MMF stále v centre diania
Moskva: Medzinárodný menový fond (MMF) včera odporučil Rusku, aby sa snažilo zabrániť prudkému zhodnocovaniu rubľa oproti svetovým menám. Mohlo by totiž prekaziť sľubný rast ekonomiky tejto krajiny, ktorá v prvom kvartáli tohto roku vykázala prebytok bežného účtu prekračujúci 10 mld. USD (viac ako dvojnásobok bilancie v rovnakom období roku 1999). Ruský premiér M. Kasjanov a prezident centrálnej banky V. Geraščenko však v poslednom čase vyslovili niekoľko protichodných tvrdení, výsledkom ktorých boli výrazné turbulencie na devízových trhoch. Predstavitelia MMF zároveň upozornili na vysoký stupeň závislosti ruského hospodárstva od exportu ropy. Kontinuálne zhodnocovanie sa tejto komodity síce krajinu aspoň čiastočne vyliečilo z finančnej krízy, ktorá sa cez Rusko prehnala v lete 1998, no neznížilo potrebu štrukturálnych zmien, zahŕňajúcich daňové reformy, reštrukturalizáciu podnikateľského prostredia a zlepšenie investičnej klímy či sociálneho systému. Štokholm: Misia MMF oceňuje adaptačné opatrenia švédskej vlády z druhej polovice 90. rokov, sústredené na riadenie inflácie a rozpočtovú konsolidáciu, výsledkom ktorých bolo výrazné ekonomické oživenie krajiny, nízka inflácia, rozpočtové prebytky a zdravý bankový sektor. Avšak ak sa má toto tempo udržať, podľa predstaviteľov MMF Švédsko bude musieť znížiť dane a obmedziť vládne výdaje. Oba faktory totiž narušujú motiváciu k práci, úsporám a investíciám, uvádza sa v správe Misie. Odporúčame využiť každý priestor na znižovanie daní, ktorý by v rokoch 2001 až 2003 mohol predstavovať takmer 4 % hrubého domáceho produktu krajiny. Správa rovnako kritizovala aj nízku diferenciáciu miezd a slabé prostriedky na povzbudenie nezamestnaných hľadať si prácu. Podľa odhadov MMF by Švédsko aj napriek týmto opatreniam malo v tomto roku vykázať 4,5-percentný rast hrubého domáceho produktu. V roku 2001 by to malo byť 3,5 %, čo sa presne zhoduje s odhadmi centrálnej banky krajiny. Bukurešť: Banková kríza v Rumunsku, ktorá v posledných dňoch spôsobila útok sporiteľov na priehradky peňažných inštitúcií, sa utíšila. Fond povolil druhú splátku stand-by úveru vo výške 116 mil. USD, čo viedlo k uvoľneniu atmosféry. Podľa rakúskeho obchodného delegáta v Bukurešti F. Bachleitnera sa tým devízové rezervy zvýšili na 1,7 mld. USD. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že banková kríza v Rumunsku sa nedotkla reálneho hospodárstva, ale zasiahla niekoľkých sporiteľov. Nevylúčili však aj existenciu silných politických komponentov krízy. Postihnuté sú dve menšie súkromné banky Banca Populara Romana a Banca Internationala a Religiilor. Obom hrozí konkurz, situáciu by však mohol zachrániť zahraničný investor. Objavili sa však pokusy politickým tlakom zlikvidovať štátnu úverovú banku. Okrem toho skončil svoju činnosť investičný fond FNI, ktorý mal pravdepodobne 150 až 300 tis. súkromných investorov. Vlastníkmi by mali byť bývalí členovia tajnej služby, ktorí peniaze z fondu zneužili na politické účely. (REUTERS/nm)
|
|
| Amsterdam | prehánky | 18 |
| Atény | jasno | 27 |
| Belehrad | jasno | 32 |
| Berlín | búrka | 26 |
| Bratislava | jasno | 35 |
| Brusel | prehánky | 18 |
| Budapešť | jasno | 33 |
| Bukurešť | polooblačno | 31 |
| Frankfurt | búrka | 27 |
| Helsinki | polojasno | 20 |
| Istanbul | polooblačno | 28 |
| Kodaň | oblačno | 20 |
| Lisabon | jasno | 27 |
| Londýn | prehánky | 18 |
| Madrid | polojasno | 31 |
| Miláno | jasno | 31 |
| Moskva | zamračené | 20 |
| Oslo | prehánky | 18 |
| Paríž | polojasno | 26 |
| Praha | polooblačno | 30 |
| Rím | jasno | 31 |
| Sofia | jasno | 29 |
| Štokholm | prehánky | 18 |
| Varšava | polojasno | 33 |
| Viedeň | jasno | 35 |
| Záhreb | jasno | 31 |
| Ženeva | búrky | 28 |
|
|
|
