Správa Oxford Analytica: stredná Európa a Pobaltie Región zažíva mierne oživenie, ale je vystavený vonkajším rizikám začnúc Ruskom cez Kosovo a výkyvy cien ropy až po pád hodnoty eura. Vo väčšej časti regiónu rast prešiel do pozitívnych čísel alebo sa zrýchlil koncom roka. Zatiaľ čo zotavovanie prináša so sebou tlaky na bežný účet a inflačné trendy, potreba dosiahnuť makroekonomické ciele, ktoré zabezpečia vstup do EÚ, núti k fiskálnej a monetárnej opatrnosti: Hoci už v menšej miere, v regióne je stále cítiť vplyvy ruskej krízy a nestability v Juhoslávii - najmä medzi baltickými krajinami (pokiaľ ide o Rusko) a susedmi Juhoslávie v druhom prípade. Toto sa negatívne premieta do obchodnej bilancii pre pokles dopytu po exporte týchto krajín. Rast v EÚ sa zrýchľuje - vrátane Nemecka so všetkými spojeniami na región -, no domáca výroba väčšinou odsúva dovoz, čo trocha znižuje pozitívny vplyv hospodárskeho rastu v EÚ na dopyt po exporte z krajín SVE. Ciele udržať makroekonomickú stabilitu a konkurencieschopnosť vývozu poznačil pád eura oproti americkému doláru, ako aj vysoké ceny ropy. Minuloročný rast cien ropy v dolároch skombinovaný s posilnením hodnoty dolára zapríčinil zhoršenie podmienok obchodu pre ekonomiky v regióne, ktoré sú dovozcovia ropy. Tieto faktory poškodzujú regionálne bežné účty, ktoré sú aj bez toho v deficite. Následne sa tu objavujú rastúce tlaky na devalváciu oproti euru, ktorá by posilnila existujúce inflačné trendy. Pád eura ma mnohé efekty. Po prvé, ekonomiky SVE , ktoré majú fixovaný výmenný kurz nadviazaný na dolár alebo na kombináciu mien, a nie na euro, boli viac poznačené, keďže reálne posilnenie ich mien oproti euru oslabilo konkurencieschopnosť ich vývozov. Po druhé, krajiny s variantmi pohyblivého výmenného kurzu sa snažili zachovať si reálnu paritu k euru. Následkom toho došlo k reálnemu oslabeniu ich mien oproti doláru, čo prispelo k inflačným tlakom na ceny verejných podnikov, ktoré sú nadviazané na ceny na svetových trhoch vyjadrené v dolároch. Po tretie, ekonomiky, ktoré majú veľký dlh denominovaný v dolároch voči MMF a Svetovej banke (najmä Rumunsko a Bulharsko) a očakávajú, že ho budú obsluhovať, tento dlh investíciami z eurozóny budú dlhodobo negatívne ovplyvnené, ak sa euro nezotaví. Napokon pohyby medzi dolárom a eurom mali rozličné dosahy na konkurencieschopnosť jednotlivých ekonomických odvetví v regióne SVE, v závislosti od rozsahu exportu a importu v obchode s partnermi z eurozóny. Správa firmy Oxford Analytica sa zaoberá aj hodnotením stavu jednotlivých ekonomík v regióne. Prinášame časť o Slovensku: Deficit bežného účtu, ako aj fiskálny deficit sa v roku 1999 znížili ako následok utiahnutej makroekonomickej politiky. Export sa medziročne zvýšil o 24 percent, zatiaľ čo v rovnakom období import vzrástol len o 15,6 percenta. Napriek úsporným opatreniam a nepriaznivým externým vplyvom reálny HDP v roku 1999 neklesol a na tento rok sa predpovedá mierny rast 2 percentá. Následkom cenovej liberalizácie inflácia vzrástla na 16,6 percenta na konci prvého štvrťroka a očakáva sa, že do konca roka bude klesať a zastaví sa na 10 percentách. Predpovede však môžu ovplyvniť menové pohyby. Koruna bola na začiatku roka silná, neskôr sa ocitla pod tlakom spôsobeným pádom hodnoty eura, ako aj v dôsledku obáv z nestability vládnej koalície. V každom prípade krajina pokračuje v ceste celkovej stabilizácie a hlavnou výzvou v budúcom roku bude urýchlenie privatizácie a štrukturálna (by)
