Dnes chodíš v čiernom ty, zajtra tvoja rodina, kričia občas rozvášnení fanúšikovia na našich futbalových štadiónoch na rozhodcu. Na hráčov zase: Bi a bi, súpera do hlavy. A hráči tiež nezostávajú protihráčom nič dlžní. Ak zápas nie je kúpený - boli už také prípady - nehrá sa divadlo, ale pekne sa vzájomne reže. Tu faul odzadu, stiahnutie za tričko k zemi alebo lakťom pekne do ksichtu. Postihnutý potom postupne hrá mŕtveho, oživovaného a nakoniec úplne zdravého. Faulujúci najprv hudobníka (ja nič, ja muzikant), potom obeť - faulovaný ho vyprovokoval, a ten slepý rozhodca nespravodlivo postihol. Davy na tribúnach šalejú a hlavne platia. Za tričká, vstupenky a možnosť vybiť si pudy. Malá vojna, univerzita neobjektivity. Na Slovensku je to tak. A v zahraničí? Nuž, rovnako. Tu nemáme žiadne špecifiká. Vidno, že aj my patríme do Európy. Vraj tej civilizovanej. Ján Ivanič
