Mladí sú od macochy? V súčasnosti je spor o výšku percenta, o ktoré sa majú zvýšiť starobné dôchodky. Vieme všetci, že dôchodcovia sú riziková skupina obyvateľstva, ktorá z dôchodkov v mnohých prípadoch len prežíva. Je tu však aj iná skupina či skupiny obyvateľov, o ktorých sa nehovorí. Napríklad mnohí absolventi vysokých škôl majú v priemere také nástupné platy (pred zdanením), ako je výška dôchodkov (bez zdanenia) alebo nižšie. O zvýšení platov môžu len snívať. Pritom ide o mladých ľudí, ktorí zrejme ostanú na ťarchu svojich rodičov možno až do dôchodku, pretože nemajú šancu získať z týchto príjmov byt. O jeho zariadení a výchove detí nehovoriac. Nielen to, nemohli by fakticky z týchto príjmov slušne vyžiť. Ak by si prenajali byt, tak v Bratislave by im na nájomné nestačil celý čistý príjem. Mám na mysli absolventov škôl takého zamerania, ktorí sa môžu uplatniť len v rozpočtových organizáciách, nie tých, ktorí majú šancu či možnosť podnikať. Každý nemôže byť podnikateľom. Veď potrebujeme i lekárov, vedcov, učiteľov a ostatných, ktorí sa na svoju profesiu pripravovali štúdiom niekoľko rokov, a ktorí by mali nahradiť najstaršiu generáciu v príslušnej nevýrobnej oblasti. Zdroj ich príjmov je rovnaký ako u dôchodcov. Aby ma dôchodcovia nepochopili zle, nie som proti zvyšovaniu dôchodkov, ale zvyšovať ich možno len do takej výšky, na ktorú štátny rozpočet stačí. Pri posudzovaní výdavkov v rámci rozpočtovej sféry by mal byť na každého občana rovnaký meter. Dagmar Piršelová
