Keď je reč o daniach, musia podnikatelia plakať...

Vláda mešká, avšak pripravuje reparát
Motivácia platiť, jednoznačnosť formulácií a stabilita zákonov, rovnoprávnosť podnikateľa a štátu. To sú hlavné parametre takej daňovej sústavy, ktorá stimuluje podnikanie. Včera o nich diskutovali predstavitelia Združenia podnikateľov Slovenska s vicepremiérom I. Miklošom. V SR v podstate ani jeden z týchto ukazovateľov nepôsobí tak, akoby v trhovej ekonomike mal. Napríklad v rokoch 1994 až 1998 sa zákon o dani z príjmov zmenil 12-krát. Finančné plánovanie, čo i len na jeden, dva roky dopredu je teda iba ilúziou. Problémom je aj platenie tzv. virtuálnych daní. „To znamená, že daňovú povinnosť zakladá už samotné vystavenie faktúry za dodaný tovar alebo službu. To je zdaniteľným plnením bez ohľadu na to, kedy a či vôbec platba prebehla. Pritom práve platba je zdroj úhrady dane.“ Argumentuje prezident ZPS Karol Paulu. Podstatná časť z celkových daňových nedoplatkov za vyše 50 mld. Sk vzniklo práve z tohto dôvodu. A keď k tomu pripočítame, že vláda už rok a pol ani o krok nepohla s vymožiteľnosťou práva a nezefektívnila systém bankrotov, je jasné, že veľká časť nedoplatkov je iluzórna, iba na papieri. Ako vyplynulo z reakcie podpredsedu vlády I. Mikloša na tento problém vláda v podstate nemôže rýchlo zareagovať bez efektívneho systému bankrotov a súdnictva. Viedlo k narušeniu makroekonomickej stability. Je podnikateľ menej?
V posledných úpravách zákonov sa stále zvyšuje základ dane tým, že pri výdavkoch sú uznané len tie, ktoré boli v skutočnosti zaplatené (§ 23, ods. 3) . Ich okruh je čoraz väčší, no, žiaľ, to isté pravidlo vláda a parlament neuplatňujú pri príjmoch. To podnikateľov doslova tlačí do straty, keď majú odvádzať daň z príjmov, ktoré nezinkasovali. Len čiastočne je tento moment zohľadnený pri nevymožiteľných pohľadávkach, ktoré sa týkajú dlžníkov v konkurze. Výsadné postavenie však dáva zákon bankám, ktoré môžu v rozsahu 20 až 100 % hodnoty neštandardných, pochybných a stratových pohľadávok odpísať vo forme rezervy a opravných položiek. To už v podnikateľskej sfére nie je možné. Podnikatelia sa pýtajú prečo a dožadujú sa rovnoprávnosti s bankami. Doklady kontra platby
„Priam exemplárnou ukážkou nerovnosti vzťahu medzi štátom a podnikateľom je však zákon o dani z pridanej hodnoty a jej inkaso,“ pokračuje prezident ZPS Karol Paulu. Platiteľ dane musí DPH zahrnúť do základu pre odvod v tom období, kedy dodal tovar, poskytol službu, previedol nehnuteľnosť, odovzdal stavbu a podobne. V zásade teda potvrdenie týchto skutočností na príslušnom doklade je uskutočnenie zdaniteľného plnenia bez ohľadu na to, či podnikateľ dostane úhradu. Platí iba jedna výnimka, že keď niekto platí skôr, musí daň odviesť bez ohľadu na dodanie tovaru. Lebo sa to hodí štátnemu rozpočtu. Vláda však už nie je taká striktná v prípade vrátenie DPH podnikateľovi. Tu už neplatí zásada, že vrátenie dane musí byť uskutočnené na základe vystaveného dokladu. Na odpočet daňovej povinnosti už nestačia daňové doklady, o zakúpení tovaru či služby podnikateľ musí dokázať, že daň aj skutočne zaplatil. „Mal by platiť princíp odviesť daň a nárokovať si na odpočet na základe vystavených dokladov alebo na základe platieb, t. j. štát by mal zohľadniť, že DPH bude odvedená, až keď podnikateľovi zaplatí jeho odberateľ. Na Slovensku však zatiaľ platia pomiešané pravidlá, ktoré uprednostňujú štát,“ dodáva prezident ZPS. Problém odpisov
Podnikatelia argumentujú aj potrebou prehodnotiť dlhé lehoty odpisovania hmotného investičného majetku. Na zladenie súčasných trendov vo využívaní výrobných zariadení na podnikanie a cyklov modernizácie bolo by treba skrátiť lehoty odpisovania o jednu tretinu až štvrtinu. Diskriminujúce je pravidlo, že pri predaji výrobných zariadení sa do nákladov neuznáva účtovne vyčíslená zostatková cena, ale len cena z predaja. Na ďalší problém poukázal JUDr. Marián Tibenský, generálny sekretár Asociácie leasingových spoločností: „V dôsledku dvojakého zdanenia pri prevode a prechode nehnuteľností v podstate v SR neexistuje lízing nehnuteľností. Za minulý rok predstavoval iba 38 mil. Sk, kým u susedov v Čechách 7 mld. Kč. Predseda Slovenskej živnostenskej komory P. Sirotka argumentoval zasa vysokým zaťažením členov ich komory, keď od roku 1993 sa neznižuje, čo je v rozpore s vládnymi sľubmi: V súčasnosti v priemere predstavuje od 10 do 12 %. Takáto účinnosť nestačí ani na jednoduchú reprodukciu.“ Rozvážna verejná správa
Podľa I. Mikloša vláda nepripravuje komplexnú reformu daňovej sústavy, možno očakávať iba čiastkové zmeny. Vicepremiér vidí cieľové percento dane z príjmov právnických osôb medzi 15 až 20 %. Vtedy môžu mať dane motivačný účinok. „V priamej úmere s výškou daní je i efektívnosť verejnej správy. Meria sa podielom jej spotreby na HDP, u nás je to veľa, čosi pod 50 %,“ povedal I. Mikloš. Cieľom vlády je dosiahnuť interval od 35 do 40 % počas dvoch troch rokov. Vtedy bude možné zlacniť náklady na verejnú správu a priamo úmerne tomu znižovať aj dane. Či je to možné a reálne, to môže vláda dokázať konkrétnymi činmi. Pri postupe reformy verejnej správy sa jej to už nedarí, reputáciu si môže zachrániť realizáciou námetov, ktoré vzišli z nedávneho auditu štátnej správy. V blízkej budúcnosti pripravuje vláda materiál, analýzu na zlepšenie právneho a regulačného rámca podnikania a investovania. Peter Višváder