|
|
||||||||||||||||
| Streda 14.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Povyše kolená...Doslovne každý z nás spozoroval, že cena benzínu stále narastá. Pre väčšinu obyvateľstva je nárast cien benzínu priamo úmerný s prejavom nevôle voči krajinám, ktoré ropu ťažia, alebo spoločnostiam, ktoré ropu spracúvajú a spoločnostiam, ktoré benzín predávajú. Nedávno v politickej debate zaznelo, že politici za nič nemôžu, pretože cena benzínu sa odvíja od svetovej ceny ropy. Tento fatalistický prístup akceptujeme aj napriek faktu, že všetci vieme, že cena benzínu je z podstatnej časti tvorená daňou. Prečo nie je nikto ochotný položiť otázku, či to tak musí byť? Vo Švédsku je 80 % z ceny benzínu daň. Prečo neplatíme tú istú daň z mlieka alebo ošatenia? Odpoveď je jednoduchá. Žiadna iná komodita neposkytuje štátu takú jednoduchú kontrolu výberu dane, ako práve benzín a podobné palivá na báze ropy. Keď sa však zamyslíme nad tým, že cieľom výberu dane je zabezpečenie chodu štátu tak, aby každý, kto sa podieľa na jeho financovaní, mal pocit, že prispel primerane, tak je takéto daňové zaťaženie jednej komodity v rozpore s myšlienkou rovnomernosti dane. Možné použitie dane ako stimulačného systému je na Slovensku zatiaľ spojené iba so systémom daňového preddavku ako podmienky odpustenia povinnosti vedenia účtovníctva. Daňové prázdniny pre zahraničných investorov sú síce pokusom o použitie daňového systému ako motivačného inštrumentu, ale vyvolávajú viac demotivujúcich emócií medzi tými, na ktorých sa tieto úľavy nevzťahujú. Napriek tomu, že mobilita pracovnej sily je jedným z centrálnych predpokladov obnovy hospodárstva, by naši politici radšej uverili tomu, že slovenskí robotníci dostali krídla, ako by uvážili možnosť toho, že znížením daňového zaťaženia benzínu a nafty by radikálne pomohli obyvateľstvu pri hľadaní a udržaní zamestnania. Niet pochybnosti o tom, že vysoká nezamestnanosť je kľúčovým problémom Slovenska. Dnes už nikto neverí tomu, že tento stav je dočasný. Vychádzajúc z dostupnej štatistiky je jednoznačné, že každá doterajšia vláda ho svojím konaním iba zhoršila. Bez ohľadu na to, kto je pri moci, sa doterajšia hospodárska politika Slovenska dá charakterizovať ako súbor nepodložených ilúzií o fungovaní trhu, štátu a sveta. Rozsah týchto ilúzií charakterizujú dva zdanlivo protikladné modely ich predstaviteľov. Medzi Mečiarovou ilúziou vlastnej cesty hospodárskeho zázraku pomocou spriaznených privatizátorov a Dzurindovou ilúziou o cudzích investíciách nie je až taký veľký rozdiel. Obe ilúzie sú potrebné na udržanie priazne voličov a obe sú aj dočasne "výnosné", pretože tak uchádzači o majetok, ako aj potenciálni investori žiadajú mimoriadne výhody. Udeľovaním krátkodobých výhod pre jednotlivcov a podniky sa sledujú dlhodobé spoločenské výhody. Na rozdiel od veľmi konkrétnych krátkodobých výhod vo forme znížených cien majetku alebo možnosti ho splatiť dlhopismi, sú dlhodobé efekty tohto konania nedefinované. Definícia dlhodobého spoločenského záujmu, ktorý motivuje a legitimuje konkrétne kroky v prítomnosti, je politickým privilégiom tých, ktorí majú strážiť záujmy verejné. Z doterajšieho konania vlád je zrejmé, že táto dlhodobá politická výnosnosť sa však nedefinovala a neuplatnila ako príjem verejnej pokladnice, ale sa stala príležitosťou pre tých, ktorí sú sprostredkovateľmi majetkových prevodov a daňových úľav. Slovenská pesnička ricom picom, bol som pri tom, trávička zelená sa stala mottom najrizikovejšieho segmentu slovenského hospodárstva. Nie priemyselníci, ale politici sa stávajú nosnou majetkovou vrstvou na Slovensku! Iba čas ukáže, či si občania vynútia aj druhú časť pesničky tým, že donútia súdy odspievať privatizačným sprostredkovateľom ricom picom, bol som pri tom, až povyše kolená. Tak ako vlastníctvo negarantuje schopnosť vlastníka majetok revolvovať, negarantujú zahraničné investície to, že časť zisku z týchto investícií zostane na Slovensku. Zavedením daňových prázdnin pre vybranú skupinu investorov, neprilákame zahraničný kapitál, ale zavedieme ďalší prvok deformácie trhového prostredia na Slovensku. Keď slovenské podniky zistili, že ich domáci konkurenti, ktorí boli verní určitým politickým záujmom, nemuseli platiť úroky a splátky štátom kontrolovaným bankám, vytvoril sa model tzv. samoochrany voči tomuto systému. Problémom VÚB, IRB a Sporiteľne nie je hospodársky, ale morálny úpadok. Ak zavedieme systém, kde niektoré podniky budú oslobodené od dane, tak vyvoláme podobnú hromadnú protireakciu ako v prípade úverov. Slovenskí politici sú dnes známi viac ako sprostredkovatelia majetku než ako sprostredkovatelia verejného blahobytu. Túto možnosť sme im dali aj tým, že stále veríme, že cena benzínu závisí od ceny ropy a že daňové prázdniny sú predpokladom zahraničných investícií. Alexander F. Zvrškovec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
