|
|
||||||||||||||||
| Piatok 16.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sila je v spolupráciJ. Komornicki na NEF- Hk Poukážem na štyri skupiny úloh zahraničnej politiky Poľska: integráciu krajiny do Európskej únie, budovanie systému bezpečnosti štátu, miesto Poľska v regióne a poľské záujmy v hospodárskej sfére. Pre vážnosť týchto okruhov problémov to nie sú len úlohy zahraničnej politiky, ale úlohy celého štátu a celej spoločnosti, povedal veľvyslanec Poľska v Slovenskej republike Jan Komornicki na zhromaždení Občianskeho združenia NEF - Hospodársky klub. Jeho vystúpenie prinášame v plnom znení. Základom politiky Poľska je upevňovanie vzťahov s Európskou úniou a snaha o získanie plného členstva. Termín, odkedy budeme členmi, je podľa môjho presvedčenia 1. január 2003. Sme si vedomí toho, že je to veľmi ambiciózny cieľ, ktorý bude možné uskutočniť len za účasti celej spoločnosti a všetkých orgánov štátnej moci. Či ho dosiahneme, to závisí predovšetkým od nás samých. Rokovania o členstve nie sú ľahké. Vyžadujú od oboch strán predstavivosť a vôľu. Poľská strana to chápe a je si vedomá toho, že nie je dôležité, či budeme rokovania viesť tvrdo alebo mäkko. Ide o to, viesť ich múdro a úspešne. Sme si vedomí toho, že práve teraz prichádza čas, v ktorom EÚ určí konečný balík problémov. Od toho, či ich budeme schopní vyriešiť, záleží skončenie približovacieho procesu. Vyžaduje si to spoluprácu medzi vládou a parlamentom v oblasti legislatívy, ako aj zabezpečenie správneho priebehu procesu reštrukturalizácie ťažkého priemyslu, poľnohospodárstva. Očakávame, že EÚ nám v realizácii týchto programov pomôže. Odsúvanie vstupu Poľska do EÚ do obdobia po roku 2003 by bolo nepriaznivé nielen pre našu krajinu, ale aj pre samu EÚ. Čo sa týka Poľska, malo by to nepriaznivý vplyv na tempo jeho rozvoja a spôsobilo by to únavu spoločnosti, čím by sa oslabila naša pripravenosť na riešenie problémov súvisiacich s integráciou. Pre EÚ by to zase znamenalo odsunutie výstavby spoločného európskeho domu. Prednosti Poľska Očakávame, že proces reformovania jednotlivých zložiek EÚ, ktorý bude mať priamy vplyv na rozhodovanie o rozšírení únie o krajiny strednej Európy, sa zavŕši na konci roku 2000. Veríme v účinnosť francúzskeho predsedníctva, ktorému nebude chýbať determinácia, a ktoré dovolí, aby proces reformovania únie bol použitý ako zámienka na odloženie jej rozširovania. Očakávame, že proces reformovania únie bude prebiehať súbežne s procesom jej rozširovania. Poľsko je za prijatie takých inštitucionálnych reforiem EÚ, ktoré zlepšia jej fungovanie, posilnia integračný charakter a zároveň dovolia ponechať totožnosť každej členskej krajine, jej kultúrnu identitu a zabezpečia jej účasť na všetkých rozhodnutiach. Ozajstným pokladom Európy je jednota a rôznorodosť zároveň - takto znie heslo EÚ. Kedysi Montesqieu napísal, že Európa je národ, ktorý má v sebe veľa národov. Práve v takejto spoločnosti je prirodzené miesto našej krajiny. Poľsko má veľa predností, ako napríklad veľkosť územia a poloha v strede Európy, hraničí s obrovským a naďalej nestabilizovaným územím bývalého Sovietskeho zväzu. Máme takmer 40 miliónov obyvateľov, dynamicky sa rozvíjajúce hospodárstvo, sme vzdelaná spoločnosť a predovšetkým demokraticky rešpektujeme ľudské práva. Chcem vyjadriť presvedčenie, že pre tieto prednosti Poľsko ako člen EÚ bude schopné originálnym spôsobom a konštruktívne prispieť k jej fungovaniu. Členstvo v NATO Snaha o bezpečnosť Poľska je prítomná vo všetkých našich snahách o vstup do EÚ, má vplyv aj na bilaterálne vzťahy. Najvýznamnejšie je atlantické smerovanie. Pred niekoľkými týždňami uplynulo prvé výročie nášho členstva v NATO, ktoré dáva záruky lepšej bezpečnosti Poľska ako kedykoľvek predtým. Vďaka tomu sa môžeme zúčastniť na tvorbe európskeho a atlantického bezpečnostného systému na jednej strane, a súčasne je to obrovská výzva, pred ktorou stoja všetky štátne zložky zodpovedné za našu bezpečnosť. Chceme sa naďalej aktívne podieľať na posilňovaní severoatlantickej aliancie, ktorá podľa nás je a zostane základom bezpečnostného systému v euroatlantickom priestore. Nová strategická koncepcia NATO, ktorá bola aktualizovaná v minulom roku a prijatá na Washingtonskom summite už s našou účasťou, dáva aliancii nové úlohy. Ide o politiku otvorených dverí pre všetkých, ktorí majú o vstup do NATO záujem, najmä pre Slovensko, ako nášho najbližšieho suseda. Túto výzvu sme prijali s plným vedomím zodpovednosti a starostlivosti o bezpečnosť a stabilitu celého nášho kontinentu. Sila ekonomiky Úspešná realizácia takto načrtnutých úloh vyžaduje ďalší rozvoj spolupráce, ako aj spoluúčasti posilnenia politického a vojenského potenciálu všetkých zainteresovaných organizácií a štátu. Preto sme s uspokojením prijali snahu EÚ o rozvoj európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Sme presvedčení, že to prispeje k posilneniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Pred vlaňajším summitom EÚ v Helsinkách sme v tejto veci prezentovali náš názor a vyjadrili sme plnú pripravenosť k účasti na formovaní európskych politických a vojenských štruktúr nevyhnutných na vedenie operácií v krízových podmienkach. Okrem toho ako člen NATO a v blízkej perspektíve tiež ako plnoprávny člen EÚ sme predstavili naše očakávania. Stále dôležitým aspektom problému bezpečnosti štátu je ekonomická bezpečnosť, osobitne v ére globalizácie. Blahobyt Poľska a jeho rozvojové perspektívy sú čoraz viac závislé od vonkajších podmienok a od ekonomických subjektov fungujúcich v iných krajinách. Napriek mnohým úspechom poľského hospodárstva, ktoré vysoko hodnotia rôzne správy medzinárodných finančných inštitúcií, nás znepokojuje vysoký schodok obchodnej bilancie. Preto základnou otázkou, ktorú musíme vyriešiť, je zabezpečenie trvalého rastu konkurenčnej schopnosti poľského hospodárstva, a to nie len v roku 2000. Bude to veľmi dôležité na plné využitie spolupráce so zahraničím. Význam zahraničnej ekonomickej politiky ako integrálnej súčasti našej zahraničnej politiky stále rastie. Predpokladáme, že v roku 2000 spolupráca so zahraničím bude čoraz väčším prínosom na tvorbu podmienok trvalého dynamického a rovnovážneho rozvoja, ktorý nám uľahčí zavedenie ďalších štrukturálnych reforiem a iných podujatí, ktoré sú nevyhnutné na pokračovanie v civilizačnom pokroku a zbližovanie životného štandardu k úrovni západnej Európy. V súvislosti s týmto môžeme konštatovať, že v budúcich mesiacoch a rokoch bude našou strategickou úlohou posilňovanie proexportného hospodárskeho rozvoja Poľska, zlepšenie konkurencie schopnosti exportnej ponuky a zvýšenie objemu celého poľského exportu. Okrem toho musíme zvýšiť objem priamych zahraničných investícií a čoraz lepšie využívať prostriedky, ktoré získavame zo zahraničia. Diverzifikovať energetiku Realizácia týchto úloh by nebola možná bez širokej koncepcie rozvoja vývozu vypracovanej poľskou vládou v minulom roku. Osobitný význam majú opatrenia smerujúce k posilneniu finančného systému podpory a poisťovania exportu. V hospodárskej politike veľmi dôležitú úlohu zohráva aj energetická bezpečnosť štátu. Medzinárodné zmluvy a kontrakty musia Poľsku zabezpečiť priemernú diverzifikáciu zásobovania ropou a zemným plynom. Práve preto sa naša krajina zúčastňuje na prácach na novom systéme zásobovania ropou, v ktorom svoje miesto nájdu aj zásoby Kaspického mora. V tejto veci už rokujeme tak s krajinami Strednej Ázie, ktoré tieto zásoby majú, ako aj s Ukrajinou, cez ktorú povedú zásobovacie cesty. Naše rokovania s Ruskou federáciou, Nórskom a krajinami severnej Afriky nám dajú šancu na diverzifikáciu zásobovania zemným plynom. Vzťahy k susedom Ekonomické základy musia byť spojené s našimi potrebami v oblasti bezpečnosti. Neoceniteľnou hodnotou je budovanie silnej a priateľskej pozície voči susedom Poľska v strednej a vo východnej Európe. Naša politika v tejto sfére bude slúžiť posilňovaniu medzinárodnej pozície Poľska, zlepšeniu našej vonkajšej bezpečnosti a podmienok pre hospodársky rozvoj. Budeme podporovať aktivity nových orgánov miestnej samosprávy, ktoré vznikli v dôsledku reformy územnej správy a aktivity mimovládnych organizácií v oblasti cezhraničnej euroregionálnej a medziregionálnej spolupráce. Pod pojmom poľskej regionálnej politiky najčastejšie rozumieme politiku voči oblasti strednej a východnej Európy, teda voči našim najbližším susedom na juhu a východe. Ide o Českú republiku, Slovensko, Maďarsko, Bielorusko, Litvu a Ukrajinu, ktorá je pre náš štát strategická. Osobitný význam majú pre nás poľsko-ruské vzťahy, ktoré už celé roky, žiaľ, nie sú na uspokojujúcej úrovni. V týchto vzťahoch práve prebieha historická zmena, ktorú nesmieme podceňovať. Zatiaľ sme však len na začiatku cesty. Podarilo sa nám skončiť s nerovnoprávnymi vzťahmi medzi našimi krajinami, ktoré v rôznych historických obdobiach zaťažovali naše vzájomné vzťahy. Teraz by sme sa mali spoločne zamyslieť nad tým, ako múdro a predvídavo vybudovať nové vzťahy medzi Poľskom a Ruskom. Veríme, že Rusko, najmä po voľbe prezidenta Putina, vie správne určiť svoje dlhodobé záujmy vo vzťahoch s Poľskom, cez ktoré vedie tranzitná cesta z Ruska na západ pre ropu, plyn, resp. elektrickú energiu. Naša krajina má záujem o ruský trh pre svoje poľnohospodárske a priemyselné výrobky. Formula dobrého susedstva je dostatočne veľká, aby sa v jej rámci dokonala rozumná normalizácia vzťahov medzi Ruskom a Poľskom. Sila regionálnej spolupráce V rámci regionálnej politiky a multilaterálnej spolupráce s účasťou Poľska a Slovenska v strednej Európe najväčším spoločným úspechom po roku 1989 je vyšehradská spolupráca. Ona stála pri zrode stredoeurópskej organizácie o voľnom obchode CEFTA a po obnove vyšehradských skupín s účasťou Slovenska v roku 1999 prijala veľa spoločných aktivít vrátane ustanovenia vyšehradského fondu so sídlom v Bratislave. Najväčším dôkazom úspechu vyšehradskej iniciatívy je značný záujem o možnosť vstúpiť alebo spolupracovať s jej krajinami zo strany vyspelých štátov. Prečo k tomu dochádza? Myslím si, že najjednoduchšia odpoveď znie: pretože život ukázal, že to bola dobrá myšlienka. Budúcnosť ukáže, či v integračných snahách budeme môcť využiť spoločné úsilie podľa návrhu ministra zahraničných vecí Poľskej republiky prof. Bronislava Geremka, ktorý pri nedávnej oficiálnej návšteve na Slovensku uviedol: Poľsko má skutočne asi najväčšie skúsenosti s transformáciou v hospodárstve a politike, ale na požiadavku týchto krajín poskytnúť príklad regionálnej spolupráce nemôže zareagovať ani ono, ani nijaký z transformujúcich sa partnerov. Zareagovať však môže vyšehradská štvorka ako celok. Myslím si teda, že úlohy regionálnej mocnosti môže najefektívnejšie zohrávať vyšehradská skupina. Na záver chcem byť optimistom. Verím, že sa onedlho stretneme v EÚ. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
