Prešprintovanie krajín prvej skupiny by bolo politicky citlivé Prestížna medzinárodná poradenská firma Oxford Analytica vypracovala pre tohtoročný summit pre strednú a východnú Európu Svetového ekonomického fóra v Salzburgu správu o stave regiónu. Hospodársky denník v štyroch pokračovaniach prinesie jej hlavné črty. V dnešnej časti analýza hovorí o faktoroch, ktoré určovali vývoj v regióne. Tri témy sú kľúčové na pochopenie ekonomického a strategického rozvoja regiónu počas posledného roka: Upravená stratégia rozširovania EÚ, ktorá vedie k omnoho širšiemu, ale zároveň k diferencovanejšiemu procesu rozšírenia, ako aj výraznejší záväzok EÚ zabezpečiť rozvoj juhovýchodnej Európy v rámci Paktu stability ako následok kosovskej krízy. Postupné zotavovanie sa strednej Európy so zrýchlením rastu a silným prílevom kapitálu, ale stále s pretrvávajúcimi deficitmi bežného účtu a tlakmi spôsobenými pádom hodnoty eura. Vzostup nového, omnoho konsenzuálnejšieho, ale zároveň omnoho silnejšieho režimu v Rusku, ktorý sprevádza obnovená nádej, že dôjde k dlho odsúvaným reformám. Rozšírenie EÚ Všetci kandidáti na členstvo v EÚ formálne už začali prístupové rokovania. Začiatok rozhovorov bol veľmi dôležitým signálom pre Bulharsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko a Slovensko. Jednotlivé rozhovory však pravdepodobne nebudú postupovať rovnakým tempom, keďže tieto krajiny majú veľmi rozličné vyhliadky, pokiaľ ide o termíny vstupu. Lotyšsko, Litva a Slovensko chcú využiť príležitosť a vstúpiť do únie spolu alebo v malom časovom odstupe za susedmi z prvej skupiny krajín zo strednej a z východnej Európy (SVE) Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. V každom prípade rozdiel medzi nimi a ďalšími dvoma kandidátmi - Rumunskom a Bulharskom - sa zväčšuje sčasti pre ekonomické ťažkostí Rumunska. Keď si uvedomíme tieto fakty, je jasné, že rozšírenie EÚ sa stalo širšie a diferencovanejšie: každý kandidát bude postupovať vlastným tempom, už viac nebude otvárať jednotlivé negociačné kapitoly spoločne s ostatnými Prvá skupina kandidátov zo SVE sa len začína zaoberať naozaj ťažkými oblasťami v rokovaniach v čase, keď EÚ bojuje s vlastnou vnútornou reformou. Rozhodný progres v najťažších kapitolách nemožno očakávať už tohto roku, a sú tu znaky, že Brusel ich nechá otvorené až do konca rozhovorov. Názory, že EÚ je viac znepokojená vnútornými otázkami - ako historickou šancou posunúť sa smerom na východ - len podporuje skutočnosť, že EÚ odmieta zverejniť oficiálny cieľový termín rozšírenia. Kandidátske krajiny však aj napriek týmto názorom stále nespochybňujú rozšírenie ako strategický cieľ únie. Ak by únia poskytla nejaký druh záväzku kandidátom prvej skupiny, že umožní ich prijatie v rokoch 2004 až 2005, Lotyšsko, Litva a Slovensko by mohli vstúpiť do únie už o niekoľko rokov neskôr. V princípe by tieto krajiny mohli aj predstihnúť kandidátov prvej skupiny, ktorí poľavia v príprave, hoci by takýto vývoj bol z politického hľadiska mimoriadne citlivý. V každom prípade môže mať Bulharsko a Rumunsko pred sebou 10 až 15 predvstupových rokovaní. Nastoľuje to otázku financovania predvstupovej prípravy jednotlivých kandidátov: pre krajiny so skromnejšími zdrojmi. Financovanie prípravy na vstup do EÚ je veľmi zložité a drahé a je len sčasti kompenzované technickou podporou získanou z programu PHARE. Bude dôležité, aby EÚ oveľa citlivejšie špecifikovala svoje požiadavky v prípade Bulharska a Rumunska ako v prípade ostatných krajín. Dve osobitne dôležité otázky pri rozšírení sú: Poľnohospodárstvo: Komisia začala pripúšťať, že môže byť nevyhnutné rozšíriť priame platby farmárom zo SVE v rámci procesu rozšírenia. Je to uznaním faktu, že bez priamych platieb v nových členských krajinách nebude možné implementovať mechanizmy na kontrolu ponuky v rozšírenom spoločnom trhu. V každom prípade rozšírenie týchto platieb nebude lacnou záležitosťou, pričom neexistuje jasná stratégia financovania a implementácie. Táto otázka je dôležitá najmä pre Poľsko, ktoré má veľký a politicky hlučný agrárny sektor. Pohyb pracovných síl: Členovia EÚ majú obavy z ekonomického dosahu rozšírenia EÚ na spoločný trh práce, zatiaľ čo kandidátske krajiny SVE považujú voľný pohyb ľudí za jednu z hlavných výhod členstva v EÚ. Výsledkom rozšírenia trhu práce bude pravdepodobne zvýšenie efektivity, avšak len za cenu politicky citlivých cezhraničných presunov. Brusel bude pravdepodobne musieť pod tlakom európskej pätnástky prijať postupné prijímanie nových členov v tejto oblasti. Príbuznou oblasťou rozširovania je režim Schengenskej dohody na hraniciach. Rozšírenie Schengenskej dohody na východ je pre kandidátske krajiny kompromisom: voľnejší pohyb na východ za cenu znemožnenia slobodnejšieho pohybu z východu. Toto naruší existujúce vzťahy kandidátskych krajín s východnými susedmi (napríklad Poľska a Ukrajiny), ako aj súčasné vzťahy medzi krajinami prvej a druhej skupiny (napríklad Česká republika a Slovensko). (by)
