|
|
||||||||||||||||
| Piatok 2.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všetko do cudzích rúk nedámePremiér Jerzy Buzek pre Hd o procese privatizácie v Poľsku Zostanú v Poľsku ešte nejaké strategické podniky alebo ich vláda všetky sprivatizuje na získanie zdrojov na ďalšie investície? Nejaké si vláda ako strategické ponechá, uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník poľský premiér Jerzy Buzek, ktorý napriek tomu, že z funkcie takmer odchádza, absolvoval v stredu vôbec prvú oficiálnu návštevu Slovenska. Okrem stretnutia s najvyššími predstaviteľmi SR sa večer venoval slovenským podnikateľom, na ktorom mu predseda komory Peter Mihók odovzdal zlatú medailu SOPK za osobný prínos k rozvoju poľsko-slovenských hospodárskych a obchodných vzťahov. Poľsko sa rozhodlo sprivatizovať jednotlivé banky a zisk z privatizácie neprejesť, ale použiť napr. v oblasti dôchodkového systému. V súčasnosti je nad 60 percent bankového systému v súkromných rukách, resp. priamo v zahraničných. Vláda je pripravená si ponechať len niekoľko bánk. Ako dodal Jerzy Buzek, krajina sa rozhodla privatizovať aj energetický sektor. Práve preto je na mieste otázka, či pre Poľsko má ešte význam hovoriť o strategických podnikoch, a ak áno, koľko ich je? Samozrejme, napriek privatizácii týchto sektorov si stále niektoré strategické podniky nechávame. Sem patria práve niektoré banky v Poľsku, ktoré musia zostať v poľských rukách, aby mohli obsluhovať vládne agendy, resp. byť na menovom trhu. To je nevyhnutné, uviedol ďalej v rozhovore poľský premiér a dodal, že ani v rámci energetiky sa neprivatizujú všetky sektory. Nie sú na zozname Áno, hovoríme, že začíname privatizovať sektor výroby energetickej energie, avšak pokiaľ ide o sektor distribúcie či sektor energetickej siete, ten zatiaľ privatizovať nebudeme. Nebudeme privatizovať spôsobom, aby sme stratili vplyv nad fungovaním v tejto oblasti. Zisky z privatizácie výroby elektrickej energie sa rozhodlo Poľsko využiť na investície a zároveň by tým rado zvýšilo rentabilnosť podniku, ako aj jeho snahu o väčšiu ochranu životného prostredia. Ako nám potvrdil, aj v zbrojnom priemysle sú firmy, ktoré sa nedajú privatizovať - aspoň celé sa nedajú privatizovať. Zároveň sú tu aj inštitúcie, kde by bolo chybou či skôr výsmechom krajiny, ak by sa ich vzdala. Teda inštitúcie typu štátnej mincovne a pod. Zoznam nie je podľa premiéra Buzeka veľký, pretože neexistujú prísne kritériá na to, či firma má byť privatizovaná, alebo nie. To je zrejme aj oblasť železníc. Predpokladáme, že železnice sa budú privatizovať, podobne, ako sa bude privatizovať pošta. Do budúcnosti taký osud čaká aj uhoľný a oceliarsky priemysel, dodal v rozhovore pre Hospodársky denník J. Buzek. Potrebná je reklama Myslím, že privatizácia je skutočne nevyhnutná, keď chceme, aby všetky sektory dobre fungovali. Najmä tie, ktoré potrebujeme na posilnenie dôchodkových fondov, či na oživenie hospodárskej konjunktúry. A nakoniec, keby sme nepredávali banky strategickému investorovi - často je to zahraničný investor - akcie by sa rozptýlili na burze, a aj tak by si ich ten strategický investor kúpil, len za oveľa nižšiu cenu, hovorí Buzek o praktikách privatizácie v Poľsku. Severný sused zostáva stále až na siedmom mieste, pokiaľ ide o obchodných partnerov Slovenska, napriek tomu, že sa objem vzájomnej obchodnej výmeny za 7 rokov strojnásobil. Podľa Buzekových slov Poľsko má záujem o zintenzívnenie spolupráce nielen v oblasti energetiky, dopravy a zbrojného priemyslu, ale aj v oblasti bankového sektora. A má záujem zúčastniť sa aj na našej privatizácii. Potrebná je však akási reklama či informovanosť. Bolo by osožné, keby sme sa spojili kapitálovo, pretože naše finančné či menové systémy by sa mali spojiť. Ale v Poľsku sa málo vie o privatizácii na Slovensku tak, ako aj vy viete málo o privatizácii v Poľsku. Odklon na Nórsko Poľsko aj Slovensko majú podľa Buzeka eminentný záujem na diverzifikácii zdrojov ropy a zemného plynu. Spomenulo sa najmä Nórsko, a teda severská cesta. Znamená to však absolútny odklon od doterajšieho ruského zdroja, resp. koľko percent bude predstavovať podiel čerpania energie z jedného a druhého zdroja? Nie, v rámci diverzifikácie si zachovávame aj naďalej dovoz z Ruska, ale chceme nezávisle od toho zároveň rozšíriť aj dovoz z Nórska, rozšíriť tento rozvoz plynu do ďalších troch pobaltských krajín, pretože tie už prejavili o to záujem. Pán premiér Dzurinda jasne na rokovaniach povedal, že Slovensko o nórsky plyn má záujem tak, ako to už skôr povedala Ukrajina, uviedol premiér Buzek a dodal, že práve preto budeme nezávisle na terajších zdrojoch energie stavať vetvy Jamalského ropovodu, aby aj Slovensko malo zároveň iné možnosti čerpania spomínaných zdrojov. Slávka Blazseková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
