|
|
||||||||||||||||
| Utorok 20.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dokázali, čo málokto očakávalZaujímavé podnety z Číny a zo západnej Európy Čína dokázala, čo málokto očakával. Napriek tomu, že má približne 1,3 miliardy obyvateľov, vyrovnala sa s problémom hladu. Niektoré štáty Ázie a rozvojové krajiny sveta hovoria, že Čína ako štát by si zaslúžila Nobelovu cenu. Problém hladu netrápi Európu a Severnú Ameriku, ale je problémom Latinskej Ameriky, ázijského kontinentu a Afriky. Problém hladu môže však veľmi ľahko vypuknúť po dvoch-troch takých rokoch, aký je tento, aj inde, a to aj v Európe. Ešte pred pár rokmi Čína musela dovážať obrovské množstvo potravín a čínsky vidiek hladoval. Mali s tým veľké problémy a ako sa hovorí, hladný národ je národ nespokojný. Čínska vláda prijala zásadné programy rozvoja vidieka, ktoré súviseli aj s určitou reformou. Tam, kde boli predpoklady rozvoja veľkých poľnohospodárskych podnikov, išli touto cestou. V niektorých okrajových vidieckych oblastiach dali pôdu roľníkom a štát zorganizoval nákup a spracovanie úrody. Teda určitá reforma smerujúca ku kombinácii súkromného a štátneho vlastníctva. Všetky reformy vrátane štátnej podpory viedli napokon k tomu, že táto ľudnatá krajina je v potravinách sebestačná. Dostatok potravín z vlastnej výroby nie je náhodný, ale je to výsledok systémového prístupu k riešeniu otázok poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. Poučenie pre nás znie: Systémovo a cieľavedome riadiť a regulovať rezort poľnohospodárstva a vytvárať primerané podmienky podnikateľským subjektom a v organizovaní trhu s potravinami a pri nákupe potravinárskych komodít. V súvislosti s adaptačnými opatreniami poľnohospodárstva SR na predpokladané klimatické zmeny sme sa kompetentných opýtali, či sa na Slovensku napríklad nebude pestovať ryža, lebo na Morave sa o to pokúšajú a údajne vcelku úspešne, Číňania, ktorí sa tam usadili. Dozvedeli sme sa, že táto potravina sa na Slovensku začala pestovať v roku 1949 v rámci vtedajších projektov rozvoja poľnohospodárstva a budovania programu sebestačnosti Slovenska. Odborníci si nemyslia, že ryža by bola vhodnou plodinou, lebo si vyžaduje veľmi veľa vody. Ak sa hovorí o klimatických zmenách smerujúcich k suchu, tak táto plodina by na pestovanie údajne nebola najvhodnejšia, hoci z Dunaja by sa dal previesť na polia dostatok vody. Je škoda, že revolucionári z roku 1990 práve v zákone o privatizácii zabránili poľnohospodárom zúčastniť sa na malej privatizácii. Som rád, že aj slovenskí politici sa vyvíjajú a že sa v nazeraní na mnohé otázky už zhodujeme, vyhlásil nedávno minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. To je základom budúcej možnej úspešnej cesty slovenského poľnohospodárstva. Ako dôkaz, že politici sa naozaj vyvíjajú, spomenul prípad, keď rokoval s niektorými politikmi z KDH, ktorí boli na návšteve v Bavorsku a študovali tam ich model poľnohospodárstva. Poznanie, ku ktorému dospeli, bolo jednoznačné: ďalšia cesta rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva spočíva v kombinátnej forme, hovorí minister. V súčasnom období, keď sa pre nedostatok krmív a nízkej úrody kladú aj otázky, či poľnohospodári nebudú musieť ďalej znižovať stavy hospodárskych zvierat, ministerstvo chce udržať ich množstvo, aby aj po takomto kriticky neúrodnom roku ostali šance na zvýšenie výroby. Nemôžeme súhlasiť s tým, čo povedal pri návšteve Zavara bavorský minister poľnohospodárstva, že po vstupe do EÚ sa budeme musieť rozlúčiť s 50 % kráv. Nerozlúčime sa, lebo my sme sa už rozlúčili s viac ako polovicou kráv, množstvom oviec, hrubá poľnohospodárska produkcia sa znížila až o 40 % Už nemáme kam ustupovať a naším cieľom musí byť rozvoj, zdôrazňuje P. Koncoš. Čo k tomu dodať? Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
