Dzurindova vláda bude len hasiť, alebo problémy aj riešiť? Dnes alebo najneskôr zajtra by sa mala začať na Žitnom ostrove žatva. Nebude radostná. Očakávajú sa polovičné výnosy na úrovni 2,5 tony z hektára. Dožinkové vence, ak budú, tak len skromné. Nie je vylúčené, že nespokojenci, či už z vecných alebo aj politických dôvodov, pravdepodobne začnú hľadať vinníka, za ktorého nebudú považovať len nepriazeň počasia či osudu. Dôvod je dobrý, už teraz očakávaná desaťmiliardová strata na úrode, ktorá môže byť aj väčšia, lebo nedostatok obilia, ako hovoria poľnohospodári, môže spustiť reťazovú reakciu a postihnúť aj nadväzujúce komodity. Zamyslieť sa však budú musieť všetci, ktorí sa od roku 1989 podieľali na transformácii (či tzv. transformácii?) pôdohospodárstva, nad celou desaťročnou strastiplnou cestou agrorezortu. Transformácia by mala byť čosi, čo posúva vec na vyšší kvalitatívny stupeň. Otázkou ostáva, či naša doterajšia transformácia má kladnú, alebo zápornú hodnotu. Heslo súčasného ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša Dosť bolo úpadku, treba začať s rozvojom, tiež o niečom hovorí. Nech hovoria fakty: Z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy získavajú slovenskí poľnohospodári úžitok v priemere 11-tisíc Sk. Z toho dávať až do dvadsať percent na vodu pre závlahy je v súčasnej finančnej mizérii pre nich veľmi veľa. A to nie je všetko. Vodu treba aj aplikovať, zariadenia opravovať, obnovovať po krádežiach rozličných komponentov, teda sú tu aj ďalšie náklady. Zaplatiť treba pracovníkov, k tomu zabezpečiť príslušné dopravné prostriedky a pohonné látky, takže len tieto náklady môžu tvoriť na hektár aj 4000 Sk. A to poľnohospodári už nevedia uniesť. Nedostatok financií, ktoré ich posledné roky trápia vrátane toho, že za svoje produkty neraz dostávajú peniaze neskoro, vyvoláva v agrorezorte mimoriadne stresy. V rastlinnej výrobe sa to prejavuje nasledovne: Keď je agrotechnický termín a poľnohospodári nemôžu napríklad v potrebnom čase zasiať, tak už z tohto dôvodu je automaticky výpadok na úrode. Nie je jedno ani to, kedy rastliny dostanú výživu, teda či majú včas dostatok financií aj na tieto úkony. Neskorá aplikácia spôsobuje ďalšie straty. Tretia vec je dostatok vlahy, čo je najintenzifikačnejší činiteľ. Ak sú problémy vyriešené neskoro alebo nie celkom, prichádzajú ďalšie straty. Premiér M. Dzurinda hovorí, že situáciu treba riešiť a vláda sa ňou bude o niekoľko dní zaoberať. A tak si spomínam, že len pred niekoľkými dňami istý ministerský úradník tvrdil, že nie je dôvod, aby rokovala o situácii (!). Zrazu dôvod je. Bude však len hasiť alebo sa aj spýta P. Koncoša, ako to myslí s tým úpadkom a čo treba urobiť pre rozvoj? Vladimír Turanský
