Oficiálne z domácich subjektov prejavil záujem o vstup do privatizácie Transpetrolu iba Slovnaft, ktorý písomne poslal na ministerstvo hospodárstva návrh obsahujúci dve alternatívy. Obe vyhodnocujeme. S predstaviteľmi maďarskej spoločnosti MOL som rokoval, ale v súvislosti s ich vstupom ako strategického partnera do Slovnaftu. Tento proces ešte nie je uzavretý. Maďarská spoločnosť vyhrala tender, ale začal sa len prístupový proces. Zo zákona sa k vstupu musí vyjadriť ešte Protimonopolný úrad SR, ktorý už začal konanie. Som rád, že ho koordinuje s nami, hovorí minister hospodárstva Ľ. Harach. O transformácii energetiky, ktorej prípravu považuje za hlavnú prioritu rezortu, ako aj o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), otváraní sa trhu s energiami, či o racionálnom využívaní energie hovoríme s Ľubomírom Harachom. Podľa vás, ktorá privatizácia bude v parlamente priechodnejšia, Transpetrolu alebo Slovenského plynárenského priemyslu? - Na základe vyjadrení niektorých subjektov z vládnej koalície, najmä však viacerých poslancov opozície sa obávam, že k veľkému konsenzu nedospejeme. Domnievam sa však, že potrebu čiastočnej privatizácie prirodzených monopolov nespochybňuje, možno s výnimkou SNS, ktorá má svoje politické motívy, nikto. Názory sa však rozchádzajú v spôsobe, ako to urobiť. Dôležité je, nech už to bude akýkoľvek spôsob, aby celý proces bol prehľadný a transparentný. Čo to znamená? - Harmonogram transformácie SPP zahŕňa vypísanie medzinárodného tendra na privatizačného a finančného poradcu. Určite bude veľmi ostro sledovaný, v každom prípade pracovná skupina, ktorá sa tým bude zaoberať, bude zložená minimálne zo zástupcov troch alebo štyroch rezortov hospodárstva, ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, z FNM a záujem vyjadrilo aj ministerstvo financií. Vytvorenie odborných komisií, užšej a širšej, ste iniciovali nielen na privatizáciu SPP, ale aj na transformáciu elektroenergetiky. Keďže zloženie komisií bolo skutočne rôznorodé, na verejnosť prenikali informácie, že k dohode ťažko dôjde. Hoci závery komisií boli len podkladom na spracovanie koncepcie transformácie a privatizácie oboch sektorov, došlo aspoň k nejakej zhode v komisiách?
- Nemyslím si, že by závery ich práce zostali vo vzduchoprázdne. Elektroenergetika určite potrebuje transformáciu, na tom sa zhodujú všetci. A zo spôsobu transformácie potom vyplynie aj prístup k privatizácii. Členovia pracovných skupín, čiže zástancovia rôznych názorov, sa zhodli na prvých dvoch fázach: tou prvou je potreba finančnej reštrukturalizácie, druhou organizačno-technická reštrukturalizácia elektroenergetiky. Až potom bude nasledovať návrh na čiastočnú privatizáciu. Rozdielnosť postojov pretrváva v tretej fáze ako pristupovať k privatizácii. Pri zmierení postojov zohrá podľa môjho názoru rozhodujúcu úlohu privatizačný poradný orgán, ktorý sa vyberie opäť na základe tendra. A ten zhodnotí všetky alternatívy. No rozhodnúť bude musieť napokon vláda. Tak stanovuje zákon. Porada ekonomických ministrov už vyslovila súhlas s koncepciou transformácie elektroenergetiky SR, ktorú predložilo ministerstvo hospodárstva. Aký postup sa teda navrhuje? - Názory odborných skupín v komisiách sa zblížili v tom, že nikto už nepresadzoval
krajné riešenia, teda ani úplnú atomizáciu (postoj prisudzovaný ministerstvu), ani len kozmetické úpravy doterajšieho usporiadania elektroenergetiky. V koncepcii, ktorú MH SR napokon predložilo, sa uvažuje okrem iného s tým, že od 1. januára 2001 by sa od Slovenských elektrární vyčlenila ako nová spoločnosť prenosová sústava s centrálnym dispečingom. Podľa koncepcie, ktoré predložilo ministerstvo hospodárstva, sa majú rozvodné elektrárenské podniky transformovať na akciové spoločnosti a z nich sa odčlení päť teplární. Kedy očakávate, že sa skončí táto etapa transformácie? - Proces transformácie rozvodných podnikov môže prebiehať paralelne so zdrojovou časťou. Elektroenergetika je mimoriadne dobre vybavená technickou infraštruktúrou na prenos informácií, optickými káblami - ich rozloženie po Slovensku je veľmi vhodné a predstavujú cenný potenciál na vytvorenie technickej informačnej infraštruktúry. A to nielen pre potreby štátu, ale aj podnikateľov a ďalšie skupiny investorov. Preto jedným z prvých krokov by mohlo byť vytvorenie štátnej akciovej spoločnosti Energotel, do ktorej by primeraným podielom vstúpili aj jednotlivé rozvodné podniky a elektrárne. Na druhej strane už terajšia samostatnosť rozvodných podnikov, hoci sú štátne, vedie k ich rozdielnemu prístupu k výstavbe informačných systémov, ktoré nie sú vo všetkých častiach kompatibilné. Je to na škodu veci, znižuje to efektívnosť celej rozvodnej sústavy. Nech už sa teda rozvodné podniky sprivatizujú alebo si v nich štát udrží majoritu, čo je pravdepodobnejšie, aspoň na určitý čas, tak treba aj tento problém systémovo riešiť. Túto požiadavku uplatníme aj voči zahraničným investorom. Teda, okrem prenosovej sústavy sa bude privatizovať všetko? - Skúsenosti iných krajín, najmä Česka, sú v tejto otázke dosť výrečné. V ČR sú čiastočne privatizované len distribučné spoločnosti. Tým malá cenová liberalizácia umožňuje už teraz nakúpiť lacnú energiu, napríklad v zahraničí a štát začína mať problém s vlastnou zdrojovou sústavou elektroenergetiky... Lenže v Česku je vysoký podiel tepelných elektrární so silnou väzbou na uhoľné baníctvo. Tieto elektrárne sotva môžu konkurovať atómkam, ktoré vyrábajú lacnejšie - Iste, táto väzba je v Česku podstatne výraznejšie ako u nás. Ale aj u nás je to problém, ktorý treba riešiť súčasne s transformáciou odvetvia. K takémuto postupnému riešeniu sme už prikročili. Rešpektujeme sociálny aspekt ťažby hnedého uhlia. Ak sa však má baníctvo dotovať, a zrejme tie dotácie do baníctva budú musieť ešte nejaký čas prúdiť, nemôžeme súčasne nimi zaťažovať cenu elektrickej energie a deformovať tak trhové prostredie v energetike. Vráťme sa však k skúsenostiam ČR: ich taktika a stratégia teraz smeruje k zmene vlastníckej štruktúry distribučných spoločností a k snahe zastrešiť zdrojovú a distribučnú časť pod holding. Súčasne chcú tieto vlastnícke väzby vyvážiť vstupom strategických investorov do zdrojovej časti. Skúsenosť ČR je pre nás veľmi cenná a s ministrom priemyslu a obchodu ČR sme sa dohodli na vytvorení akýchsi česko-slovenských pracovných skupín, v ktorých budeme privatizačné postupy prirodzených monopolov konzultovať. Pre Slovensko je iste zaujímavé poučiť sa z chýb suseda. Čo z tejto spolupráce však získa on? - Som dokonca presvedčený, že aj v záujme českej strany by bolo povýšiť túto spoluprácu na vyššiu úroveň z jednoduchého dôvodu: strategický investor, ktorý bude rokovať aj s jedným, aj s druhým partnerom, sa bude inak správať, ak títo dvaja predložia návrh spoločného postupu. O to viac, že technicky aj technologicky bola česká a nská energosústava budovaná ako jeden komplexný celok. Pri sústave ropovodov je to ešte výraznejšie. A aj v plynárenstve sú zjavné silné nadväznosti. České plynárenské spoločnosti musia napríklad riešiť otázku zásobníkov plynu, ktoré boli predtým budované na Slovensku. Bez nich, a teda bez operatívnej zásoby plynu, ktorá umožňuje vyrovnávať výkony plynárenskej sústavy v zimných mesiacoch, je hodnota celej sústavy nižšia. Prečo by to však česká a slovenská strana nemali robiť koordinovane? Ak sa na tom dohodnú, zvýši to hodnotu českej i slovenskej plynárenskej sústavy. Pri finančnej reštrukturalizácii elektroenergetiky pôjde zrejme najskôr o vyrovnanie vzťahu výroba-predaj, čiže vzťahu výrobných a distribučných podnikov. Už dnes dosahujú pohľadávky Slovenských elektrární v distribučných podnikoch podľa niektorých zdrojov do 7 mld. Sk. Predprivatizačnému imidžu či už zdrojových alebo rozvodových podnikov tento stav iste neprospeje. - Pohľadávky elektrární voči rozvodným podnikom predstavujú vyše 5 mld. Sk. Tieto vzťahy sú skutočne problematické, najmä pre Slovenské elektrárne (SE). Výška pohľadávok by však nepredstavovala až taký problém, keby súčasne podiel cudzieho kapitálu v SE, ich úverovej záťaže, bol v primeraných medziach. Preto ich finančná reštrukturalizácia sa predovšetkým zameria na zníženie úverového zaťaženia a reštrukturalizáciu úverov. Lenže Slovenské elektrárne každý rok 5 mld. Sk sanujú okrem baníctva, bratislavského paroplynu aj Vodné dielo Gabčíkovo. Uvažuje sa aj o privatizácii gabčíkovskej elektrárne? - Vodné dielo Gabčíkovo je osobitná otázka, pretože jeho správa podlieha i medzinárodným dohovorom a zmluvám, takže reštrukturalizácii a privatizácii musí predchádzať súhlas obidvoch zmluvných strán. Aj keď ja osobne by som sa nebránil vstupu zahraničného investora do elektroenergetickej časti vodného diela. Vo všeobecnosti však treba dodať, že vodné elektrárne určite budú zaujímavé z hľadiska privatizácie. Pretože elektrina z vodných elektrární je veľmi lacná a dobre distribuovateľná. To treba v taktike získavania strategického investora, jedného či viacerých, veľmi dobre využiť ako faktor, ktorým môžeme vyvážiť reštrukturalizačné procesy v elektroenergetike pri vytváraní novej organizačnej štruktúry a samostatných elektrárenských spoločností. Transformačnými a privatizačnými zámermi sa sleduje aj rýchle otvorenie sa trhu s energiami na Slovensku. Sú hlasy, ktoré požadujú zavŕšiť tento proces do dvoch-troch rokov. Považujete takéto tempo za reálne povedzme z hľadiska legislatívneho? - Liberalizácia trhu s energiami v legislatívnej rovine znamená prijať predovšetkým zákon o regulácii prirodzených monopolov. Ďalšou etapou je inštitucionálne ustanoviť regulačný úrad, ktorý bude do istej miery korigovať liberalizovaný trh s energiami. Paragrafovú verziu zákona o regulácii prirodzených monopolov máme už spracovanú. Nepredpokladáme, že by sa v legislatívnom procese vyskytli ťažkosti. Vytvorenie regulačného úradu je zakotvené v energetickej politike SR v termíne do septembra 2000. Jedným z technických krokov je aj vymenovanie splnomocnenca vlády pre prípravu tohto úradu, pretože mnohé problémy, ktoré bude treba riešiť, majú medzirezortný a nadrezortný charakter. A kedy sa začne otváranie trhu, to znamená, že odberateľ si bude môcť vybrať dodávateľa elektrickej energie?
- Už v energetickej politike sme pre niektoré typy odberateľov (s odberom nad 400 MW) stanovili termíny, odkedy by si mohli vyberať medzi dodávateľmi elektrickej energie. Osobne sa však domnievam, berúc do úvahy viaceré analýzy, že celý proces liberalizácie trhu s energiami potrvá na Slovensku viac rokov. Odhadujem to tak do roku 2008. Ani v ČR nebudú postupovať oveľa rýchlejšie, podľa predpokladov by ČR mohla k úplnej liberalizácii dospieť v rokoch 2006 - 2007. Napokon, aj v mnohých krajinách EÚ direktívu 96/92 implementujú len teraz a postupne. Pokiaľ ide o energetickú politiku, zaujímajú ma v súvislosti s týmto dokumentom dve veci: na jednej strane sa proklamuje podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla, na druhej strane však pretrvávajú problémy s výkupnými cenami elektriny . Ako sa tento problém dorieši? - To bude úlohou práve regulačného úradu. Návrh zákona o regulácii prirodzených monopolov tomuto nadrezortnému úradu už teraz prisudzuje kompetencie v oblasti cenotvorby. Ešte to budeme konzultovať s ministerstvom financií. Ide o veľmi citlivú otázku a asi bude dobré, keď objektivizovaný výkon takejto činnosti bude v rukách inštitúcie, ktorá má zo zákona iné postavenie ako ústredný orgán štátnej správy typu ministerstva. Na druhej strane, energetická politika si kládla za cieľ definovať nástroje a prostredie tak, aby sa mohli podľa ekonomických možností rozvíjať čo najvýhodnejšie sektory v oblasti energetiky. Medzi nimi sú aj alternatívne zdroje, ale aj paroplynové alebo kogeneračné jednotky. Za energetickou politikou budú nasledovať jednotlivé programy, a tie budú definovať štátny záujem v oblasti kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla. Hoci problémy paroplynov s väčším výkonom, ktoré sa na Slovensku prevádzkujú, do značnej miery odrádzajú potenciálnych záujemcov o tento spôsob najúčinnejšieho využitia média, predsa len najväčšie perspektívy sa črtajú pri zavádzaní paroplynov a kogeneračných jednotiek tam, kde môžu nahradiť zastarané zariadenia centrálneho vykurovania. Teda v mestách, na sídliskách
- V súčasnosti sa myšlienky kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla pomerne intenzívne chopili samosprávy. Nemáme dôvod ani nárok ich od toho odhovárať. V tomto procese nám však chýba systémový prístup najmä z hľadiska racionálneho rozloženia energetických investícií. Takýto komplexný program rozvoja energetických zdrojov, aby skutočne boli rozložené racionálne v celoštátnom meradle - to je úloha ústredného orgánu štátnej správy, ministerstva. Samozrejme, neznamená to, že na ministerstve sa bude rozhodovať, kde sa čo vybuduje, kde sa uprednostní taký či onaký typ zariadenia. Ministerstvo však musí predložiť smerovanie, akým sa má uberať aj rozvoj kombinovanej výroby energie a tepla z hľadiska vplyvu rozličných objektívnych faktorov. Predpokladáme napríklad, že cena zemného plynu sa v horizonte 10 - 15 rokov zvýši natoľko, že sa zmenia aj ekonomické relácie účinného využitia energetického zdroja. Jednoducho, v podmienkach niektorých lokalít sa efekt z kogenerácie vytratí. V iných možno naopak vzrastie. Našou veľkou výhodou je skutočne to, že máme plošnú plynofikáciu a že cez územie SR vedie intenzívny tranzit zemného plynu. Bolo by teda hriechom nevyužiť to a nezhodnocovať ho aj vo výrobe elektrickej energie. Časť energetikov vidí v projekte veľkej plynovej elektrárne v Malženiciach pri Jaslovských Bohuniciach akúsi ranu pod pás zo strany ministerstva hospodárstva. A pýtajú sa, prečo dalo na túto investíciu predbežný súhlas? - Treba si položiť otázku, čo po odstavení jadrovej elektrárne V-1, ku ktorému skôr alebo neskôr dôjde. Je dobré, aby zostala ladom ležať aj celá jej infraštruktúra vrátane distribúcie? Už dnes treba uvažovať, či tu postaviť novú elektráreň, alebo osadiť generátory, ktoré budú pracovať na báze zemného plynu. MH SR spracovalo Program znižovania energetickej náročnosti a využívania alternatívnych zdrojov energie. Hoci obsahuje veľa podnetných návrhov, ktoré už realizovali vo vyspelých krajinách Európy, v pripomienkovacom konaní tento materiál doslova stroskotal na MF SR, čo aj mnohí predpovedali. Na druhej strane však ministerstvo životného prostredia, ktoré podobné problémy chce riešiť, ho na pripomienkovanie nedostalo. Pritom práve tento rezort mohol pomôcť presadiť viaceré myšlienky zahrnuté v programe
- To ma mrzí. Bude to zrejme iba technická chyba, pretože sám materiál sa na rokovanie Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý gestoruje MŽP SR, dostal ako súčasť koncepcie energetickej politiky. Určite však máte pravdu v tom, že treba spojiť sily. Myslíte si, že aspoň s časťou dobrých návrhov z programu na ministerstve financií prerazíte? - Pevne verím, že áno. S ministerstvom financií sa nám ťažšie diskutuje, keď ide o daňové zákony, daňové úpravy, ktoré by mali motivovať k spoločensky žiaducim aktivitám. Aj túto ich pozíciu však treba chápať: daňový systém by sa nemal meniť každú chvíľu. Tie zmeny, ktoré navrhujeme, sú však práve z hľadiska podpory malého a stredného podnikania potrebné a majú skutočne systémový charakter. To, čo trochu zlyháva v našej koordinácii, je existencia - nazvem to pracovne - stálej pracovnej skupiny, ktorá by sa zaoberala istou reštrukturalizáciou daňového systému. V poslednom čase sa veľa hovorí o možnosti vybudovať južnú vetvu Jamalského plynovodu, o ktorú sa naši predstavitelia usilujú už niekoľko rokov. Podmieňuje ruský Gazprom vybudovanie tejto trasy účasťou na privatizácii SPP? - Nie. Aspoň ja nemám takéto informácie. Môžem však potvrdiť, vychádzajúc aj z oficiálnych listov predsedovi vlády SR i na MH SR, že Gazprom má eminentný záujem na vybudovaní tejto vetvy. Reakcia Slovenska je pozitívna. Je to projekt, ktorý je pre nás veľmi zaujímavý, pretože posilní tranzitný koridor cez Slovensko. Čiže, vybudovať by sme ho chceli. No musíme sa vážne zaoberať aj problematikou diverzifikácie zdrojov plynu pre Slovensko a pripraviť ďalšie cesty. Súvisí to s vyčerpaním zásob a rozličnými nepredvídanými okolnosťami v budúcnosti. V tomto zmysle pod diverzifikáciou treba rozumieť aj napojenie sa na trasy k nórskemu plynu. Črtajú sa dve alternatívy, prvou je trasa cez Poľsko, lebo Poliaci idú budovať tranzit nórskeho plynu na vlastné územie. Túto otázku som otvoril aj na rokovaní s českou stranou, naša spoločná pracovná skupina, ktorá si bude vymieňať poznatky z postupu privatizácie plynárenského priemyslu, by mala predložiť aj návrh, ako racionálne zabezpečiť tranzit nórskeho plynu na Slovensko cez územie ČR. Zdena Rabayová
Dnes bude prevládať na území Slovenska príjemná teplotno-vlhkostná klíma bez podstatnejšej záťaže srdcovo-cievneho systému. Očakávame ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré má skôr všeobecne priaznivý a povzbudzujúci vplyv. Pozitívne sú účinky na toleranciu telesnej a duševnej námahy - zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú šetriť a vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu, pri nízkom krvnom tlaku je mierne zvýšený sklon k migrénam a pocitom závratu. Ráno miestami možnosť záťaže dýchacieho systému.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)
Dnes bude polojasno, miestami prechodne oblačno. Na severe ojedinele slabé zrážky. Najvyššia denná teplota 21 až 25, na severe miestami okolo 19 stupňov. Slabý vietor. Teplota na horách vo výške 1500 m 8 stupňov.V utorok a v stredu bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 13 až 9, v dolinách okolo 6, v stredu 15 až 11, na juhozápade okolo 18, najvyššia denná teplota v utorok 26 až 30, na severe a východe miestami okolo 24, v stredu 29 až 33 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 4.53 a zapadne o 20.54 hod.
