Lídri Európskej únie otvorili včera dvojdňový summit v portugalskej Feire. Na vrcholnej schôdzke sa diskutuje o otázkach siahajúcich od inštitucionálnych reforiem cez rozširovanie EÚ a záležitosti obrany až po internetovú ekonomiku. Členské štáty pätnástky prijmú Grécko do spoločenstva jednotnej európskej meny. Na summite sa neočakávajú významné dohody, pretože 15 členských štátov bude rozhodovať o dôležitých ústavných reformách až na decembrovom summite vo francúzskom Nice. Portugalský premiér Antonio Guterres, ktorého krajina odovzdá predsedníctvo v únii na konci júna Francúzsku, uviedol, že na programe summitu nie je rokovanie o skončení sankcií členských štátov EÚ voči Rakúsku. Zasadanie Európskej rady sa začalo stretnutím šéfov štátov a vlád s predsedníčkou Európskeho parlamentu Nicole Fontainovou. Po rokovaní lídri hovorili o plnení záverov mimoriadneho summitu v Lisabone, na ktorom sa zaviazali vytvoriť novú ekonomiku EÚ postavenú na informačných technológiách a využívaní internetu. Kľúčové témy prišli na program popoludní - úradujúci predseda Európskej rady, portugalský premiér Antonio Guterres, predložil správu o pokroku v prístupových rozhovoroch s 12 kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska a rokovaní medzivládnej konferencie, ktorá má do konca tohto roka pripraviť inštitucionálnu reformu EÚ nevyhnutnú na jej rozšírenie. Hoci konkrétna deklarácia venovaná rozšíreniu sa neočakáva, európski lídri sa pokúsia ubezpečiť kandidátske krajiny, že nestrácajú entuziazmus v príprave na rozšírenie EÚ. Na program medzivládnej konferencie, ktorá má do konca roka pripraviť novelizovanú základnú zmluvu o EÚ, sa oficiálne dostane otázka tzv. posilnenej spolupráce, ktorá umožní malým skupinám krajín vnútri únie integrovať sa v istých oblastiach rýchlejšie a pevnejšie ako ostatní členovia. Takúto možnosť už síce obsahuje aj Amsterdamská zmluva, avšak za takmer nesplniteľných podmienok, ktoré by mala nová zmluva zjednodušiť. Až doteraz sa konferencia zaoberala len troma nedoriešenými problémami z Amsterdamskej zmluvy - počtom komisárov, prerozdelením hlasov v Rade ministrov a rozšírením hlasovania kvalifikovanou väčšinou na úkor jednomyseľnosti. Podľa diplomatov je aj pri týchto troch problémoch rokovanie nesmierne náročné a pokrok veľmi pomalý, čo vyvoláva obavy v radoch uchádzačov o členstvo. Bez úspešnej realizácie reformy nebude totiž rozšírenie možné. Témou rokovania by malo byť aj budovanie európskej vojenskej kapacity - pätnástka sa totiž už na minuloročnom decembrovom summite v Helsinkách zaviazala, že do roku 2003 bude disponovať jednotkou rýchleho nasadenia v počte 60 000 mužov na riešenie krízových situácií. Na večeri v diskusii dominovala politika únie voči Balkánu a Rusku a vzťahy s Juhoafrickou republikou. Očakáva sa, že počas schôdzky sa európski lídri nevyhnú ani situácii v Rakúsku, hoci téma sankcií voči Viedni na oficiálnom programe summitu nefiguruje. Dnes predpoludním šéfovia delegácií schvália záverečnú deklaráciu summitu. Rakúsko dúfa v bezpodmienečné zrušenie sankcií 14 členských krajín EÚ voči Viedni ešte počas summitu vo Feire. Uviedol to včera rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser. Dúfam, že sa tak stane ešte dnes, alebo v dohľadnom čase, vyhlásil minister, podľa ktorého nemožno o zásadných otázkach ako inštitucionálna reforma alebo rozšírenie konštruktívne rokovať a rozhodovať bez Rakúska. Nevyhnutnosť zrušenia sankcií podporil verejnou mienkou v Európe. Väčšina obyvateľov každej jednej členskej krajiny únie je za zrušenie sankcií, apeloval Grasser na svojich kolegov. Odmietol však, že by sa Viedeň uchýlila k blokovaniu chodu európskych inštitúcií v prípade, že sa postoj európskej štrnástky nezmení. (TASR, Hd)
