|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 19.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Časový sklz v privatizácii môže ovplyvniť cenuČo očakávame od príchodu strategického investora? Mám obavy, aby sa Slovenský plynárenský priemysel a Transpetrol nedostali do privatizácie v čase, keď budú ponúkané podobné podniky v okolitých krajinách. Najmä ak by sa ich privatizácia odsunula na neskoršie obdobie, ako sa plánovalo. Mohlo by to negatívne ovplyvniť ich cenu, povedal prezident FNM SR Jozef Kojda na medzinárodnej konferencii Reštrukturalizácia a privatizácia energetiky v SR. Vo štvrtok minulý týždeň ju zorganizovala Nadácia F. A. Hayeka a mediálnym partnerom podujatia bol Hospodársky denník. Vzhľadom na obrovský záujem zo strany odborníkov, ako i účasť zástupcov EÚ či Svetovej banky zaznelo na konferencií veľa podnetov. Na druhej strane však najmä priebeh diskusie ukázal, že veľa otázok nad privatizáciou, jej postupom zostáva otvorených. Privatizovať 49-percentný podiel týchto strategických podnikov je síce politickým rozhodnutím, a v danej situácii sa považovalo za určité víťazstvo, ale viacero účastníkov konferencie malo k nemu pripomienky. Podľa slov J. Kojdu nie je dôležité, či privatizovať 49 %, 51 % alebo 34 %, lebo štát má iné možnosti, ako v privatizovaných podnikoch zabezpečiť svoje potreby. Navyše potenciálni záujemcovia o privatizáciu aj tak budú žiadať záruky, aby štát - napríklad po voľbách - nezačal dohody meniť. Prezident Slovnaftu Slavomír Hatina napríklad dodal, že dôležitá je akcionárska dohoda. Pri nej treba sa zamyslieť nad každou vetou, každou interpunkciou, aby sa očakávaný efekt nestratil. Dobre možno predať aj menšinové podiely. Pri vstupe zahraničného investora do Slovnaftu sa napríklad rozhodli pre opciu. Ak o dva roky strategický investor dokáže, že sa skutočne správa ako strategický investor, tak dostane 51-percentný balík akcií. Dôležité je tiež, akú úlohu by mal mať strategický investor. Zástupcovia MH SR prezentovali názor, že predovšetkým okrem získania finančných prostriedkov očakávajú od jeho vstupu výmenu manažmentu. Štát sa podľa nich dosiaľ správal ako zlý vlastník, čo na konkrétnych prípadoch ľahko možno dokázať. Výmena manažmentu je potrebná aj preto, že či už SPP, Transpetrol, ale i elektroenergetika onedlho vstúpi do liberalizovanej Európy a domáci manažéri nemajú v tomto smere skúseností. Priebeh diskusie na konferencii odkryl aj názorovú rozdielnosť na otázku, či je pre uvedené podniky lepší strategický alebo finančný investor. Zaujímavá však bola odpoveď predstaviteľov MH SR, že pôsobenie strategického investora ukáže až budúcnosť. Čo presne od jeho vstupu očakávajú, nevedeli definovať, lebo SPP sa ešte len teraz pripravuje na reštrukturalizáciu. A ako vyplynulo z ich vyjadrení - privatizácia nie je riešením problémov SPP. Na druhej strane ale S. Hatina zdôraznil, že vstup strategického partnera musí byť prínosom pre spoločnosť, jej ďalšie smerovanie. Ak bude jeho vstup výhodný pre spoločnosť ( SPP, Transpetrol, ale i Slovnaft), tak bude výhodný aj pre akcionára (štát, a v prípade Slovnaftu pre Slovintegru). Plynárenská sústava, elektroenergetika či ropovod sa v minulosti budovali ako jeden celok. Pretože dodnes majú veľa spoločného, viacerí účastníci konferencie sa priklonili k myšlienke, aby sa ponúkli do privatizácie sústavy spoločne. Môže to byť prínos pre ich budúcnosť i pre investora. Ten by v konečnom dôsledku určite rád zaplatil viac, ak by mohol zúročiť previazanosť oboch celkov, ako bude robiť súčet ziskov napríklad za privatizáciu jednotlivých podnikov v SR a ČR. Hoci o tomto názore sa veľa diskutovalo aj v kuloároch, predsa len napokon väčšina účastníkov uznala, že takýto návrh by mohol poriadne rozvíriť politickú hladinu na Slovensku, čo by mohlo privatizáciu ešte viac oddialiť. Vzhľadom na uvedené argumenty napríklad S. Hatina dodal, že ak budú spoločnosti v ČR i v SR sprivatizované, pravdepodobne sa rýchlejšie dohodnú, ako keby sa čakalo na politický konsenzus pred ich privatizáciou. Pokiaľ však ide o to, aký podiel SPP či Transpetrolu sa ponúkne investorom, zaznel pozoruhodný podnet, a to, aby sa v konečnej fáze aj parlamentu predložila suma, akú by prípadný víťaz tendra bol ochotný dať za 49 % podielu a za 51 %. Markantný rozdiel v cene by zrejme prinútil aj poslancov sa nad ňou zamyslieť a máloktorý z nich by si zobral na vlastnú zodpovednosť ochudobniť štát o miliardové sumy. Veď rozhodujúce slovo by štátu aj ostalo. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
