Daňové zaťaženie v Slovenskej republike núti premýšľať Do 14. júna pracuje každý Slovák pre štát a zárobok získaný od tohto dátumu až do konca roka si dáva do vlastného vrecka. Tento deň sa označuje ako deň daňovej slobody a je daný percentom daňovej zaťaženosti v tej-ktorej krajine. Na Slovensku v súčasnosti predstavuje 44,7 %, kým daňové a príspevkové zaťaženie od roku 1995 kleslo z vyše 44 % na niečo vyše 35 %. Uvádza sa to v analýze Združenia daňových poplatníkov Slovenska. Minulý rok pripadol deň daňovej slobody na rovnaký termín, v roku 1998 to bolo už 11. júna. Tento fakt dokazuje, že daňové zaťaženie napriek deklaráciám politikov neklesá, ale stúpa či minimálne stagnuje. V Česku si pripomenuli tento deň 7. júna a napríklad v USA pripadá na koniec apríla. Vo väčšine krajín OECD zasa na koniec mája alebo začiatok júna. Známa je aj hodina daňovej slobody. Ak berieme za základ pracovný čas od 8.00 do 16.00 hod., potom u nás do 11.35 hod. pracujeme pre štát a zvyšok pre seba. Napríklad v Kórejskej republike prichádza hodina daňovej slobody o 90 min. skôr, ale vo Švédsku až popoludní po jednej. Z týchto údajov vidno, že Slovensko nie je v daňovom zaťažení na tom až tak zle, ako by sa mohlo zdať. Je však viacero problémov, ktoré tento okruh otázok stavajú do iného svetla. Jednak je to nízka úroveň miezd, ktorá spôsobuje, že pracujúcim po odvodoch aj pri porovnateľnom zaťažení zostane podstatne menej prostriedkov na spotrebu ako inde. Z každej koruny mzdových nákladov firiem odtečie na Slovensku do poistných fondov a na dane asi 58 halierov. A to je už vysoké číslo. Zo 100 Sk mzdových nákladov firmy teda získavajú pracovníci iba 42 korún. Z toho väčšinou ľudia 10 % odložia na úsporách a 90 % použijú na spotrebu. Pracovník s hrubým mesačným príjmom vo výške asi 10-tisíc Sk (priemer vykázaný ŠÚ SR za minulý rok) zaplatí na daniach mesačne takmer 3000 Sk. Spolu so zamestnávateľom odvedie do poistných fondov 5000 Sk. Okrem toho nad úroveň hrubej mzdy, o ktorej vie zamestnanec z výplatnej pásky, platí zamestnávateľ ešte 38 % do poistných fondov. Tieto údaje vedú ku konštatovaniu, že pre zamestnávateľa je na plný úväzok zamestnaná pracovná sila predražená. Takmer tri pätiny mzdových nákladov uniká na daniach a na poistnom, čo núti podnikateľov nahrádzať prácu strojmi a meniť štandardné pracovnoprávne podmienky na neštandardné. V tomto smere vyznieva tragicky nedávna iniciatíva SDĽ obmedziť možnosť uzatvárať zmluvy o pracovnej činnosti. Keby sme mali štandardné podmienky, potom prosím... Z toho čiastočne vyplýva aj vysoké percento miery nezamestnanosti. V tomto roku má daňové a príspevkové zaťaženie klesať, najmä pre zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 %, ako aj pre úpravu progresívnych pásem v dani z príjmov fyzických osôb a tzv. nezdaniteľného minima. Peter Višváder
