|
|
||||||||||||||||
| Piatok 2.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Strategický investor sa žiada aj do Devín bankyS ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou V uplynulých dňoch sa začalo opäť častejšie hovoriť o prípravných prácach na návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Bližšie k riešeniu (?) sa posunul problém štátnej záruky na úver pre Slovenské lodenice Komárno (29 mil. DEM), črtajú sa predpoklady na získanie strategických investorov do menších slovenských bánk so štátnou majetkovou účasťou. V Národnej rade SR je novela tzv. zákona o konkurze a vyrovnaní. O názor na tieto, ale aj ďalšie problémy, napríklad tie, čo súvisia so vstupom Slovenska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), sme požiadali Brigitu Schmögnerovú, ministerku financií SR. V piatok oznámil chargé d´affaires USA zmenu postoja svojej vlády v otázke podpory Slovenska pri vstupe do OECD. Čo podľa vás najviac zavážilo pri tomto rozhodnutí? - Je to výsledok úspechov, ktoré sme dosiahli pri previerke vo výboroch OECD v apríli, pozitívneho hodnotenia konzultačnej misie Medzinárodného menového fondu z prvej polovice mája, ako aj diplomacie spojenej s vysvetľovaním toho, čo sme už doteraz urobili. Ministerstvo financií už pripravuje návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Kde sú najväčšie problémy? - V príjmovej časti rozpočtu je to výpadok príjmov vyplývajúcich zo zrušenia dovoznej prirážky od začiatku budúceho roka a zo zníženia sadzby dane z príjmu právnických osôb. Vo výdavkovej časti je to napätie spojené s veľkým počtom ambícii, ktoré by sa mali v budúcom roku realizovať. Sú to náklady spojené s pokračovaním reštrukturalizácie finančného sektora, s prijatím zákonov o štátnej a verejnej službe, prvý krok v reforme verejnej správy. Vysoké fiskálne náklady vyplývajú aj z prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. Kumulácia všetkých týchto opatrení znamená neprimeraný tlak na verejné financie. Preto by bolo výhodné tieto kroky rozložiť na dlhšie časové obdobie. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že je to jednoročný výkyv vo verejných financiách a jeho negatívny dosah sa bude postupne absorbovať. Z tohto hľadiska nemožno rozhodnutie vyplatiť v budúcom roku dlhopisy Fondu národného majetku SR (FNM SR) hodnotiť ako najšťastnejšie. - Tento zákon schválila ešte predchádzajúca vláda a nebolo prijaté žiadne politické rozhodnutie, na základe ktorého by sa bol revidoval. Inými slovami, prebrali sme záväzky po predchádzajúcej vládnej moci. Samozrejme, že to bude vytvárať ďalší tlak na finančné zdroje, ktoré bude musieť FNM získať z privatizácie alebo na prechodné obdobie z úveru. Navyše, zdroje z vyplatených dlhopisov zvýšia kúpyschopnosť obyvateľstva, čo pri nízkej pružnosti našej produkcie môže vyvolať neprimeraný tlak na ceny. Aké je, podľa vás, najefektívnejšie využitie príjmov zo schválenej privatizácie podielov štátu v strategických podnikoch? - Z hľadiska oddlžovania štátu je nepochybne najvýhodnejšie využiť tieto príjmy na zníženie jeho zadlženosti. Na druhej strane treba povedať, že uhradením istiny sa výdavková časť štátneho rozpočtu znižuje iba o uhrádzanie úrokov, a preto je prirodzené, že treba hľadať aj iné spôsoby zníženia výdavkov štátneho rozpočtu. V tomto a budúcom roku sa ráta s využitím časti príjmov z privatizácie aj na úhradu štátnych garancií za bankové úvery. Teda na znižovanie zahraničnej zadlženosti. - Je to určitá forma znižovania zahraničnej, ale aj domácej zadlženosti štátu. Je už vyriešený problém štátnej garancie pre Slovenské lodenice Komárno? - Prvý krok sa urobil vymenovaním koordinačného výboru, v ktorom sú zastúpení najdôležitejší veritelia, ministerstvo financií a hospodárstva. Tento výbor pripraví tzv. memorandum, ktorého podpisom sa zaviažu zúčastnené strany (vrátane akcionárov) koordinovať svoju činnosť tak, aby sa zabránilo ďalšiemu negatívnemu vývoju v Slovenských lodeniciach. Kľúčová je však ochota akcionárov kooperovať. Zatiaľ konajú inak, ako hovoria. Príkladom je aj valné zhromaždenie akcionárov Slovenských lodeníc, ktoré do dozornej rady v rozpore s dohodou nezvolilo zástupcov štátu. Hazardovanie s dôverou bude mať nedozerné následky. V Slovenských lodeniciach je neprimerane úverovo zainteresovaná Slovenská kreditná banka (SKB), ktorú pravdepodobne čaká konkurz. - Som presvedčená, že situácia v SKB nemusela dospieť až k vyhláseniu nútenej správy. Bolo dlhšie známe, že vývoj v banke nie je pozitívny, na čo mal primerane reagovať bankový dohľad Národnej banky Slovenska a vláda. Je veľmi dôležité, aby sme, skôr ako bude vyhlásený konkurz na SKB, boli schopní riešiť úvery, ktoré poskytla SKB Slovenským lodeniciam. Možno teda povedať, že štátne podniky, ktoré sú majoritnými akcionármi v SKB sa nesprávali ako zodpovední vlastníci? - Prenechali príliš veľký priestor menšinovému vlastníkovi, ktorý rôznym spôsobom obchádzal pravidlá obozretného podnikania. Ako sa bude riešiť problém menších bánk, v ktorých má štát majetkový podiel? - Poľnobanka je už vyriešená. Valné zhromaždenie akcionárov Poštovej banky rozhodlo o zvýšení jej základného imania. To je však len prvý krok. Keďže štát si nechce nechať majetkový podiel v tejto banke, rátame s príchodom strategického investora. Začali sme riešiť aj Devín banku. To je však súkromná banka. - O to je tento problém zložitejší. Prvé kroky, ktoré sme pripravili, bude možno považovať za predprípravu na vstup silnejšieho strategického investora, čo bude definitívne riešenie tejto finančnej inštitúcie. V parlamente je novela tzv. zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá by mala priniesť väčšie práva veriteľom. Neobávate sa, že jeho dôsledným uplatňovaním sa ešte zvýši už i tak veľká nezamestnanosť v SR? - Zákon je postavený tak, že po prvý raz vytvára podmienky na konkurz s reštrukturalizáciou. Preto sa nazdávam, že by nemalo prísť k masovému prepúšťaniu. Navyše, tento zákon by mal byť určitou motiváciou pre finančné inštitúcie keďže sú na to vytvorené lepšie podmienky - aby vo väčšom rozsahu začali poskytovať úvery. Zákon totiž umožňuje veriteľom aktívne vstupovať do podnikov, ak budú mať problémy. Neráta sa so znižovaním odvodov do sociálnych fondov? Ich výška sa totiž považuje za jednu z prekážok vytvárania nových pracovných príležitostí. - Na výšku odvodov je nastavené poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dôchodkov. Ak do poistných fondov neprídu dostatočné zdroje, tak sa dostávajú do výrazného schodku. Keďže výdavky na zdravotníctvo a dôchodky nechceme znižovať, priestor na znižovanie odvodov do fondov nie je. Istý priestor na znižovanie týchto odvodov však je pri ich dôslednejšom výbere, znižovaní miery nezamestnanosti, ako aj zvyšovaní výkonnosti ekonomiky a znižovaní nákladov na správu týchto fondov . Nepovažujete vytváranie zvláštnych podmienok pre zahraničných investorov (napríklad daňové prázdniny) za diskrimináciu domácich podnikateľských subjektov? - Už aj súčasné znenie zákona o dani z príjmov dovoľuje vytvárať priaznivejšie podmienky pre zahraničných investorov, ak spĺňajú určité predpoklady. Najradšej by sme tieto výnimky nerobili, tento prístup vo všeobecnosti nie je ani rozumný, ani dobrý. Napokon, v súvislosti so vstupom do EÚ budeme musieť všetky výnimky aj tak zrušiť. Keďže však podiel SR na zahraničných investíciách je z okolitých krajín najnižší a ČR, Maďarsko a Poľsko sa rozhodli výrazne zvýhodňovať zahraničných investorov, sme nútení týmto investorom poskytnúť podobné podmienky aj my. Je to síce pravda, možno však očakávať, že tieto výhody skutočne zvýšia prílev investícií? - Nepreceňujem to, daňové zvýhodnenia sú iba jedným z viacerých faktorov, ako napríklad priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré sa chápe širšie (legislatíva, administratívne bariéry pri vstupe), stabilita hospodárstva, cenová hladina, kúpyschopný dopyt a, samozrejme, aj politická stabilita. Nedá sa povedať, že k činnosti vlády nie sú oprávnené výhrady. Isté úspechy táto vláda predsa len dosiahla, pričom ministerstvo financií má na nich nezanedbateľný podiel, napríklad vaša účasť na rokovaniach s OECD. Týmto výsledkom však chýba dostatočne intenzívna prezentácia a pravdepodobne aj preto sa stretávate častejšie s kritikou, než by ste si ju zaslúžili. - Ministerstvo financií sa snaží čo najúplnejšie informovať verejnosť. Myslím si však, že mi chýba výraznejšia politická podpora Strany demokratickej ľavice. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
