Zdravotníci čakajú, či budú nasledovať činy Muselo prísť otvorené vyhlásenie Asociácie distributérov liekov, ktorého plnenie by znamenalo zastavenie finančných tokov v rezorte, aby si vláda a s ňou spokojný minister zdravotníctva uvedomili, že sa skutočne niečo vážne deje. V civilizovanej spoločnosti zvyčajne zodpovední prihliadajú na záujmy pacientov, no u nás ich v posledných rokoch všetky zúčastnené skupiny používajú najmä na vydieranie. Na zasadnutí prezídia Slovenskej lekárnickej komory sa už dohodli, že odporučia komorovej rade, ktorá bude zasadať v pondelok, aby pristúpili na pokladničný systém. Vyzerá to tak, že aj lekárnici sa presvedčili o tom, že zo sľubovaného u nás skutočne veľa nebýva. Je síce avizované stretnutie na ministerstve zdravotníctva a so zástupcami Slovenskej lekárskej komory sa má stretnúť aj premiér, no z farmaceutických radov sa ozývajú hlasy, že ak im ponúknu kompetentní splátkové kalendáre, nesmie byť ich koniec v nedohľadne a peniaze na oddlženie musia byť z reálnych zdrojov. Podľa Tibora Šagáta sa vláda asi zaviaže v splátkovom kalendári dlhy veriteľov akceptovať a splácať ich v takom režime, v akom to ekonomika dovolí. Tradične spokojný minister je presvedčený, že tento krok vlády situáciu v rezorte upokojí a nedôjde k avizovaným aktivitám. Na poslednom rokovaní vo vláde nielen vyslovili súhlas s oddlžením, ale aj uložili ministrovi zdravotníctva a ministerke financií prijať konkrétne opatrenia i to, aby začali s ich plnením v druhom polroku. Ak by riešenia veriteľov dostatočne neuspokojili, chcú s nimi ďalej rokovať a môžu ich opäť predložiť na zasadnutie kabinetu. Úsilie rokovať nemožno zástupcom rezortov uprieť, zostáva nám iba veriť, že sa to neskončí tak, ako s jedným tiež dlhoočakávaným dokumentom, v zdravotníctve dostal prezývku Cenový výmer bez cien. Odborníci tam totiž nenašli to, na čo najviac čakali. Podľa našich informácií by splátkový kalendár na oddlženie zdravotníckych zariadení a lekární mal byť do roku 2004, nepôjde však o celkové oddlženie, ale týka sa 80 % dlhu zdravotníckych zariadení a 74 % dlhu lekární. Na tento rok vláda vyčlenila 2,9 mld. Sk, celkový dlh však predstavuje 14 mld. Sk. Pritom už teraz sme v rebríčku Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na 62. mieste. Pred nami sa umiestnili aj také štáty, ako je Albánsko, Filipíny či dokonca africký Senegal alebo v problémoch sa zmietajúce Mexiko. Takže, s čím je minister zdravotníctva taký spokojný? Ľudmila Koníková
