Správa Oxford Analytica o juhovýchodnej Európe Prestížna medzinárodná poradenská firma Oxford Analytica, ktorá bola založená v roku 1975 a združuje vyše 1000 univerzitných učiteľov z Oxfordskej univerzity, a ale aj iných univerzít a výskumných centier na celom svete, pripravila špeciálne pre tohtoročný summit pre strednú a východnú Európu v rámci Svetového ekonomického fóra (WEF) správu o stave regiónu. V utorok a v stredu sme vám predstavili prvé dve časti správy zamerané na rozširovanie EÚ a región strednej Európy a Pobaltia. Dne pokračujeme regiónom juhovýchodnej Ázie a správu Oxford Analytica dokončime zajtra predstavením európskej časti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Západná časť balkánskeho regiónu je aj naďalej priestorom nezanedbateľných rizík pre regionálnu stabilitu. Čierna Hora: Obyvatelia Čiernej Hory sú rozdelení do dvoch táborov - na zástancov oddelenia sa od Belehradu a Srbska a konzervatívnu časť populácie, ktorá nechce rozpad Zväzovej republiky Juhoslávia. Čierna Hora predstavuje silnú základňu opozície proti Miloševičovmu režimu. Srbsko: Snahy o odstránenie Slobodana Miloševiča môžu ľahko vyústiť do vnútroštátneho násilia. Okrem toho treba zobrať do ohľadu aj zraniteľnosť moslimskej komunity v Sandžaku a maďarskej menšiny vo Vojvodine voči tlakom Belehradu. Bosna a Hercegovina: Krehká mierová štruktúra dohodnutá v Daytone môže byť narušená v prípade formálneho sa odtrhnutia Kosova alebo Čiernej Hory od Juhoslávie. To by oslabilo umiernené sily a posilnilo nádeje extrémistov v Moslimsko-chorvátskej federácii a zároveň viedlo k prehre umiernených síl vo všeobecných voľbách v Republike srbskej. Macedónsko: Etnická rovnováha medzi macedónskymi Slovanmi a miestnymi Albáncami zostáva aj naďalej veľmi krehká. Aj napriek tomu, že návrat kosovských utečencov domov viedol k citeľnému zníženiu etnického napätia. Aj v tomto prípade možné odtrhnutie Kosova od Juhoslávie by malo nesmierny ohlas a viedlo by k oživeniu albánskeho separatizmu. Ostatné balkánske krajiny sú už v inej pozícii. Chorvátsko: Po smrti Franja Tudjmana krajina nabrala jasne prozápadný a proreformný smer. Nová vláda sa usiluje o menší vplyv štátu na riadení ekonomiky, vyrovnanejší rozpočet, reformu zdravotného a dôchodkového systému, splatenie zahraničných dlhov, udržanie stability cien a výmenného kurzu, pokračovanie v privatizácii, dohodu s odbormi, prilákanie zahraničných investícií a zníženie nezamestnanosti. Bulharsko: HDP krajiny narástol o 2,4 % minulý rok, zatiaľ čo deficit bežného účtu narástol zo 62 miliónov USD v roku 1998 na 663 miliónov USD v roku 1999 a obchodný deficit vzrástol z 381 mil. USD na 1 miliardu USD. To všetko bolo následkom poklesu cenovej súťaživosti vďaka infláciám z roku 1998 a 1999, slabému nárastu produktivity, nedostatočnej priemyselnej reštrukturalizácie a permanentným stratám z ruskej krízy a kosovského konfliktu. Tohto roku sa situácia zlepšuje. Za prvý štvrťrok exporty narástli o 30,6 %, priemyselná výroba o 5,2 % a maloobchodný predaj o 6,7 %. Aj štrukturálna reforma a široká privatizácia tohto roku zaznamenala pozitívne zrýchlenie. Rumunsko: Krajina má ešte ďaleko od splatenia zahraničných dlžôb, avšak MMF pokračuje v rokovaniach s vládou a zadržiava peniaze za účelom nastoľovania prísneho makroekonomického kurzu. Štart vstupných rokovaní s EÚ a vymenovanie guvernéra centrálnej banky Muugura Isaresca za premiéra predstavovalo nový impulz pre reformy. Krajina si v spolupráci s EÚ vytýčila strednodobú ekonomickú stratégiu na obdobie 200-2006. Ciele sú jasné: po troch rokoch poklesu, HDP by mal tohto roku narásť o 1,30 % a 4,25 % v roku 2001. Očakáva sa, že inflácia poklesne na úroveň 27 % tohto roku a 9,1 % v roku 2004 a privatizácia prinesie do štátnej pokladnice 1,9 % z HDP v období 2000-2001. Za najväčšie prekážky plánov na rozvoj sa považujú nestabilita koalície a málo dôrazná vláda, čo je ešte umocnené neistotou výsledkov novembrových parlamentných a prezidentských volieb. HDP v juhovýchodnej Európe predstavuje menej ako jedno percento HDP štátov EÚ, aj keď podľa počtu obyvateľov celý región je 15 percent v porovnaní s EÚ. Ekonomický potenciál krajín, ktorých sa týka Pakt stability pre juhovýchodnú Európu (Albánsko, Bosna, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko a Rumunsko), sa v rôznych štátoch odlišuje. Kým napríklad HDP na hlavu obyvateľa v Chorvátsku je okolo 4000 až 5000 USD, v Kosove, Albánsku a častiach Bosny je to iba približne 500 USD. V krajinách tohto regiónu však aj naďalej zostáva veľa spoločných čŕt. Deficit bežného účtu je neudržateľný. Pohybuje sa od 50 % z HDP v Bosne do 12 % v Albánsku, kde exporty tvoria iba štvrtinu dovozov. Spoločným menovateľom krajín tohto regiónu je aj vysoká miera nezamestnanosti, aj tu sú však badateľné odchýlky: Štyridsať percent v Bosne, 35 % v Macedónsku a 10 % v Rumunsku. Nestabilná makroekonomická klíma a mikroekonomické bariéry vytvorili z tohto regiónu všeobecne chudobnú oblasť na podnikanie. Pakt stability: Marcová konferencia donorských krajín si vytýčila za cieľ znížiť nestabilitu v tomto regióne. V rámci Paktu stability bolo vyčlenených 2,4 miliárd eúr pre šesť krajín. Väčšina z týchto peňazí však pôjde na široké infraštrukturálne projekty a nebudú riešiť okamžité problémy. Z dlhodobého hľadiska paralelne s Paktom stability cieľom EÚ je rokovať o tzv. stabilizačných a asociačných dohodách (SAAs) s Albánskom, Bosnou, Chorvátskom, Macedónskom a prípadne aj s Juhosláviou. Cieľom týchto dohôd je desaťročné obdobie tranzície, čomu má napomôcť dohoda o voľnom obchode s EÚ, keď únia otvorí niektoré svoje trhy týmto štátom a bude postupne odbúravať obchodné bariéry voči balkánskemu regiónu. Zatiaľ iba Macedónsko odštartovalo dohody SAAS. Iaromír Novák
