Aktuálne úlohy čakajú na super- a hypermarkety Príchod svetového obchodného reťazca Carrefour na Slovensko sa stal skutočnosťou. Nebuďme pesimisti, hovorí Adrian Ďurček, predseda predstavenstva Jednota SD Bratislava. Aj veľkí robia chyby, nedokážu obsadiť celý priestor. Lepšie poznáme trh, môžeme využiť domáce skúsenosti a máme šancu byť úspešnejší vo vzájomných vzťahoch, pokračuje. Podľa neho koncentráciou spotreby sa zvýšia objemy výroby, a tým sa posilní ekonomika. Prieskumy spoločnosti GfK Slovakia naznačujú, že príchod zahraničných obchodných reťazcov zmení nákupné zvyklosti spotrebiteľov. Pokiaľ v roku 1998 v supermarketoch na Slovensku nakupovalo len 13 % obyvateľov, o rok neskôr je to už 23 %. V Česku v roku 1999 nakupovalo v supermarketoch 28 % a v hypermarketoch ďalších 13 % obyvateľov. Podiel nákupov v supermarketoch a hypermarketoch sa v Česku zvýšil z 35 % v roku 1998 na celkových 41 % v roku 1999. V štátoch EÚ dáva prednosť veľkoplošným predajniam takmer 60 % obyvateľstva. O tom, či to budú domáce alebo zahraničné obchodné siete, rozhoduje znalosť obchodných konceptov. Na rozdiel od českej ekonomiky na Slovensku má veľmi dobré postavenie Jednota SD. Otázkou je, ako vydrží náš decentralizovaný, drahý a sortimentne neplnohodnotný slovenský veľkoobchod a podkapitalizovaný, atomizovaný a rovnako drahý maloobchod s nízkou úrovňou služieb. Zatiaľ si drží až neuveriteľný 90-percentný podiel na trhu (z toho Jednota SD 20 %), pričom v Česku zahraničné obchodné reťazce kontrolujú 70 % trhu. Čím to je? Podľa Martina Kadlečeka z GfK Slovakia dokážu obchodné reťazce lepšie uspokojiť zákazníka. Spotrebiteľský prieskum potvrdzuje, že na Slovensku len 38 % obyvateľstva je spokojných so sortimentom existujúcej obchodnej siete, a len 19 % je spokojných aj s cenami. Na porovnanie v Česku je 33-percentná spokojnosť s úrovňou cien ponúkaných tovarov. V obchodoch teda chýbajú cenovo dostupné tovary. Pritom málo z dovážaných výrobkov môžu byť lacnejšie ako domáce. Ten, ktorý sa vyrába v lokalite blízkej odbytišťu s využitím prístupných poznatkov logistiky, musí mať predsa len nižšie náklady na jeho dopravu až k spotrebiteľovi. Navyše sa vyrába v krajine spotrebiteľa, charakterizovanej rovnakými sociálno-ekonomickými podmienkami. Podľa spotrebiteľského prieskumu GfK Slovakia, by až 61 % spotrebiteľov dalo prednosť čerstvým potravinám a 52 % konzervovaným domáceho pôvodu. Potravinársky tovar zo zahraničia nie je tak k veľkému počudovaniu natoľko žiadaný. Z analýzy obratu spoločností zaradených medzi TOP 50 však vyplýva, že tovar zo zahraničia dosahuje 57 % z celkového obratu, a v prípade spoločností zaradených medzi TOP 10 sa tento podiel zvyšuje až na 77 %. Z toho vyplýva, že očakávania spotrebiteľov nie sú splnené. Podľa Martina Kadlečeka jeden z dôvodov je, že domáce výrobky jednoducho nie sú v obchodoch, a to hlavne vo veľkostnom type s 1 - 2 pokladnicami, ktorý dosahuje veľký podiel na trhu. Úlohou obchodu zajtrajška je teda spotrebiteľovi sprístupniť tovar vyrobený na Slovensku. Toto by mal rešpektovať aj budúci zákon o obchodných reťazcoch. Vzájomné prepojenie výroba - obchod je veľmi dôležité. Podľa Patricka Cauvasa, generálneho riaditeľa Carrefour Praha, v tomto vzťahu neplatí príslovie: Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Vidí len veľký paradox, ktorý treba riešiť: Ceny slovenských výrobkov v Česku sú nižšie ako na Slovensku. Rudolfa Vallová
