Vláda má dobrý zámer, je však alibistická Pomôže novelizovaný zákon o bankrote vyliečiť podnikovú sféru od marazmu neplatičov? Oživia sa finančné toky medzi podnikmi? To sú hlavné otázky, ktoré tento týždeň vyvolal priam historický počin vlády a slovenského parlamentu, výnimočne spečatený koaličným porozumením. Konečne uzrela svetlo sveta vládou toľko sľubovaná a opozičnými stranami tradične kritizovaná novela zákona o konkurze a vyrovnaní. Jeho cieľ je jasný: urýchlene usporiadať majetkové pomery dlžníka, ktorý je v úpadku. Okrem toho je nevyhnutným doplnkom reštrukturalizácie bankovej sféry, ktorá prebieha od minulého roka. V tejto súvislosti je dôležitá zmena v jasnejšom určení začiatku konkurzného konania. Kým doteraz sa dlžník dostal do úpadku za bližšie neurčených podmienok, ktoré bolo možné obchádzať (ak mal viac veriteľov a nebol schopný dlhšie plniť svoje splatné záväzky), novela ustanovila, že dlžník bude v úpadku vtedy, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Táto formulácia jednoznačne vymedzuje podmienky na podanie návrhu na konkurz. Avšak problémom je to, že toto ustanovenie má na rozdiel od celého zákona platiť až od 1. februára 2001. Tento časový priestor má podľa zákonodarcu umožniť dlžníkom, ktorí chcú splatiť svoje záväzky po lehote splatnosti, aby ich vyrovnali. Ale toto medziobdobie je zbytočne dlhé a nemá opodstatnenie, pretože tým, že celý zákon nadobudne účinnosť od 1. augusta, dlžníci sa majú možnosť dostať pod limit 30-dňovej splatnosti. A tým, ktorí nechcú platiť, toto oddialenie nepomôže... V podstate za tým treba vidieť iba snahu vlády oddialiť striktne vymedzené konkurzy pre vylúčenie rizika rýchleho rastu miery nezamestnanosti (pretože bankroty by postihli veľa podnikov). Ak by vládni predstavitelia nesúhlasili s týmto našim predpokladom, potom sa ich treba pýtať na pravé motívy dvojitej účinnosti. Nejasné skončenie Druhým mantinelom tohto procesu podľa novely zákona je to, že konečnú správu o konkurze musí podať správca konkurznej podstaty do 1,5 roka odo dňa jeho vyhlásenia. Oproti doteraz 5 i viac trvajúcim konkurzom by to teda malo byť podstatné urýchlenie. Dôležité však bude to, či nový mechanizmus dokáže zabezpečiť jeho efektívny priebeh tak, aby bol podnik za rok a pol buď uzdravený, alebo zlikvidovaný a uspokojené (aspoň čiastočne) nároky veriteľov. Bolo by totiž chybou, ak by ani v tejto hraničnej lehote nenastalo takéto definitívne usporiadanie vzťahov. Potom by 18-mesačná lehota bola len ďalším problémom, ako ju naoko dodržať. V tomto bode je však novela nedôsledná. Súd môže tento termín predĺžiť vzhľadom na okolnosti prípadu. A tým sa otvárajú dvere ďalším prieťahom. Novela teda nerieši zásadný problém - nezamedzila neúmernému predlžovaniu konkurzu. Nehovorí totiž, a ak, tak iba všeobecne, o aké okolnosti ide. Akceptovať takéto ustanovenie by bolo možné iba pod podmienkou ich striktného vymedzenia. Pritom nám nejde o spochybňovanie motívov alebo odbornosti súdu či náročnosti tejto agendy, ale ak sa má tento proces naozaj urýchliť, mal by byť jasne vymedzený zo všetkých stránok, časových i technických. Prísnejšie na správcov Novela zákona nevyhnutne pridáva niektoré mechanizmy, ktoré bankroty zjednodušia a urýchlia. Sú však dostatočné? To ukáže až sám priebeh konkurzov. Medzi najdôležitejšie zmeny z časového hľadiska patrí to, že prvú schôdzu veriteľov zvoláva súd vždy do 80 dní od vyhlásenia bankrotu. Jej predmetom bude schválenie návrhu na speňaženie majetku dlžníka a návrhu na ustanovenie správcu konkurznej podstaty. Okrem toho novela posilňuje postavenie veriteľov. Kým doteraz boli v podstate iba pasívnymi pozorovateľmi, podľa schválenej zmeny môžu v prípade svojho uváženia správcu konkurznej podstaty iniciovať odvolanie. To vytvára predpoklady na odbúranie prípadných machinácií správcov tak, ako sme boli doteraz v nejednom prípade svedkami, vyvoláva tlak na nich pracovať rýchlejšie a efektívnejšie. Aby sa aj im uvoľnili ruky, novela zákona im dáva aj nový nástroj - dražbu. Tá je opäť možnosťou na urýchlenie procesu zbavovania sa majetku. Ozdravenie? Alibi! Druhým dôležitým faktorom pri posudzovaní zmien konkurznej legislatívy je možnosť revitalizácie či ozdravenia podniku. Veď doteraz bol bankrot považovaný iba za nástroj likvidácie dlžníka. Novela si dáva za cieľ odbúrať tento stereotyp v našom myslení. Zavádza preto § 14b, ktorý hovorí o prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Nejde len o to, aby správca speňažil majetok dlžníka, ale môže s ním ďalej aj podnikať, je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku, vykonávať právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, nesmie však zriaďovať odštepný závod. Otázne však je, koľko zo správcov si dá tú námahu a bude podnik ďalej prevádzkovať, ak mu to zákon priamo neukladá? Je predsa jednoduchšie majetok speňažiť a rozpredať, hoci aj za korunu v opakovanej dražbe (pri nej je vyvolávacia cena 1 Sk)... Vláda sa tak pravdepodobne minie želanému účinku, aby podniky v konkurze boli odteraz ponímané ako podniky revitalizované. Pre to urobila v zákone málo. Poistka na byty Novela zákona sa týka aj tak problematického konkurzu bytových družstiev. Dala si za cieľ obhájiť práva súčasných nájomníkov na bývanie. Podľa formulácie ods. 2 a 3 nového § 70 b práva nájomníkov družstevných bytov, ktorých bytové družstvo sa dostalo do konkurzu pred účinnosťou zákona, zostávajú nezmenené. V prípade prejaveného záujmu o jeho kúpu nájomníkom bude táto žiadosť uspokojená podľa doterajších predpisov. Opäť iba kozmetika Novela zákona a problematika konkurzu a vyrovnania je tak zložitá, že dnes vyslovovať jednoznačné závery o jej efektívnosti je predčasné. Schválený návrh však nie je takou zásadnou novinkou, aby sme naň museli čakať o sedem mesiacov dlhšie ako pôvodne vláda plánovala. V podstate ide iba o väčšiu kozmetickú úpravu, ktorá nedáva zásadné predpoklady na splnenie požadovaných cieľov: urýchliť celý proces a smerovať ho k ozdraveniu. Povedie (možno) iba k uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Vláda akoby nemala na zásadnejšie riešenie dosť odvahy a odbornosti. V tomto prípade stojí na čele zodpovedných legislatívna rada a jednotlivé rozhádané ministerstvá, obhajujúce svoje parciálne záujmy. Z toho všetkého vychádza potreba ďalšej novelizácie schválenej novely. Je to len otázka času. Katarína Šimková Peter Višváder
