme opäť v roku 1995, keď sme prišli s naším komplexným projektom. Tie problémy sa netýkajú len civilného letectva, ale aj cargo dopravy, malého dopravného lietania, poľnohospodárskych leteckých služieb, stavu letísk a hangárov vrátane handlingových služieb. Nehovorím o veku a stave helikoptér v rámci leteckej záchrannej služby alebo služieb MV SR. Radšej by som hovoril o tzv. leteckých nadšencoch, usilovnosti ľudí a ich čiastkových úspechoch – to by bol však sebaklam. Ľudia, ktorí nedávno urobili šum už odišli alebo „boli odídení“
a my všetci sme v leteckej doprave stratili ďalšie dva roky. Je tu však priestor pokračovať v rozvoji v súlade s podmienkami na vstup do OECD. Peniaze sú, ľudia sú, vôľa je. Čo budúcnosť Slovenských aerolínií?
- Slovenské aerolínie obhospodarujú dnes 80 % domáceho trhu. Vrátili sa klienti, ktorí boli nie našou vinou v minulosti poškodení. Je to prejav vzájomnej dôvery a úcty k profesionalite. Robíme tiež služby v zahraničí – napríklad pre OSN, cestovnú kanceláriu Fischer, Travel Service a mnohých ďalších. Najsilnejšou stránkou Slovenských aerolínií je ich humánny kapitál - piloti, technici, palubný a pozemný personál a, samozrejme, manažment. Pôvodný podnikateľský plán predpokladá spojenie Bratislavy s významnými európskymi centrami (teraz už máme pravidelnú linku do Mníchova). V tomto roku rozšírime park o dve lietadlá typu SAAB 340 a v najbližších dvoch rokoch o ďalšie lietadlá typu JET určené pre malé a stredné vzdialenosti. V blízkom časovom horizonte počítame s 8 – 10 lietadlami, s ktorými sa presadíme v stredoeurópskom priestore. Zvýšime počet liniek
na domácich leteckých tratiach. Rozšírime objem nepravidelných liniek doma i v zahraničí a výnos sa použije na dotáciu dočasne stratových pravidelných liniek. Letecká doprava je dopravou nového tisícročia a Slovensko bude pri tom. Z hľadiska perspektívy má osobitý význam uplatnenie sa absolventov zo Žilinskej univerzity v našej spoločnosti. Pre mnohých znamenáme jedinú perspektívu. Letecká doprava znamená perspektívu v kontexte rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu na Slovensku. Čo Viliam Veteška ako predseda dozornej rady?
- Dozorná rada Slovenských aerolínií stojí nad predstavenstvom tejto spoločnosti. Pre mňa funkcia predsedu neznamená len určité postavenie v spoločnosti SA, ale znamená hlavne vysoký podiel zodpovednosti za plnenie podnikateľského zámeru. Teda nie iba kontrolovať (ako si to niektorí ľudia predstavujú), ale podieľať sa na tvorbe konkrétnych plánov a ich realizácii. A keď kontrolovať, tak v prvom rade porozumieť podstate spoločnosti. Presadzujem a budem presadzovať ochranu záujmov tejto spoločnosti a v prvom rade ochranu záujmov štátu vo vzdušnom priestore z hľadiska jeho efektívnejšieho využitia. Napríklad budem vždy proti tomu, aby zahraničné letecké spoločnosti lovili v charterovej doprave na našom trhu a ešte so súhlasom našich štátnych úradníkov. Dúfam, že aj tento problém vyriešime ekonomickými dôkazmi. Na čo siahnete, tomu sa síce darí, ale vždy dôjde ku komplikáciám, ktoré by pre mnohých znamenali podnikateľský exitus. Kde beriete na to duševné sily, ale aj financie, aby ste sa spravidla dopracovali k novému životu? Viete azda o studni so živou vodou alebo ste nezničiteľný? - Nechcem odpovedať konfrontačne, ale s úctou k domnelému protivníkovi musím dať jasnú odpoveď. Nerobíme ľahké veci. Keby to bolo ľahké, tak by to mohol robiť každý hlupák. Mnohí sa vyjadrovali „múdro“ , narobili škody a zmizli. S tými, čo zostali, chceme odborne komunikovať. Dúfam, že dva a dva platí pre všetkých. Kto to nepochopí, zostane zabudnutý v hanbe a zodpovedný za možné škody. Dôvera vo vlastné
ekonomické poznanie a výsledky, ktoré sme dosiahli, môžu človeka povzbudiť, ale hlavne umožnia žiť tak, aby človek pred nikým nemusel padnúť ani na kolená, ani na zadok. A zachovať si svoju tvár. Musím sa vrátiť k deblokáciám a vašej schopnosti postarať sa o deblokáciu civilnými lietadlami. Bol to zázrak, šarm osobnosti alebo dobré vzťahy, či čo? Máte tiež „nálepku“ typickú pre slovenskú spoločnosť, ktorá je však zvrátená. Ako je to vôbec s ruským obchodom, politikmi a s vaším tenisom s bývalým veľvyslancom a vplyvným S. Jastržembským? - Projekt vzniku Slovenských aerolínií bol založený na zabezpečení: a) financovania projektu
b) technického zázemia
c) odborného personálneho obsadenia
d) lietadlovej techniky
e) legislatívnej podpory
f) prepravných tokov a zahraničných zastúpení
g) spustenia prevádzky
Okrem nás nedokázal komplexne týchto sedem úloh doteraz nikto splniť. O to horšie vyzerá prechodné zastavenie projektu. Len samo zabezpečenie lietadlovej techniky malo asi tridsaťpäť podúloh. Ešte nie sú všetky splnené, ale sú tu štyri nové, modernou avionikou vybavené lietadlá, spĺňajúce normy EÚ po roku 2002. To vládne je jedno z najmodernejších v Európe. Pokiaľ ide o deblokáciu, ktosi z toho urobil fetiš. Pozrite sa, ja napríklad neviem hrať na husle, a tiež by som o tom mohol veľa rozprávať. A to je všetko k deblokáciám aj teraz, aj do budúcnosti. Pokiaľ ide o Rusko, poznám vtip z roku 1990: A: Čo by si urobil, keby otvorili hranice na západ?
B: Vyliezol by som na strom.
A: Prečo?
B: Aby ma neušliapali tí, čo tam pobežia.
A: A čo by si urobil, keby otvorili hranice na východ?
B: Vyliezol by som na strom.
A: Prečo?
B: Chcel by som vidieť toho, čo tam pôjde.
Nuž, a ja som tam išiel. Dnes, keď ma niekto nálepkuje, odporučím, aby priniesol čo najviac zo západu pre našu republiku a iní zase z východu. Mohla by byť z toho dobrá a užitočná kopa. Mnohí sa však predbiehajú v politikárčení a nálepkovaní iných.
Aj taký je život. Na celom svete mám veľa priateľov a pán Jastržembskij je môj priateľ v Rusku. Ani tam nie je jediný, ale jeho si osobitne vážim pre nadštandardné vzdelanie a inteligenciu. Občas hráme spolu tenis alebo ideme na poľovačku, a to je aj obsahom našich rozhovorov a dôvodom priateľstva. Takže, povedali by ste o sebe, že máte jasnú myseľ a zdravý rozum? - Nie som veľký vtipkár, ale teraz sa o to pokúsim protiotázkou. Mal som zdravý rozum a jasnú myseľ, keď som uniesol toľkú krivdu v poslednom období? Ako by ste sa hodnotili? Koniec koncov, o štyri roky budete mať päťdesiatku. Urobili ste to, čo ste chceli: zasadili ste svoj strom, postavili dom a ... - Ja sa hodnotiť nebudem. Odpočet urobí čas. Z iného uhla pohľadu môžem povedať, že mám pre seba a rodinu dôstojné zázemie. Máme svoj rodinný dom, dokonca som zasadil lipu na dvore a mám syna a dcéru, ktorí študujú v zahraničí diplomaciu a právo a im chcem v blízkej budúcnosti odovzdať firmu, ktorej som sa úplne odovzdal, a ktorá nás dnes živí. Ja sám skončím svoje ďalšie vzdelanie a pokúsim sa naplniť nové ambície v ekonomickej praxi. Mohli ste aj emigrovať. Boli také fámy, že ste zmizli, a vy ste tu. Chudší, plný energie a plánov! Svojím spôsobom je to drzosť, keď sa na Slovensku robí všetko, aby sa zakrývala realita tak, ako sa nedialo ani v poslednej dekáde minulého režimu? Aký je váš názor na realitu, na slovenskú politiku a budúcnosť tejto krajiny? - Nemám chuť nečinne sledovať, keď tzv. mladí (aj niektorí politici) pretvárajúc sa na múdrych, označujú našich starších občanov za nevzdelaných a nebodaj za nepotrebných, a pritom sa sami požierajú trhaním sa o výsledky práce našich predchádzajúcich generácií pod rúškom vraj teraz už spravodlivej privatizácie. Naopak, prečo necháme nádejných lekárov a inžinierov po svete robiť podradné práce pod rúškom jazykového vzdelania? Aj keď sa otvoríme svetu (dúfam čoskoro), každému zostane rodná hruda
a k láske k nej treba ľudí viesť. A to sú dôvody, prečo som tu. Chcem sa podieľať na budovaní svojej krajiny a neprekáža, že podľa nových ekonomických pravidiel. Pokiaľ ide o politiku, som za skvalitnenie komunikácie medzi koalíciou a opozíciou. Ak sa tak nestane, zvýši sa riziko pokračujúceho revanšu. Chýba nám koncepcia z viacročného pohľadu a pri moci by mali byť tí, ktorí takúto koncepciu dokážu lepšie, rýchlejšie a lacnejšie premieňať na konkrétne ekonomické skutky, z ktorých sa mnohým ujde viac ako doteraz. Som za posilňovanie našej štátnosti, aby sme nebodaj nezabudli odkiaľ sme, keď už chceme všetko sprivatizovať. Dúfam, že štát nechceme zrušiť. To miesto, ktoré v Európe máme, si obhájime. Náš národ je schopný a múdry. Boli ste v x krajinách, čo by ste konkrétne doviezli na Slovensko z niektorých štátov? - Navštívil som 67 krajín sveta a v niektorých som bol viac ako 15–krát. Slovensko je však jedinečné. Keby to bolo možné, doviezol by som všeobecnú úctu a potlesk pre úspešných. U nás je to skôr naopak. Peter Kasalovský

počasie

Prevládajúce počasie podmieňuje zvýšenú záťaž krvného obehu a vyšší psychický stres. Nižšia schopnosť koncentrácie spolu s podráždenosťou, únavou až depresiou a poruchami spánku majú za následok zníženie výkonnosti. Zdraviu škodlivé požívatiny majú zvýšený účinok. Ráno miestami pri zhoršení podmienok pre rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší možnosť zhoršenia dýchacích ťažkostí. Pozitívne pôsobí prevládajúci typ počasia na pacientov s reumatickými ochoreniami. n Zajtra neočakávame zmenu účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, pri prechodne zväčšenej oblačnosti ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 29 až 33 stupňov, na severozápade okolo 27 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 17 stupňov. Slabý premenlivý vietor. V stredu prevažne oblačno a početné prehánky alebo búrky. Vo štvrtok polojasno, miestami ešte oblačno a ojedinele prehánky. Najvyššia nočná teplota 18 až 14, vo štvrtok 15 až 11 stupňov. Najvyššia denná teplota 26 až 30 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 4.53 a zapadne o 20.52 hod.

Amsterdam polojasno24
Atényjasno 30
Belehradoblačno33
Berlínjasno 27
Bratislavajasno 33
Brusel polojasno25
Budapešťjasno31
Bukurešťslnečno33
Frankfurtjasno29
Helsinkipolooblačno22
Istanbuljasno27
Kodaňpolojasno25
Lisabonpolojasno28
Londýnprehánky21
Madridjasno26
Milánojasno23
Moskvajasno18
Oslooblačno17
Parížpolojasno25
Prahajasno27
Rímjasno31
Sofiaslnečno29
Štokholmprehánky21
Varšavajasno26
Viedeňjasno31
Záhrebbúrky26
Ženevabúrky28

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.